Počerný paroháč vraždil a podpaľoval
Návraty spoza mreží môžu mať rôzny priebeh. Niekto zvítanie so slobodou niekoľko dní oslavuje, iný je od prvej chvíle v šoku z toho, čo všetko sa počas jeho neprítomnosti zmenilo. A neraz tak závažne, že to od základu mení jeho žvot. Do podobnej situácie sa dostal i Július H., zvaný Ďusi. Do lochu sa dostal za akúsi zbabranú lúpežku a keď konečne po štyroch rokoch opustil bránu šackej basy, dušoval sa, že tak skoro sa za mreže nevráti. Prerátal sa...
Len čo sa za Ďusim zavrela brána basy, nasadol na autobus MHD a zamieril do Košíc. Na stanici si dal dve pivá a čakajúc na autobus do Krompách premýšľal, ako asi vyzerá osada, ktorú štyri roky nevidel. A hlavne jeho družka Katarína a syn Arpi. Určite poriadne vyrástol. Keď jeho otca zadržali poliši, mal Arpi dva roky. S predstavou, ako sa s ním bude hrať a s družkou sa mu postará o súrodenca, Ďusi nastúpil do autobusu. Sadol si dozadu a privrel oči. V tej cvhíli mal pred sebou obraz, ktorý si privolával celý ten čas za múrmi basy. Čiernu Katarínu v posteli. Celkom nahú, takú, ako ju Boh stvoril.
"Do osady som prišiel okolo obeda," spomínal neskôr na júnovú stredu. "Svoju chatrč som našiel hneď. Vyzerala trochu inak, ale bola to ona. Odhrnul som plachtu na prahu a zbadal som Katu, ako kojí dajaké decko. Hneď som vedel, že neni moje. Dačo som zaklial a družke som vylepil facku. Vtedy z kúta vstala mohutná postava a šla ku mne. Bol to Laci. Úplne som zdrevenel. Bol vysoký asi dva metre a vážil vyše stodvadsať. Chytil ma pod krk a povedal, že Kata je teraz jeho, aj dom a že ak tam ešte raz prídem, mám si najprv vykopať hrob. Potom ma vyhodil."
Na to, čo sa dialo po nie príliš prívetivom privítaní, sa Ďusi nepamätal a tak možno z následujúcich šiestich hodín urobiť len akúsi mozaiku z množstva popletených a často i prehnane ´prifarbených´ výpovedí náhodných svedkov. Tých, ktorí tvorili osadenstvo najbližšej krčmy, kde ponížený a zúfalý vyhnanec zapadol. Preklínal všetky ženy a vraj sa zmienil aj o pomste. No keďže výškou nesiahal Lacimu ani po biceps, frázy o krvavej odvete vyvolali akurát salvy smiechu. Ďusi však nemyslel na nič iné, len ako by zo seba zmyl tú potupnú pečať paroháča. Obracal do seba poldecák za poldecákom až do chvíle, kým do zasmradeného pajzla vošiel Laci. Hneď, ako zazrel Ďusiho, zreval "Vypadni!" A ten sa pochopiteľne pratal. Ako inak, ´domov´, ku družke.
Cestou zrejme trochu vytriezvel, lebo o ďalšom priebehu už dokázal informovať z vlastnej hlavy. "Keď som vpadol dnu, Kata sa umývala. Vyzlečená do pol tela mi pripadala ako bohyňa. Skočil som k nej, schmatol ju pod krk a poriadne stisol." Ako sa metala, začal vraj Ďusi pociťovať silné vzrušenie. Hodil družku na posteľ a rýchlo z nej stiahol sukňu. Nič pod ňou nemala a tak ju Ďusi konečne uvidel takú, ako si predstavoval vo svojich chlípnych snoch. Čiernu a celkom nahú. Samozrejme, znásilnil ju... "Keď bolo po všetkom, chcela ujsť. Tak som ju priviazal o posteľ. Ruky i nohy a do úst som jej strčil handru. Ešte som ju raz pomiloval a potom som už čakal na Laciho."
Ďusiho sok vôbec netušil, že ho doma nečaká umytá a navoňaná Katarína, ako po iné večery, ale ostrá a chladná oceľ na krku. Len čo odhrnul záves, tmou zasvišťala britva v Ďusiho rukách. Z Laciho hrdla okamžite vystrekla krv. Kým si stihol zakryť ranu, mal pri nej ďalšie dve. Mohutná postava klesla na kolená a pomaly z nej začal unikať život. Ešte sa zo trikrát mykol a bolo po ňom. Katarína všetko sledovala s vypúlenými očami a husou kožou na celom tele. Podarilo sa jej však vyslobodiť jednu ruku, bleskovo z úst vytiahla handru a chatrčou sa rozľahol príšerný rev. Nie však nadlho.
"Vrieskala, že som vrah špinavý a pôjdem do basy. Ja jej na to, že je to možné, ale najprv pôjde ona do pekla za svojím milencom. Tú ruku som jej znovu priviazal, aj handru do rúk vložil a polial ju petrolejom z lampy. Metala sa ako divá a čosi ryčala. Budeš upálená ako posledná bosorka, povedal som jej a hodil na ňu zápalku. Horela ako fakľa spolu so slamníkom. Ešte som Karčiho pritiahol bližšie k posteli a vybehol som preč."
Keďže bola búda takmer celá z dreva, plamene sa rýchlo rozšírili a po chvíli sa ´izba´ zmenila na žeravú pec. Z prebudených osadníkov sa do hasenia nikomu nechcelo. Iba pobehovali, vrieskali a nadávali. Kým prišli hasiči, z chatrče ostala iba dymiaca pahreba, z ktorej trčali kusy plechu, konštrukcie dvoch postelí, piecka a pár nehorľavých harabúrd. Šesťročný Arpi a 6-mesačný Dežko spali v tú noc u Kataríninej sestry a tak smrti unikli iba o vlások. Pátracie psy vystopovali Ďusiho v lese už na druhý deň. Keď mu na rukách cvakli putá, počet jeho na slobode strávených hodín sa práve prehupol cez číslo 30.
Vďaka priznaniu Júliusa H. bol prokurátor i obhajca v záverečných rečiach takmer bez práce. V týchto dňoch má počerný muž odsedenú približne polovicu z 19-ročného trestu.
robo
Autor: piatok 4. 3.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
