Veterinára nemajú v láske, lebo im pichal do kožucha

Košická zoologická záhrada je v centre pozornosti malých i veľkých návštevníkov v lete aj v zime. Kto sa prišiel pozrieť na zvieratá po 11. januári tohto roku, v plnej kráse sa mu ukázali aj dve levie dámy. Sú zatiaľ v komplexe blízko hrabavej hydiny a do kavečianskej zoo sa dostali ako dar k jej 25. výročiu existencie od maďarských kolegov zo zoo v Nyíregyházi.

Ich chov je na košické pomery novinkou, pretože v kavečianskej zoo sme zatiaľ levov nemali. Po prevoze, ktorý vyvolal záujem ešte aj colníkov, pretože ani oni nemajú každý deň možnosť nakuknúť do debien s polročnými levími sestrami, sa celkom rýchlo a vcelku aj úspešne v novej kavečianskej ubytovni aklimatizovali.

"Urobili nám tým radosť, i keď ich mierny strach chápem, pretože dopredu potvorky nemohli vedieť, že idú do vhodného prostredia, aké mali v Nyíregyházi" dozvedáme sa od riaditeľa košickej zoo Ing. Karla Semana, CSc. "Som rád, že hoci ich oddelenie od mamy a naloženie neboli jednoduché, v Kavečanoch sa už cítia ako doma. Môžem to pokojne prehlásiť, pretože ak sa zviera niekde cíti zle, alebo je nesvoje, nechce žrať. A naše ´kočky´ majú apetít výborný. Najedli sa už po prvej noci."

Slečny vtedy dostali dve misky s mäsom a ráno bola jedna prázdna. Problém im nerobilo ani to, že v Maďarsku dostávali konské mäso a hydinu, kým v Kavečanoch museli zmeniť menu. Ich hlavnou potravou sa teraz stala hovädzina, a popritom ostala hydina. Sprvu síce trošku "krútili" nosom, ale teraz už jedia jedna radosť. Na posedenie, keďže žerú len raz denne, si každá dá približne po tri kilá mäsa.

Majú teplú "izbu" i presklený výbeh

"Miesto, kde budú levice bývať, bolo vopred odsúhlasené veterinárnymi odborníkmi," vraví Ing. Seman. "Až potom sme ich mohli doviezť. Nemá teda pravdu pisateľ anonymného e-mailu, tvrdiaci, že my najprv do zoo nejaké zviera donesieme a až potom mu hľadáme miesto na bývanie. To je absurdita, pretože pokiaľ nie sú pre akékoľvek zviera vytvorené vhodné podmienky, vrátane ubytovania, súhlas na dovoz nedostaneme."

Košická zoo by sa mohla podľa jej riaditeľa ešte viac rozrastať, keby boli doriešené majetko-právne vzťahy k pozemkom. Tie sa ale už roky ťahajú. Kvôli tomu prišla napríklad zoo o 30 paviánov. "Mohli sme ich dostať od Maďarov, ale keďže zatiaľ nie je voľná plocha, kde by sme pre ne vybudovali chovné zariadenie, nič mať nebudeme. Len na plochu, o ktorej je reč, je v evidencii 24 majiteľov, ktorí síce majú len nejaké osminkové podiely, ale veci sa nehýbu." Riaditeľ zoo by bol najradšej, keby už bola každá plocha záhrady obsadená zvieratami. "Naplnili by sa tak žiadosti návštevníkov, aby mala zoo slony, krokodíly či žirafu. Jednu mladú sme mohli dostať z Nyíregyházi, ale opäť priestorové problémy..."

Pre levice bolo tiež všetko vopred pripravené tak ako malo byť. Ich ubykáciu tvorí vonkajšia časť - teda výbeh a vnútorná, ktorá je vykurovaná. I keď sa tieto slečny narodili už v zajatí, a tak pojmy ako zima či sneh poznajú, predsa len im treba zabezpečiť pohodlie.

Levice, keďže ich proťajškom sa hovorí králi, takže ony sú kráľovné, majú po dve mená. Podľa riaditeľa sa volajú Katka a Zuzka ako jeho dcéry a podľa ošetrovateľky Eriky Karafovej sú Laura a Elza. "Pomenovala som si ich tak ešte v Maďarsku, keď som bola krásavice v Nyíregyházi osobne prevziať. Už vtedy mi padli do oka, veď vyzerajú ako krásne plyšové hračky. Sú to ale pravé šelmy. Nečudo, vo voľnej prírode už ako šesťmesačné chodievajú s matkou na lov. Tento dravý pud majú v sebe i naše dnes už viac ako sedemmesačné Laura a Elza," tvrdí E. Karafová. Je to aj tým, že od prvej chvíle pili matkino mlieko. Neboli teda chované na fľaši, ale "divoko" ako v prírode. I preto človek, aj keby ako chcel, nemôže sa k nim priblížiť či ich pohladkať. Zle by to mohlo skončiť.

Nemožno ukázať, že sa bojíte

Riskovanie si nedovolí ani E. Karafová, ktorá dostala do vienka hlavnú starostlivosť o levice. "Je to zrejme tým, že šeliem sa nebojím. Tiež som ´levica´. Už v zoo v Bojniciach, kde som kedysi pracovala, teraz som už 20 rokov v košickej zoo, som sa okrem iných zvierat starala aj o šelmy. Levice, nelevice, kráľovné, nekráľovné, ja si s nimi rozumiem a aj si s nimi dokážem poradiť," tvrdí E. Karafová. Človek podľa nej nesmie dať na sebe vidieť, že sa bojí. Keď strach skutočne pociťuje, ľudské telo vylučuje látky, ktoré sú pre zviera signálom - Aha, on sa bojí, takže ja som pánom situácie! Vtedy je pravdepodobné, že zviera i zaútočí.

"Keď ste ale rázny a svojím spôsobom rovnocenný partner zvieraťa, vyvoláte rešpekt a snaží sa držať sa od vás ďalej," prezrádza taktiku E. Karafová. "Zvieratá sú múdre, vnímajú človeka a pokyny. Keď pracujeme, rešpektujú levice mňa, keď sú v pokoji, musím rešpektovať ja ich."

Dosť dôležité je podľa nej i to, že ak dáva zvieratám pokyny, používa vždy rovnakú mimiku tváre, rovnakú tóninu hlasu a rovnaké gestá. Keby raz kričala, inokedy bola ticho alebo by mávala rukami len tak hore-dolu, zvieratá by poplietla a nevedeli by, čo od nich chce. Následne, keďže by boli v strese, stupňovala by sa ich nervozita a človek by si so zvieraťom prestal rozumieť. Potom by nebolo ničím zvláštnym, ak by zaútočilo.

"Vo všeobecnosti zviera zaútočí iba vtedy, ak je choré, bráni si mláďatá, je zranené, vystresujete ho alebo sa priblížite veľmi blízko. Keď sa ale dodrží potrebná vzdialenosť, čiže neprekročí rámec jeho teritória, nemá dôvod zlostiť sa," doplnila kolegyňu druhá ošetrovateľka Silvia Olšakovská. Potvrdila, že najmä pri leviciach si človek musí dávať veľký pozor. I na to, aby nebol niekým vyrušený alebo nerobil veci úplne mechanicky. Potom by sa mohlo stať, že sa na niečo pozabudne, napríklad dokonale zavrieť dvere. Levice sú totiž šibalky, už sa naučili háčik na jedných dvierkach nadvihnúť, a raz sa dokonca stalo, že jedna levica druhú zapadnutím háčika "vymkla".

Rady vylihujú a leňošia

Ošetrovateľky už vedia levie dámy aj rozlíšiť, i keď sú si vraj podobné ako siamske dvojčatá. Čo sa týka povahy, Elza je agresívnejšia a výbojnejšia, Laura naopak pokojnejšia. "Druhým odlišovacím momentom je pigmentová škvrna za očným zubom. Laura má len bodku, kým Elzina je veľká asi tak poldruha centimetra,"

poklebetila E. Karafová.

"Zarevať však vedia rovnako mocne. I keď tento zvuk očakávam, zatiaľ sa vždy zľaknem," doplnila S. Olšakovská, ktorá netají, že má z levíc trošku strach. Ešte si u nich nevytvorila taký rešpekt ako E. Karafová. "Je to aj preto, že ona je hlavná ošetrovateľka, so zvieratami je 20 dní v mesiaci, kým ja ostatok, teda 10 dní. Pritom sa striedame tak, že päť dní v týždni je s nimi ona a dva dni ja. Niekedy však zvieratám ten čas stačí nato, že na mňa pozabudnú. Nie som ani taká rázna ako Erika," dodala S. Olšakovská.

Levím slečnám dávajú ošetrovateľky jesť, piť a každý deň im čistia bývanie. Vždy pritom dodržiavajú prísne predpisy. Kým sa pohybujú v jednej časti klietky, levice sú presunuté do druhej a naopak. "Rada sa na ne pozerám, keď sú spokojné a ležia si na policiach v tvare L. Niekedy sa tak vedia pohodlne rozvaliť, že laba alebo aj hlava im visia dolu, ale im to vôbec nevadí. Doslova si vtedy hovejú. V takej chvíli nie je správne vyrušiť ich. Zvieratá majú prakticky len to miesto, ktoré im človek pridelí, a tak sa ho snažia chrániť. Trebárs aj vycerením zubov."

Levie "mačičky"majú už hmotnosť 50 kg a keď skáču z políc, riadne to zaduní. Ešte väčší rachot urobia, keď buchnú labou po skle, ktoré je v prednej časti klietky, aby bolo na ne vidieť. Pecka je to riadna. Niekedy na skle urobia labami i machuľu, a tak sa musí čistiť aj táto priesvitná stena.

"Viem, že levice sú vo svojej podstate a od prírody lenivé, ale občas ich popreháňam. Musia si udržiavať kondičku. Hlavne chcem ale pozrieť, či majú figúru ako sa patrí, teda, či sa im nekriví chrbtica alebo nestrácajú vápnik. Rada som i tomu, keď sa im chce loziť po stromoch. Už sú síce zničené, ale keď si Laura sadla v korune, bolo to veľmi pekné. Škoda, že som nemala pri sebe fotoaparát," pokračovala E. Karafová v opisovaní príhod, ktoré za niečo viac ako mesiac s levicami zažila.

Vetrinára si pamätajú

Šelma, keď dorastie do dospelého veku, nepotrebuje veľký životný priestor. Je to tým, že behať musí len aby si ulovila potravu, teda iného tvora. Keď jedlo dostane, nemá chuť nič robiť, len si lebedí. Presne ako mačka doma, ktorej sa nechce ani skákať ani behať. Aj človek, ak by mu niekto priniesol všetko, čo má mať, aby žil, je schopný driemať celý deň pri telke. Pre levice je takou televíznou obrazovkou dianie okolo nich za sklenenou stenou. Jesť dostanú, vitamíny tiež, aj surové vajíčka, aby mali lesklú srsť. Hladovku zatiaľ nemajú, až keď budú staršie. Mäso im ošetrovateľky narežú na kúsky, aby všetko zjedli. Keď im dali mäso s kosťou, nedokázali ho všetko z nej dostať do brucha.

"Zuby majú ešte mliečne a slabé, preto je lepšie, keď majú mäsko rozporcírované. V prírode je to iné, tam im matka uvoľní mäkkú svalovinu alebo roztrhne dutinu brušnú a levíčatá sa tak dostanú k mäkkým kúskom. Neraz tiež mäso a krv len olizujú, a aj to im stačí," pridala E. Karafová informáciu o kŕmení. Žiadne lakocinky, teda ani piškóty, čokolády či inú maškrtu, levy nejedia. Sú to predátori a mäsožravci, ktorí žerú len iné zvieratá.

Ošetrovateľka tiež nezabudla poklebetiť, že všetky zvieratá, čo je dosť zvláštne, dokážu vycítiť, ak príde do zoo veterinár. "Aj levice si pamätajú, že už dostali injekciu, a na tento bolestivý moment nezabúdajú. Hoci veterinárovi asistujeme aj my, na nás negánia. Viac im totiž robíme dobrého. Dávame im jesť, staráme sa o nich. Na veterinára majú ale len zlú spomienku, lebo keď prišiel s tým svojím typickým medicínskym zápachom, vyšetroval ich alebo dával injekciu. Nuž a to sa nedá zabudnúť," rozosmiala sa E. Karafová.

Pre levie dámy sa robí všetko, aby sa mali v košickej zoo naozaj dobre. Začiatkom mája by sa mali presťahovať do nových, väčších priestorov. "Neskôr, ale to až keď dospejú, čo bude asi okolo dva a pol roka ich veku, skúsime sa postarať o potomstvo. Možno im zabezpečíme slovenského partnera, ale možno to bude aj niekto iný. Dúfajme, že sa mu maďarsko-slovenské krásavice budú páčiť. A keďže levica nosí potomstvo 105 dní, ktohovie, či si takto nerozšírime levie rodinky. Toto všetko je ale hudba budúcnosti," urobil bodku za našou návštevou levíc riaditeľ košickej zoo K. Seman.

Alžbeta LINHARDOVÁ

Autor: piatok 4. 3.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári