Namiesto preferovania plynu, mu štát zvýšil spotrebnú daň
Minulý týždeň sme sa v Autosalóne venovali téme pohonu vozidiel na plyn. Predstavili sme si vlastnosti ekologického paliva, ktorým je propán-bután, ekonomiku jazdy i ďalši zaujímavosti. Dnes v tejto téme pokračujeme. Poradcu nám robí František Jurčo ml., majiteľ jednej z košických firiem, ktorá sa zaoberá montážou splyňovačov.
"Motoristov, ktorí uvažujú o plynovom pohone a sú majiteľmi vozidiel novších typov, súčasná legislatíva skôr odrádza," priznáva F. Jurčo. "Pre tzv. hromadné prestavby sú totiž schválené iba určité značky. A to Škoda, Daewoo i ruský VAZ. Ostatné ju zatiaľ nemajú. Je to finančne náročné, lebo pre každé typové označenie stojí schválenie hromadnej prestavby od 200 do 400 tisíc eur." Teda rovnaká čiastka pre objem motora napríklad 1,3 či 1,6 alebo 2,1. Pre firmy, ktoré sú dovozcami jednotlivých značiek, je to finančne príliš vysoká záťaž. Veď zaplatiť hoci iba 200 tisíc za každý typ motora si môžu dovoliť iba silné firmy.
Ak sa teda pre pohon plynom rozhodne majiteľ škodovky, stačí mu zájsť do niektorého zo servisov, kde mu splyňovač namontujú. Do favorita či felície stojí do 20 tisíc korún, octavia ho má za 40 tisíc. Lacné sú aj pre staré lady, kde stačí splyňovač za 14 tisíc korún.
Komplikácie čakajú majiteľa inej kvalitnej značky. Ak sa predsa len rozhodne pre montáž plynového zariadenia, musí rátať s dlhým vybavovaním i zásobou financií. "Najprv musí ísť na odbor dopravy príslušného okresného úradu, kde si podá žiadosť o individuálnu prestavbu. Tam musí rátať s 2000-korunovým kolkom," vraví F Jurčo. "Úrad vydá rozhodnutie, že sa auto môže prestavať. Motorista s ním zájde do ľubovoľného autorizovaného servisu, kde mu splyňovacie zariadenie namontujú. Zaplatí zaň okolo 40 tisíc korún."
Potom musí motorista so svojim autom absolvovať emisný test. Na Slovensku sa nevykonáva, najbližšie je to možné v Budapešti, Pardubiciach či vo Varšave. Ten test stojí od 500 do 1000 eur. František Jurčo varuje, že staršie ako päťročné vozy ho absolvujú iba veľmi ťažko. Ak motorista zvládne i túto prekážku, vráti sa na okresný úrad a ten ho pošle do výskumného ústavu dopravy a spojov v Žiline Bratislave alebo vo Zvolene. Tam nejaký úradník všetko skontroluje a dá povolenie na zápis do technického preukazu. Táto kontrola vyžaduje 12-tisícový kolok.
Samozrejme, ak by mal túto tortúru absolvovať každý motorista, ktorý túži po plyne ako pohonnej jednotke, asi by sa na to vykaľšal. Oveľa viac je takých, ktorí majú splyňovače, tak povediac, na čierno. Napríklad taxikári, ktorí najazdia denne stovky kilometrov a prvotná investícia do montáže splyňovača sa im rýchlo vráti. Tí riskujú, že pri náhodnej kontrole policajt zásah do motora ovjaví. Ak zároveň nie je uvedený aj v technickom preukaze, vodič môže mať problémy. Závisí však od policajta, či sa uspokojí s úplatkom, "techničák" zadrží, alebo mávne rukou... Problém môže nastať i pri kontrole STK. Vodiči, ktorí majú splyňovače namontované nelegálne, hoci s protokolom autorizovanej firmy o jeho montáži, ju navštívia opäť. Celé zariadenie si dajú vymontovať a po absolvovaní STK opäť namontovať.
"Slovensko podpísalo tzv. Kjótsky protokol, ktorým sa zaviazalo znižovať produkciu emisných plynov a zabrániť tak rozširovaniu sklenníkového efektu," vraví F. Jurčo. "Nazdávam sa, že jednou z možností by bola aj podpora alternatívnych a teda ekologických palív. Motoristi, ktorí sa pre ne rozhodnú, by mali byť motivovaní nižšou cestnou daňou i zjednodušením legislatívneho procesu, ktorý vyžaduje montáž splyňovacích zariadení. A propán-bután by mohol mať nižšiu spotrebnú daň." Spotrebná daň za posledné roky výrazne zdvihla cenu plynu. Kým pred dvoma či troma rokmi stál liter do 10 korún, teraz sa cena pohybuje od 17,50 do 19,50.
Ako nás F. Jurčo informoval, po veľkom záujme o plynový pohon zo strany motoristov trvá už dva-tri roky útlm. Spôsobil to nárast ceny plynu i fakt, že montáži splyňovačov do nových značiek bráni spomínaná náročná legislatíva. Jediné, ktoré pochopili potrebu propagácie ekologických palív a investície do jej budúcnosti, sú firmy, ponúkajúce pohonné hmoty. Kým vlani boli na území Košíc iba štyri čerpacie stanice, známe ako LPG, tohto roku ich je štrnásť. Na ťahu je teraz štát, aby pri téme "ekológia" prešiel od slov k činom.
Róbert BEJDA
Autor: Čo prezrádzajú vaše sny?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári