nemuseli cestovať do Afriky, Austrálie ani Ameriky, ležalo totiž nám Spišiakom priamo pod nosom. Boli to Novoveské kúpele, ktoré sa rozprestierali na území dnešnej Novoveskej Huty.
"Začali sa stavať ešte pred prvou svetovou vojnou v roku 1892. V priebehu dvoch rokov sa vybudoval veľkolepý komplex liečebného strediska, ktoré pozostávalo zo siedmich budov. Vodu čerpali kúpele z dvoch strán. Na Kráľov prameň sa napájali drevené žľaby, ktorými sa voda odvádzala do kúpeľov a využívala sa na liečenie pacientov. Z opačnej strany viedli žľaby vodu z rybníkov a tá zabezpečovala chod elektrárne pre kúpele. Tlak vznikajúci pritekaním tejto vody sa premenil na nádherný vodotrisk," prezrádza nám Štefan Ringoš obyvateľ Novoveskej Huty, pre ktorého je história koníčkom.
V jednotlivých budovách sa praktizovali špeciálne liečebné postupy pre ochorenia hlavne nervovej sústavy a pohybového ústrojenstva. Pacienti si mohli oddýchnuť v kolkárni, či nadýchať sa čerstvého vzduchu na prechádzke po upravených lesných chodníkoch. "Chodníky boli dennodenne vymetané domorodcami. Každučký deň ich zametali a upravovali. Novovešťania si zarábali i zberom jahôd a malín. Tie ponúkali pánom, ktorí sa tu liečili. Boli to bohatí ľudia, zväčša Nemci a Maďari, preto ponukou lesného občerstvenia nepohrdli. Obživou im bolo i zberanie mladých ihličnatých vetvičiek, ktoré sa používali na liečenie. Bola to procedúra, ktorá si žiadala nazberané vetvičky namočiť do vody a nechať odstať. Takto vymočené ihličie sa dávalo do kúpeľov a malo liečebný účinok," tvrdí Š. Ringoš, ktorý sa zaujíma o históriu Novoveskej Huty a vedie si kroniku.
Pamätá si na most vedúci do najväčšej budovy kúpeľov s názvom Praha. Nikdy nezabudne ani na čistinku v lese, kde chodil ešte s manželkou tancovať. "Bolo to miesto plné života! Bol tu luxus a komfort o akom sa vám ani nesnívalo. Vane mali pozlátené nôžky, pompézne stoly a stoličky, strieborný príbor a samozrejme nekonečne veľa svetiel. Tie každý večer premieňali Novoveské Kúpele na čarokrásne miesto, ktoré bolo vidieť široko ďaleko."
Kúpele vlastnili niekoľkí akcionári, avšak len jedného si domorodci pamätajú. Bol to doktor z Prahy, ktorý mal dcéru Ilonku. Dievča sa raz vybralo na prechádzku do lesa a vtedy sa strhla obrovská víchrica, ktorá lámala a vyvracala stromy ako zápalky. Ilonku hľadali všade, až po troch dňoch ju našli mŕtvu v lese. "Povráva sa, že ju doštípali hady. Na mieste, kde ju vtedy našli sa postavil pomník s prameňom. I na pomníku bol zobrazený had, preto sa domnievame, že legenda je pravdivá. Tento pomník voláme Ilonka a pred pár rokmi sme ho rekonštruovali. Bol tak obrastený, že sme ho takmer ani nenašli," konštatuje. Na pomníku sa našla i báseň v maďarčine, ktorá v preklade hovorí o tragickej smrti mladého dievčaťa.
Tajomstvom zahalená však zostáva budova "Kozáková Vila", ktorú po druhej svetovej vojne odkúpil zubár Kozák. Tomu záhadne umreli dve deti a on ich dal pochovať hneď vedľa vily do drevenej stavby s vežičkou.
"Novoveské kúpele prežili niekoľko rokov. Boli ozdobou tohto kraja. Cez druhú svetovú vojnu poskytovali úkryt domácim. A po nej ich v roku 1947 odkúpila cirkev, aby zachránila komplex pred schátraním. Avšak po prevrate v 1948 ich zoštátnili a odvtedy sa dá rátať ich pomalý úpadok. Kozáková vila slúžila ako pioniersky dom až do roku 1989. Práve tento rok bol definitívnym koncom. Budovy z kúpeľov sa využili ako rodinné domy, neskôr sa zbúrali, chodníky zarástli a všetok "luxus" sa rozkradol!" dodáva Š. Ringoš.
Tak veľkolepé stredisko, ktoré dokázalo liečiť naraz až 140 pacientov zmizlo ako by sa za ním zem zaľahla. Dnes by azda nikto nepovedal, že v Novoveskej Hute boli kedysi prepychové kúpele, a že práve toto miesto patrilo k najvyhľadávanejším v kraji.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
