je to presný opis Evy Arvayovej. Pôvodným povolaním učiteľka, dnes vedúca odboru kultúry Úradu Prešovského samosprávneho kraja, bola kedysi aj aktívnou ochotníckou herečkou. Na divadelné dosky sa bez problémov postaví aj v súčasnosti. Nejaký čas študovala aj réžiu, ale štúdium opustila, pretože sa stala mamičkou. Svoj krok však neľutuje, pretože deti jej priniesli do života nový, nádherný rozmer. Stotožňuje sa s tvrdením, že v živote je všetko tak, ako má byť a čo má prísť, príde.
Rodáčka zo Šarišských Michalian, domestikovaná Sabinovčanka, pred dvomi týždňami oslávila okrúhle výročie. Aké? Aj keď to pri pohľade na ňu znie neuveriteľne, je z nej čerstvá päťdesiatnička. Nedalo nám, aby sme sa jej neopýtali, aký je jej recept na mladistvý výzor, ktorým mätie všetkých vôkol seba. "Čo sa týka telesnej schránky, vôbec sa necítim mladšia, ale v duši mám večnú mladosť. Veľmi rada spolupracujem s mladými ľuďmi. Tak ako mne hovoria riaditelia inštitúcií, ktoré mám na starosti, že prídeme sa k tebe nabiť energiou, tak sa nabíjam ja energiou a vitalitou pri stretnutiach s mladými ľuďmi. Teda možno preto tak pôsobím. Ak sa človek cíti mladý v duši, tak sa to zrejme prejavuje aj na vonkajšom vzhľade."
Asi najväčšou láskou jej života (okrem rodiny) je práve divadlo. Tvrdí, že "ak raz niekto privonia ´divadelným šminkám´, nedokáže sa toho vzdať. Keď pretrhne kontakt s divadlom len na pár mesiacov, pre iné povinnosti, stále nosí v sebe pocit, že na to javisko musí ísť. Lebo tam sa cíti naj..."
Talent, pre ktorý ju ako 15-ročnú angažoval riaditeľ ochotníckeho divadla Jula Zborovjana v Šarišských Michaľanoch Juraj Navrátil, sa prejavil už v detstve. Na základnej škole prešla azda všetkými recitátorskými súťažami. "Ani neviem, kedy bolo moje prvé vystúpenie. Išlo to zo mňa akosi prirodzene. No a v ôsmej či deviatej triede sme začali účinkovať ako divadlo. V prvom mojom predstavení Popoluška som hrala macochu. Vtedy za mnou prišiel pán Navrátil a povedal: Slečna, ja vás kúpim! A ja, obyčajné dedinské dievčatko, som nechápala, čo tým myslí, že ma kúpi... Ale pochopila som to o pol roka, keď ma angažoval do hry Charlieho teta. A vtedy sa začala moja celoživotná spolupráca a priateľstvo s Jurajom Navrátilom. Naposledy ma potešil na oslavách mojej päťdesiatky, keď povedal: Som veľmi rád, že som ťa kúpil. Bola to najlepšia kúpa v mojom živote..."
V súčasnosti vedie Eva Arvayová divadelný súbor pri Mestskom kultúrnom stredisku v Sabinove. Na minuloročných Dňoch Sabinova premiérovali hru Jeppe z vŕšku, v ktorom hrala Eva Arvayová Nille, manželku Jeppeho, alias Juraja Navrátila. S touto hrou vlani pred Vianocami zabodovali aj na doskách Divadla Jonáša Záborského v Prešove. Názov súboru zatiaľ nemajú, "ale už som nad tým rozmýšľala. V dvadsiatych rokoch pôsobil v Sabinove Janko Borodáč s manželkou. Možno by sme sa mohli volať aj jeho menom. Tu začínal, až potom išiel do Košíc a Bratislavy."
A čo má rada? "Milujem poéziu a dobré knihy, ktoré vedia osloviť. Veľmi mám rada svojich priateľov. Sú zmyslom môjho života. Potom je to záhradka." Jej vitalita a optimizmus sa prejavuje aj vo farbách, ktoré obľubuje. Žltá, oranžová a červená nechýbajú na jej odeve, ani v doplnkoch zariadenia kancelárie. Pre jej naturizmus v prejavoch ju mnohí nazývajú šarišskou Pavelekovou.
Prezradila, že z domácich prác sa najradšej venuje vareniu. "Experimentujem. U mňa ani jeden koláč nie je dvakrát taký istý. Ja totižto nevážim. Ani jedno mäso, ak je z rovnakého druhu, nevyzerá rovnako. Vždy do toho musím dať niečo iné. Takisto halušky. Môj manžel miluje ´trepanky´ s cottage cheese. To je jeho syr, ktorý vyrába, popri jogurtoch. On je krstným otcom jogurtov. Stále vravím, že nemá syna, tak má jogurty. Má na ne patent. Za cottage cheese dostal zlatú medailu. Pripravujem aj plnené mäso s týmto syrom. A moji priatelia zbožňujú moje ´holubky´, alebo keď niekedy prídu, tak sa opýtajú: Budú guľky v ´kvašnej kapusce´? To je kyslá kapusta a do toho sa urobí mäso ako na ´holubky´, ale ja robím guľky, ktoré vyváľam v múke. Poukladám do hrnca, zase zasypem kyslou kapustou a tak dookola. Narobím veľký hrniec, a keď ideme na párty, tak tento hrniec nesiem so sebou. Potom si všetci vezmú lyžice do rúk a jedia priamo z hrnca. No a veľmi rada robím ´mačanku´. Na cibuľový základ dávam na kocky nakrájané chudé pliecko, potom údené pliecko, takisto nadrobno, ďalej pokrájam huby, ktoré som namočila už večer, nadrobno posekám aj kyslú kapustu, pridám veľa kyslej šťavy. Ochutím, dolejem vodu a zahustím múkou. Keď je to uvarené, tak zjemním chuť smotanou. Ešte rada pripravujem šarišské pagáče, plnené kyslou i sladkou kapustou alebo zemiakmi či tvarohom." Ak si má vybrať, čo by rada jedla ona, tak by to určite nebolo nič sladké. "Inak zjem v podstate všetko, ale najradšej kuracie a rybacie mäso na všetky spôsoby a veľa zeleniny."
S pani Evou a tromi dcérami sa jej manžel musí cítiť ako kráľ... "Je kráľ a celý život ním bol. Nevie nič uvariť, akurát čaj a odkrojiť si kúsok salámy. Nikdy neumýval riady. Ale mne to vôbec nevadí. Myslím si, že muž sa má venovať iným záležitostiam ako prácam v domácnosti. Možno mám staromódny názor, ale pokiaľ vládzem, tak to urobím sama." Na druhej strane jej manžel prevzal na seba bremeno učiteľa športov svojich dcér, pretože pani Eva k tomu nikdy nemala vzťah. Dokonca, aj keď sa narodila v znamení Vodnára, s vodnými športmi sa tiež veľmi nepriatelí. Keďže jej manžel je znamením Býk, tak "život u nás nebol vždy prechádzkou ružovou záhradou. Stretli sa dve silné osobnosti. Ja ako vodnárka som sa vždy snažila byť objektívnejšia a ustúpila, ale napriek tomu som bola vždy dramatická umelkyňa... (smiech), no bolo to, aj je, korenie nášho spolužitia."
Nikdy sa nezamýšľala nad životným krédom. "Mám rada ľudí a snažím sa nikdy im neublížiť. V mojom srdci, čo sa teším, nie je závisť." A nesplnený sen? "Chcela by som sa dožiť vnúčat... Ak Boh dá, tak sa budú podobať na svoju ´šaľenu babu´..."
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
