zvanej Kreditka srdca, ktorým Paľo opäť oslovuje svojich skalných, ale i tých, ktorí si k nemu zatiaľ cestu nenašli. Ale veď vám to povie sám.

Na albume ste spolupracovali s vynikajúcim slovenským klaviristom Mikim Skutom, s vokálmi vypomohla nemenej dobrá speváčka Silvia Josifoská, ako sa dala dokopy táto výborná partia? A vôbec, čo pre vás znamená nová platňa?

"Ja ju cítim ako dosť zvláštnu, milú a v prvom rade pohodovú vecičku. Nechcem povedať, že ide o prelomový album, ale človek musí zakaždým rozmýšľať, ako to spraviť inak, čím to ozvláštniť, aby to nebolo zakaždým to isté. Veď ide o moju tuším už nejakú dvadsiatu piatu platňu. Snažil som sa preto o nový pohľad, a tak som oslovil môjho kamaráta Mikiho, ktorého hudobná verejnosť pozná v prvom rade ako koncertného klaviristu vážnej hudby či džezu. Pozdávalo sa mi, že je v podstate nedotknutý súčasným dianím v popovej scéne, a tak som mu dal úplne voľnú ruku. Celé to poňal po svojom. Postaral sa mi o nové aranžmány k starším skladbám, pretože len štyri na albume sú úplne nové. Rovnako nahral všetky nástroje klavír, bicie, gitary, ja som mal na starosti len spev. Na platni nájdete moje skladby z rôznych období, ktoré si Miki vyberal po muzikantskej a skladateľskej stránke, mne zas záležalo na akejsi výpovedi. Pôvodne sa totiž platňa mala volať Odfajčené. Teda staré, odfajčené pesničky, ktoré si popri všetkých tých hitoch ľudia nestihli všimnúť. Napríklad o krásnej skladbe V každom počasí málokto vie, pretože sa ocitla na jednej platni spoločne s Učiteľkou tanca. A tak sa na novom albume zhromaždilo trinásť takýchto krásnych vecí, ktoré svojou zvláštnou koncepčnou dramaturgiou a Mikiho aranžmánmi nadobudli úplne nový rozmer."

Dá sa vôbec po toľkých rokoch tvoriť tak, aby človek nevykrádal samého seba?

"Pri týchto štyroch nových skladbách určite áno. Ťažko sa o tom hovorí, treba to počuť. Pomáhal mi s nimi Boris Filan, jeho texty presne vystihujú náš vek a momentálnu životnú polohu - že aj keď mi je zle, aj tak mi je strašne dobre. Podľa mňa sú tieto novinky ešte lepšie ako staré veci."

Čo vy ako spevák, musíte si už dávať pozor na hlas, alebo vo vašom prípade rokmi zreje ako víno?

"Nedá sa povedať, že by som si dával na hlas veľký pozor. Ale podľa mňa je posledný album po interpretačnej stránke naspievaný veľmi dobre. Takže asi mi zreje. Ale zas, veľmi staré víno tiež nie je bohvieako dobré, to už je len istá hodnota. Ja som zatiaľ na akomsi rozmedzí, keď sa dá ešte piť."

V Košiciach ste nakrúcali videoklip k úvodnému singlu Kreditka srdca. Ako sa cítite v polohe herca?

"Teraz môžem machrovať, že som debutoval ako herec v Jakubiskovom filme Dovidenia v pekle, priatelia (smiech). To bolo v roku 1970. Hral som tam spolu s Jankom Melkovičom jedného klaviristu a povedal som dokopy asi dve vety. Potom som si ešte zahral vo filme Oblaky modriny od Dušana Trančíka. Celý ten film bol o nejakom chlapcovi, čo sa podobal na mňa, a holička sa preto doňho zamilovala. Alebo sa zamilovala do mňa cez neho? Tak nejako (smiech). Nedá sa povedať, že by som ako herec nejako vynikal, ale rozhodne mi nechýba nadhľad a vtip, aby som si dokázal vystreliť zo samého seba a vydávať sa za niekoho iného. S týmto rozhodne nemám problém."

Ako prežívate zimu?

"Strašne! Už treba ísť niekde do teplých krajín. Alebo nech to už skončí. Pomaly získavam k tejto zime averziu, som doslova znechutený. Strašne sa to vlečie. Možno je to tým, že ani neviem lyžovať a na hory nechodím. Som typický mestský chlapec. Tam sme vždy nenávideli všetky tieto snehové záležitosti a kalamity. A okrem toho mi je zima."

Takže keď potrebujete načerpať energiu, tak z čoho?

"Najradšej chodím do teplých krajín. Chystal som sa koncom februára do Kene, ale napokon mi to nevyšlo, keďže som prijal pozvanie na odovzdávanie Aurelov. Potom už bude aj tu teplo, tak to asi odložím na október a predĺžim si leto. A prečo Keňa? Tam som ešte nebol. Niežeby ma lákali divé pralesy, až taký kovboj zas nie som, ale nejaké to safari by som si pozrel."

Vie vás v hudbe ešte niečo prekvapiť?

"Neviem. Neviem, či u nás vôbec máme nejaké nové tváre. Trochu to tu rozvírila Superstar, ktorú zas až tak veľmi nesledujem. No roztočil sa okolo nej taký humbug, že si tých interpretov musí všimnúť každý. Aj keď je to otočené dosť na hlavu. Tí mladí speváci sú už teraz slávni a až potom budú mať možnosť naplniť svoju slávu nejakými činmi. Lebo doteraz ešte nespravili nič. Je to taký opačný postup, ktorý sa mi nemusí páčiť, ale keď je to tak vymyslené a funguje to všade vo svete, v dnešnej zrýchlenej dobe to za pokus stojí."

Čím to je, že tých klasických pesničkárov, ako ste i vy, je na Slovensku ako šafranu? Je problém urobiť dobrú pesničku, ktorej by stačil len jeden nástroj a hlas interpreta?

"Určite. To je taký ten najpôvodnejší tvar. Vymyslieť dobrú melódiu je kumšt. Dobrá pesnička je vtedy dobrá, ak sa dá zahrať iba pri gitare. Keď to je ochudobnené o všetky ostatné vymoženosti. Ale pri súčasnej elektronizácii všetkého možného sa dá veľa zakamuflovať."

Prečo sa však už v susedných Čechách drží pôvodný folk omnoho výraznejšie?

"Pretože my vždy ideme do absolútnych extrémov. Chvíľu máme radi toto, potom ideme do toho a nič iné sa neuznáva a neakceptuje. Čiže neexistuje to široké žánrové spektrum, ktoré pokojne existuje vedľa seba napríklad v tej českej hudbe. Bez problémov nechajú žiť Vondráčkovú a na druhej strane sa darí alternatívnym kapelám. A funguje to. Navyše je tam silné trampské a folkáčske zázemie, mnoho podujatí a festivalov tohto charakteru. U nás, keď sa raz vymyslí, že je "in" techno, všetko je len na štýl techno, keď R'N'B, všetci počúvajú R'N'B a k inému sa nedostanete. Beriem to ako hotovú vec, nemienim to ani meniť ani komentovať. Ale svedčí to o kultúrnej vyspelosti tunajších poslucháčov, ktorá je v porovnaní s okolím trochu nižšia."

Vaša dcéra Linda okrem iných hudobných aktivít nedávno naspievala úspešný duet s chalanmi z Tatabojs, ktorý je nominovaný na českú Grammy. Ste rád, že jablko nepadlo ďaleko od stromu?

"Jasné, hlavne sa mi ráta, že sa prehrýzla tam, kde je, vlastnou prácou a nepotrebovala vyťahovať svoje meno."

Začínali by ste sťa mladý naivný umelec v dnešnej dobe ešte raz?

"Asi áno. Kto má nesporný talent, skôr či neskôr sa to ukáže. Napriek všetkým súťažiam."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári