Kto prejde náročným konkurzom, drží sa na "fleku" čo najdlšie

Nad tým, že šikovní Slováci odchádzajú hľadať lepšie príležitosti za hranice republiky, sa už pomaly nikto nepozastavuje. Európa je otvorená ako doposiaľ nikdy pred tým a cieľavedomým ľuďom ponúka široké možnosti. Petra Murphy - Košičanka vydatá za Američana - žije od roku 2003 v begickom hlavnom meste. Vždy sa chcela venovať hudbe a uznáva, že ak by ostala na Slovensku, nemala by pre svoju realizáciu sa v muzike tak otvorené možnosti, ako keď žije v Bruseli. Pri jej nedávnej návšteve rodného mesta sme sa porozprávali o jej živote v neoficiálne hlavnom meste Európskej únie, ale i o jej plánoch v hudobnej branži.

Žiť v Bruseli sa oplatí. Priam ukážkovým príkladom sú slovenskí poslanci v Európskom parlamente. Zarábajú dvakrát toľko ako ich kolegovia v Národnej rade SR - ich plat v Bruseli je bez paušálnych náhrad 86 400 Sk. K tomu sa pripočítavajú nielen ďalšie položky ako cestovné, diéty, náklady na sťahovanie, asistentku a sekretariát, ale aj preplatenie jazykových kurzov. Brusel je sídlom Európskej únie, Európskej komisie, NATO ale i ďalších medzinárodných organizcáii ako je napríklad UNICEF. Všetky nápisy v meste nájdete v dvoch úradných jazykoch - francúzštine a flámštine, avšak v uliciach Bruselu je častejšie počuť francúzsky jazyk.

P. Murphy pracuje v Európskej komisii (EK), ktorá sídli v budove Breydel. Je to jediný orgán, ktorý má v EÚ právo navrhovať legislatívu a určuje smerovanie Európskej únie. "Môj manžel Tom je Američan a pracuje pre istú americkú univerzitu, ktorá ma kontrakt s NATO a veľa preto cestuje po svete. Vďaka jeho práci sme sa dostali i do Bruselu a ja som si po istom čase našla práve prácu v EK. Hľadali totiž ľudí z takzvaného východného bloku," spomína Petra.

EK sa skladá z 25 komisárov - každý z nich má na starosti inú oblasť. Petriným najvyšším šéfom je komisárka pre konkurenciu Neelie Kroesová. "Ja mám na starosti koordináciu rôznych brífingov. Ak komisárka potrebuje pripraviť stretnutie o rôznych témach v rámci konkurencie, ja mám na starosti získať odborné príspevky, dať ich dohromady, doručiť, poslať..."

Petra si netrúfa hodnotiť, či je práca EK naozaj taká prospešná, ako sa vo všeobecnosti tvrdí. "Práca v takýchto organizáciách je príliš rozsiahla. Ja pracujem iba v oblasti pre konkurenciu a pre štátnu pomoc, ale aj tam sa občas dostanem do styku s rôznymi prípadmi, kedy môžem zhodnotiť, že EK pracuje prospešne pre svojich členov. Vidím, že nové členské krajiny sa snažia čo najlepšie a najrýchlejšie začleniť do všetkých dôležitých procesov v komisii. Neviem, či Slováci - ako noví členovia - majú rovnaké slovo, ako tí ´starí´. Na papieri je tomu tak, no netrúfam si hodnotiť, ako je to naozaj. Sú to zložité záležitosti."

Slovákov nevyhľadáva

S novými členmi Európskej únie sa aj v Bruseli objavuje viac a viac ľudí z východnej Európy. "Ja osobne poznám asi iba dve Slovenky a niekoľko Čechov. Dá sa povedať, že tých je tu podstatne viac ako Slovákov. Ja žijem tak trochu mimo tejto komunity. Začala som žiť v Bruseli a až potom som začala pracovať pre EK. Mám tam svojich známych, nevyhľadávam teda špeciálne Slovákov a Čechov..."

Oslavy vstupu Slovenska v Európskej únie si však ani Petra nenechala ujsť. "Bolo to veľmi príjemné. Všade boli stánky, ktoré reprezentovali svoju krajinu. Občas sa podobné oslavy v Bruseli dejú a chodím sa na ne pozrieť. Viem, že Slováci sa stretávajú raz do mesiaca. Bola som však na takomto stretnutí iba raz. Mňa pokiaľ človek zaujme a mám chuť si s ním posedieť, tak mi je úplne jedno, akej je národnosti. Necítim potrebu zgrupovať sa s niekym len preto, že sme Slováci... Viem však, že keď ľudia žijú mimo svojej domoviny, takéto stretnutia s krajanmi im veľmi pomáhajú. Ja to však nepotrebujem. Mmám svojich známych rada preto akí sú a nie preto, akej sú národnosti..."

V Bruseli počas prechádzky po ulici netušíte, či ste práve minuli Belgičana, Nemca či Američana. "Ja poznám veľmi málo Belgičanov... Žije tu nesmierne veľké množstvo cudzincov, ale pre nikoho to nie je podstatné, kto je odkiaľ. Na druhej strane je zas pravda, že pri stretnutí to vyzerá takto - Hi! What´s your name and where are you come from? (Ahoj, ako sa voláš a odkiaľ si?) Bez toho sa to asi nedá. Navyše, ľudia v Bruseli sa veľmi ´točia´. Mnohí prichádzajú iba na krátku dobu. Aj na mojom oddelení v komisii sa za krátky rok a pol, čo tam pracujem, vystriedalo nesmierne veľa ľudí. Ale to je v tomto meste normálne."

Brusel je moderné mesto, ktorého tvár sa mení každým dňom. "Mnoho ľudí prichádza a hneď odchádza. Na druhej strane, ak sa človeku podarí prejsť náročnými konkurzami a zamestnať sa v niektorej z medzinárodných inštitúcií a organizácii, každý sa snaží zotrvať tam čo najdlšie. Práca na týchto miestach je finančne veľmi dobre zabezpečená. Mnohí však dostávajú iba dočasné pracovné zmluvy a preto sa zamestnanci veľmi rýchlo obmieňajú."

Aj keď Petra uznáva, že Brusel je skvelé miesto na život, nechce v tomto meste ostať žiť natrvalo. "Veď už len to počasie je otrasné. Keď sa povie Brusel, moje asociácie sú - lejak, sivo, hmla... V zime je tam hmla a vlhko, v lete tiež. Stále tam prší... Myslím si, že toto je tiež dôvod, prečo ľudia v Bruseli dlho nevydržia..."

Nájdu sa aj takí, ktorí v tomto meste ´zapustili korene´ a sú rozhodnutí ostať v ňom. "Takých je však veľmi málo. Keď človek býva v Bruseli, nevie poriadne, kto býva oproti. Dnes je to Čech, zajtra to môže byť Američan. Nikto sa s nikým nestretáva, nevznikajú tam priateľstvá... To je na Bruseli zaujímavé a výnimočné - ľudia sa tam vlastne navzájom nepoznajú..."

Brusel jej vyhovuje

Momentálne však Brusel so všetkými svojimi kladmi i zápormi Petre maximálne vyhovuje. Snaží sa čo najviac vyťažiť z príležitostí, ktoré jej toto mesto ponúka. "Mojim cieľom je robiť hudbu a to sa mi teraz spája s Bruselom. Tým, že pracujem v EK, som dostatočne zabezpečená na to, aby som mohla bývať v dome, kde mám vlastné nahrávacie štúdio. Takže teraz plánujem ostať v Belgicku tak dlho, kým sa mi nepodarí posunúť sa v muzike ďalej. Netuším však, ako dlho tam ostanem, všetko to zavisí od toho, čo sa udeje v hudbe. Dúfam, že to pôjde dobrým smerom."

Petra si veľmi dobre uvedomuje, že ak by ostala na Slovensku, nemohla by sa natoľko venovať muzike a nemala by také otvorené možnosti ako dnes. Veď pracuje na nahrávke, s ktorou má v pláne ísť do USA a presadiť sa práve ´za veľkou mlákou´... "Ak by som ostala v Košiciach, mohla by som ďalej písať piesne a spievať, hrať s priateľmi len tak pre radosť. Ale nemohla by som sa posunúť ďalej. To je ten problém. Na Slovensku je veľa skvelých muzikantov, no trh je príliš malý. Príležitosti tu a v Bruseli sú diametrálne odlišné."

Petra - ktorá v umeleckej branži vystupuje pod pseudonymom Petra Jordan - spolu so svojim kolegom muzikantom Andym Smeetsom nahrala štyri skladby. Istú časť v Bruseli, niektoré časti prišli nahrať do Košíc. "Za 30 minút nahrávania v Bruseli by sme zaplatili rovnako, ako za 12 hodín v Košiciach. To je tiež príčina, prečo sme prišli sem. A sú tu skvelí muzikanti, ochotní spolupracovať. S ´demom´, ktoré vznikne, ideme koncom marca do USA - do Los Angeles a do Houstonu," prezradil nám Andy - Holanďan. Rovnako ako Petra odišiel zo svojej vlasti a našiel si prácu v Bruseli, kde sa zaoberá bezpečnosťou krajín Európy.

"Chceme ponúknuť naše skladby na trhu v USA a uvidíme, ako sa to bude vyvíjať. Andy je nielen muzikant ale navyše aj výtvarník a súčasťou celého tohto projektu sú aj maľby. Tie budú reflektovať texty každej zo skladieb. Chceme takto kombinovať vizuálne a sluchové vnemy a ponúknuť ľuďom koncerty v galériách... Nikto však dopredu nemôže vedieť, ako to dopadne. Možno sa nepresadíme a možno áno, možno to bude trvať pár týždnov a možno roky...," nazdáva sa Petra.

Pochvaľuje si fakt, že v Bruseli má nahrávacie štúdio vždy k dispozícii a kedykoľvek ju ´kopne múza´, môže skladať nové piesne. "Už som nie len muzikant ale aj nahrávací technik. Nie som profesionál a ide mi to ťažšie, ale učím sa. Vždy som chcela hrať a spievať a vždy som mala sen robiť to profesionálne. Stále však nemám istotu, či som toho schopná, no snažím sa dať zo seba to najlepšie. Musím však povedať, že na Slovensku mi chýbalo akési povzbudenie. Tu ľudia nie sú zvyknutí pochváliť, ak sa im niečo páči. Nevnímala som to tak, až kým som odtiaľto neodišla. Treba byť k ľuďom pozitívny - naštartuje ich to do ďalšej práce, dodá im to energiu."

Kočovný kmeň

Petra sa v roku 2001 zúčastnila súťaže U. S. Steel Talent Night, no už mesiac po nej zo Košíc odišla. "Vydala som sa, no netuším, či by mi táto účasť bola nejak pomohla, ak by som tu ostala. S manželom Tomom sme istý čas žili v Nemecku i Grécku. Veľa sme sa presúvali a vtedy som mohla piesne iba písať, nie nahrávať ich. Boli sme s manželom ako taký malý kočovný kmeň... Až keď sme prišli do Bruselu a ako-tak sa usadili, mohli sme si zriadiť nahrávacie štúdio."

Brusel určite poskytuje Petre viac príležitosti, ako by jej boli schopné poskytnúť Košice. "Stačí byť v správnej chvíli na správnom mieste a stretnúť tých správnych ľudí. A v Bruseli stretnete veľmi rozmanitých ľudí. Veď ja som tam natrafila na muzikantov, ktorí v Bratislave spolupracovali s Dežom Ursínym. Mám taký pocit, že niekedy človek musí odísť preč z domu, aby stretol krajanov, ktorí mu pomôžu v tej jeho ceste... Brusel ponúka širokú škálu príležitostí pre každého, kto vie čo hľadá, čo chce robiť, čomu sa venovať. Dnes je to zrejme už tak, že každý musí byť pripravený kedykoľvek sa premiestniť na iné miesto v Európe alebo v celom svete, ak chce nájsť to, čo hľadá. Popri tom sa mu však môže stať, že nebude tušiť, kto býva vedľa neho. Ako v Bruseli," dokončila Petra prvú časť svojho rozprávania.

Chcete vedieť, či sa dá v Bruseli dobre po večeroch zabaviť a ktorý nápoj je naobľúbenejší? Čo je v Bruseli najdrahšie a koľko stojí šálka čiernej kávy? Prečo musí aj upratovačka v tomto meste ovládať tri jazyky? Čítajte o týždeň pokračovanie rozprávaní P. Murphy o ´hlavnom´ meste Európskej únie.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Autor: Baran

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári