Michaloviec pochádzala jej dvorná dáma Irma Sztárayová, v Trebišove zase žil muž, ktorý hral v jej živote zvláštnu rolu. Akú presne, nedokážu vysvetliť ani historici. Nielen v hranej, ale aj detskej kreslenej verzii, sa však akosi pričasto objavuje meno grófa Júliusa Andrássyho, s ktorým ju spájal evidentne silnejší ako priateľský vzťah. Dokazuje to aj zopár náznakov v análoch.
To, kto bol gróf Andrássy, vie v Trebišove aj malé dieťa. Jeho hrobka v trebišovskom mestskom parku je jednou z najvzácnejších kultúrnych pamiatok mesta. Už menej ľudí vie, akú významnú historickú rolu zohral za svojho života - bol jednou z osobností rakúsko-uhorského vyrovnania, dohodnutého vo februári 1867. Pod vládou jedného panovníka sa zrazu ocitli dva štáty, obývané takmer dvomi desiatkami národností na rôznom stupni vývoja s rozličným vierovyznaním a zvykmi a čo je dôležité, K und K monarchia (cisársko-kráľovská) vydržala ďalších päťdesiat rokov.
Ako to teda bolo? Siedmeho februára 1867 odstúpil ministerský predseda Belcredi a na jeho miesto nastúpil Beust, ktorý presadzoval dohodu s Maďarmi. Udalosti nabrali rýchly spád - 20. februára 1867 cisár František Jozef vymenoval uhorskú vládu, v máji uhorský snem prijal zákon o vyrovnaní, v júni sa konala korunovácia. Ministerským predsedom a neskôr ministrom zahraničia sa stal kto? Nuž, gróf Július Andrássy, počas revolúcie odsúdený na smrť za vlastizradu. Sentimentálne historické romány pripisujú jeho šarmu hlavné zásluhy na dosiahnutí vyrovnania. Cisárovná Alžbeta vraj vedela svoje.
Historici však vylučujú, že by medzi Andrássym a Sisi vzniklo niečo viac ako vzájomné sympatie. Nanajvýš mohla ovplyvniť manžela. Isté je, že vyrovnanie znamenalo zásadný obrat. Rakúsko a Uhorsko spájal len panovník, spoločná mena, zahraničná politika a armáda. Každá časť mala vlastnú vládu a parlament. Napriek problémom prinieslo vyrovnanie pokoj a prosperitu - takmer päťdesiat rokov sa nebojovalo, stavali sa cesty a továrne. Dualizmus, nastolený vyrovnaním, zanikol spolu s monarchiou v novembri 1918.
Ako je známe, telo grófa Andrássyho po jeho smrti previezli do Maďarska, kde sa aj konali pohrebné obrady. Miesto svojho večného odpočinku si však vybral ešte predtým - mala ním byť malá vyvýšenina nad hradnou priekopou hradu Parič v Trebišove, ktorá sa nachádzala v nádhernom anglickom parku. Gróf vraj presne na tomto mieste často sedával a rozmýšľal. Rodina jeho želanie splnila - v roku 1893 tu vyrástlo nádherné neogotické mauzóleum, postavené podľa projektu Artura Meininga.
Sarkofág, nachádzajúci sa vo vnútri, vytvoril Juraj Zala a zdobia ho sochy kľačiacej plačúcej ženy a anjela s roztiahnutými peruťami. Žena znázorňuje jeho trúchliacu dcéru, anjel má ochraňovať jeho večný spánok. Ako je známe, po smrti vedľa neho uložili aj jeho manželku Katarínu Kendeffyovú a neskôr jeho syna Theodora.
Presné vysvetlenie, čo ho spájalo s postavou Sissi, sa už asi nedozvieme. Isté je, že potomkovia grófa Andrássyho si z pokolenia na pokolenie odovzdávajú historku, že krásna cisárovná tajne navštívila grófov hrob v Trebišove. Stalo sa tak údajne počas jej pobytu v Bardejovských kúpeľoch v roku 1895, odkiaľ tajne odišla na „výlet" do Trebišova... Žeby láska až za hrob? Nevedno, ale udalosť sa v grófskej rodine traduje dodnes...
Autor: lyv
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
