dnes riaditeľ Košickej regionálnej komory Štefan Karaš
Keď mu dojde benzín, manželka prežíva šoky
Vodičské oprávnenie má síce v podobe klasickej ružovej karty, no skúšky zložil ešte v čase, kedy mal vodičský preukaz tvar rozkladacej knižky. Skúšky totiž riaditeľ Košickej regionálnej komory Štefan Karaš zložil počas štúdia na košickej elektrotechnickej priemyslovke v roku 1967. Vyšiel ho na 900 korún.
Odkedy si po prvý raz sadol za volant, vystriedal niekoľko automobilov. "Prvým bola Škoda 100 L," spomína Š. Karaš. "Potom dva ´favority´, Seat Toledo, Toyota Yaris... Odkedy mám služobnú octaviu, toyotu dostala manželka. Ročne najazdím okolo 60 tisíc kilometrov."
Hoci auto je pre šéfa KRK pracovným prostriedkom a využíva ho denne, dopravných nehôd nemal veľa. Kvôli jedinej trochu vážnejšej musel zaloviť v pamäti až do roku 1971. "Šiel som vtedy na Škode 100 smrtiacou rýchlosťou 80 km/h z kamarátovej svadby. Za volantom som si zdriemol a narazil do stromu. Našťastie, nič sa mi nestalo. Odniesli si to iba plechy."
Nakoľko Š. Karaš chodí často do Bratislavy a autom má prejazdenú takmer celú Európu, vie porovnávať, akí sú naši a zahraniční šoféri. Tvrdí, že najväčší hazardéri sú práve na slovenských cestách. "Vidím tú hrôzu v očiach vodičov zo Západnej Európy, keď prejdú slovenské hranice a dostanú sa napríklad na úsek Zvolen - Žiar nad Hronom. Zažijú minimálne desať potencionálnych ťažkých havárií. Najmä kvôli vodičom, čo chcú za každú cenu predbiehať. Tým hazardérom hovorím ´prázde hlavy na drahých značkách´."
Ak kritizuje uponáhľaných vodičov, jedných dychom dodáva, že policajti by si mali všímať aj druhý extrém. A tým sú pomaly idúce autá, ktoré brzdia premávku. "Nechcem zhadzovať staré autá, ale keď idú v okolí Zvolena za sebou štyri škodovky stodvasiatky, za volantom sedia dedkovia v kalapoch, nečudujem sa, že sa ich silné autá, často aj riskantne, snažia obehnúť," vysvetľuje Š. Karaš a s úsmevom dodáva: "Preto by mali byť stíhaní tí vodiči, čo vytiahnu auto zo stodoly práve vtedy, keď sa ponáhľam do Bratislavy."
S rýchlo jazdou, ktorú šéf KRK obľubuje, úzko súvisia aj pokuty. Ani jemu sa nevyhýbajú. "Rýchlostný rekord nemám a som pomalší ako minister Rusko," narážal Š. Karaš na známu 235-ku, ktorú ministrovi hospodárstva namerali na rakúskej diaľnici. "Predpisy neporušujem, akurát s dodržiavaním maximálne povolenej rýchlosti v obci mám problémy. Keď ma policajti chytia, snažím sa nejako dohodnúť. Vysvetľujem napríklad, že sa veľmi ponáhľam na letisko. Niekdy sa mi to podarí uhrať bez pokuty, ale väčšinou nie."
Z čoho má za volantom najväčší strach, sú neosvetlení bicyklisti a chodci, často pod vplyvom alkoholu. "Z Dargova chodia Rómovia s vozíkmi s drevom zásadne po pravej strane a neosvetlení. Policajti by mali chodcov a bicyklistov, ktorí sa po zotmení pohybujú na vozovke bez svetla, pokutovať," vraví Š. Karaš.
Nakoľko patrí ku generácii, ktorá si autá vlastnoručne lakovala a pri výmene plechov i zvárala, s drobnými poruchami si Š. Karaš dokáže poradiť. Jediné, čo mu vie cestu skomplikovať, je prázdna nádrž. Už niekoľkokrát sa stalo, že mu došiel benzín a musel si zháňať odťah. Dokonca i v Poľsku či v Rakúsku. "Manželka v takýchto situáciach prežíva šoky," dodal na záver Š. Karaš.
Róbert BEJDA
Zavolám vám medzi 10.00 a 10.30. Ďakujem.
R. Bejda
Autor: Ako dieťa bol Majco-vajco
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
