predstavenie, ktoré sa len tak nevidí. Spájalo v sebe mnoho dojmov, ktoré sa kĺbili do jediného - do spomienky na vynikajúceho muzikanta. Vidina nezvyčajnej kvality, ktorú sľubovali zvučné muzikantské mená, zaplnila sálu "Bužne" do posledného miestečka viacgeneračným publikom. Kým starší nostalgicky spomínali na obdobie svojej mladosti, ktoré podfarbovali populárne melódie tohto invenčného skladateľa a klaviristu, mladí sa prostredníctvom autorských skladieb ako Ostrov snov, Aj keď si moja, Vánok či Opäť doma, len zoznamovali s osobnosťou a tvorbou Juraja Szabadosa, ktorému patrí nezastupiteľné miesto priekopníka džezu na východe.
Svojskú a aktuálnu tvár repertoáru čias zašlých dal dirigent večera sediaci za klavírom, Peter Breiner. O ďalšej pätici špičkových slovenských inštrumentalistov, podporených farebnou vlnou nástrojov košickej filharmónie, nehovoriac. Na jednom pódiu sa zišli doma i v zahraničí úspešný trúbkar Juraj Bartoš, jeden z najlepších tenorsaxofonistov Milo Suchomel, neprehliadnuteľný gitarista, skladateľ a aranžér Matúš Jakabčic, jedna z mála slovenských osobností, ktorá bravúrne zvláda hru na kontrabas i basgitare Juraj Griglák, no a päticu uzatváral košický džezmen, Jurajov brat a stále vynikajúci bubeník Gejza Szabados.
Zážitok v podobe fúzie populárnej hudby, klasiky a džezu pocítilo nielen rôznorodé publikum ale i samotní protagonisti. Tí, povzbudení silnejúcim aplauzom dávali do svojich výkonov radosť, ktorá sa doslova usmievala od ucha k uchu. Prítomní okamžite pochopili a oplácali umelcom snahu potleskom. Tento koncert mal jednoducho svoju dušu, pulzujúcu hneď šiestimi srdciami.
Fajnšmekri si na svoje prišli najmä v druhej polovici koncertu. Ak ste si doteraz nevedeli predstaviť, ako sa hrá Bach na džezovú nôtu v kombinácii klavír, dychy, gitara, basa a bicie, výkon umelcov vás presvedčil, že nadčasový hudobný jazyk ozaj nepozná hraníc. Vynikajúce sóla, v ktorých sa hudobníci predbiehali i počas autorských skladieb Breinera, Jakabčica a ďalších svetových diel, upravených na svoj obraz, nedali na ovácie dlho čakať. Standing ovation bol zaslúžený a vynikajúce publikum dostalo i zaslúžené prídavky, ktoré sa už blížili k temperamentnej jam session.
"Koncert mal vysokú úroveň, niektoré inštrumentálne výkony by som pokojne zaradil k svetovej špičke. Kto to nepočul, mohol ozaj ľutovať, lebo postaviť na jedno pódium takýchto famóznych hudobníkov dá ozaj veľa práce, no výsledok potom ozaj stojí za to. Vynikajúcu atmosféru, ktorú sa publiku podarilo vytvoriť ocenili i hudobníci. Myslím, že radosť bola obojstranná a to je hlavné," povedal nám po koncerte jeho organizátor Gejza Szabados.
A aké to bolo hrať po čase opäť bratove skladby?
"Nádhera. Opäť sa musím poďakovať muzikantom, ktorí hrali o dušu a najmä Petrovi, že dal skladbám úžasné aranžmány. A čo je najlepšie, pochopilo to i obecenstvo. Lebo išlo o náročné veci a spočiatku sme boli v napätí, ako to ľudia prijmú. Ale obavy boli zbytočné, začali sme sa uvoľňovať, publikum nás podporilo, a za to som veľmi vďačný, " uzavrel Gejza Szabados.
Uplynulo desaťročie, odkedy muzikantský svet opustila osobnosť Juraja Szabadosa. No hudbychtivú verejnosť môže jeho duch obohacovať i naďalej. Ak nám ho budú akcie podobného druhu pripomínať čo najčastejšie.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
