je prioritou mesta i kraja. Zdá sa, že ľady sa pomaly hýbu a podľa predpokladov by sa mohlo začať stavať už o dva roky.
"Prvá štúdia bola spracovaná v roku 1994. Postupne sa trasa upresňovala podľa podmienok štátnej správy a samosprávy. Výsledná trasa bola nakoniec definovaná v dvoch variantoch, ktoré sa líšili svojou polohou," hovorí Ing. Jozef Kundrát, riaditeľ divízie Prešov, spoločnosti Dopravoprojekt, a. s. Bratislava.
Súbežne so štúdiami boli spracovávané aj environmentálne hodnotenia, spracoval sa zámer a správa o hodnotení vplyvov. Nedávno bola definovaná trasa, ktorá je situovaná s napojením južne od Košíc. "Ide o konečnú verziu, ktorá by sa už zásadne meniť nemala. Trasa povedie východne od obce Šebastovce s mimoúrovňovým krížením cez existujúcu cestu I/68 smerom na juhozápad. V západnom smere obchádza obec Haniska, križuje zhlavie tamojšej železničnej stanice, kde je situovaná širokorozchodná trať, ako aj trať normálneho rozchodu. Táto oblasť bola občanmi prijatá," vysvetľuje J. Kundrát.
Pôvodný návrh viedol po strane východného obchvatu Hanisky, čo bolo z hľadiska územného rozvoja obce neprijateľné. "Ďalej trasa smeruje južným ťahom a takmer v strede križuje priemyselný park Kechnec. V mieste napojenia na existujúcu cestu E/71 smerom na Miškolc v pôvodných návrhoch smerovala na hraničný priechod Milhosť. Po vzájomných rokovaniach medzi obcami Seňa a Kechnec totiž bola nakoniec uzavretá dohoda, aby cesta napojila aj priemyselný park v Kechneci. Vznikol tu ale jeden problém, pretože je nutné vybudovať nový hraničný priechod s Maďarskou republikou. Uskutočnilo sa niekoľko rokovaní na úrovni štátnych tajomníkov oboch krajín. Maďarská strana sa zaviazala, že do júna 2005 rozhodne o tom, či jej navrhovaný nový hraničný priechod vyhovuje," vysvetľuje predstaviteľ Dopravoprojektu.
Na maďarskej strane sa o rýchlostnej komunikácii zatiaľ neuvažuje.
"Boli síce také hlasy, ale ešte pred tromi desaťročiami. Teraz však nič nebolo potvrdené a realizované úpravy komunikácií na Miškolc sú robené, len ako dvojpruhové cesty. Nie však na úrovni rýchlostnej komunikácie. Robia len obchvaty obcí. To či, obchvaty maďarská strana využije nie je rozhodujúce, dôležité je potvrdenie nového hraničného priechodu," dozvedeli sme sa od J. Kundráta.
Čo však, ak Maďarsko nepristúpi k výstavbe rýchlostnej komunikácie, nestratí cesta bez napojenia na druhej strane hranice svoj zmysel? "Nie. Minimálne napojí priemyselný park Kechnec, kde sa uvažuje s vybudovaním 20-tisíc pracovných miest. Komunikácia navyše zabezpečí dopravu medzi Košicami a touto oblasťou."
Otáznikom je teraz, či sa nový hraničný priechod vybuduje. Ak áno, bude to zrejme trvať dlhšiu dobu. Aj preto sa v projekte počíta s napojením rýchlostnej komunikácie na starú cestu. "Dočasne bude napojená na existujúcu cestu I/68, ktorú bude využívať pre svoje účely aj priemyselný park Kechnec. Napojenie bude dovtedy, kým nebude schválený nový hraničný priechod. To si vyžiada legislatívne postupy, ktoré sa nedajú obísť."
Investor - Národná diaľničná spoločnosť Bratislava - vypísal verejnú obchodnú súťaž na spracovanie dokumentácie na územné rozhodnutie a stavebného zámeru. Podľa generálneho riaditeľa Dopravoprojektu Ing. arch. Gabriela Koczkáša bola súťaž vypísaná v decembri 2004 a vyhral ju práve Dopravoprojekt, a.s. Bratislava. "O tom, kedy sa zaháji výstavba rozhodne až proces stavebného konania. Termín na dodanie dokumentácie na územné rozhodnutie je koncom novembra. Po tom, čo investor tieto dokumenty dostane, zaháji proces majetkoprávneho vysporiadania pozemkov. Ak niektoré pozemky nebude možné bežným spôsobom vysporiadať, investor bude musieť pristúpiť k iným opatreniam, čo obyčajne proces predlžuje. Odhadom sa dá povedať, že stavebné práce by sa mohli začať koncom roku 2007."
Je tu však ešte viacero otáznikov, teda z akých prostriedkov bude stavba financovaná, či sa nebude deliť na jednotlivé stavebné úseky. Isté je, že R4 bude napojená na rýchlostnú komunikáciu R2. "Nedávno bola spracovaná štúdia rýchlostnej cesty R2 v úseku Tornaľa - Košice, ktoré budú navzájom prepojené. To súvisí aj s ďalšími plánovanými komunikáciami v okolí Košíc. Teda dobudovaním diaľničných privádzačov na diaľnicu D1, či prepojením komunikačného systému. Rýchlostná komunikácia R4 bude v prvej etape budovaná v polovičnom profile, bude však mimoúrovňovo križovať všetky existujúce komunikácie a bude napojená na sieť príslušných ciest v okolí. Konečný termín dostavby bude závisieť od zdrojov financovania," uzavrel riaditeľ Dopravoprojekt Prešov J. Kundrát.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
