milosrdenstva podávajú denne aspoň jedno teplé jedlo. Robia to pre zúbožených Košičanov už celé roky. Ibaže novšie to boli presuny v samosprávnych kompetenciách, ktoré sa premietli do, dúfajme, iba prechodného nedostatku finančných prostriedkov z verejných zdrojov na podporu najbiednejších.
Sestričky pri poskytovaní stravy nerobia medzi týmito nešťastníkmi žiadne rozdiely. Naopak, usilujú sa vrátiť im ľudskú dôstojnosť a pomáhať ako sa len dá. A tak sa láskavým vincentkám stáva, že ich v noci budí polícia a žiada, aby prichýlili rodinu s deťmi, ktorá nemá strechu nad hlavou, aby sa zľutovali nad budúcou mamičkou.
Zažívajú aj smutnejšie príbehy - keď treba zabezpečiť kresťanský pohreb bábätka, ktoré tejto zimy zomrelo na ulici, či utešiť zúfalých druhov bezdomovca, ktorý si v beznádeji siahol na život.
Tvárou v tvár zarmucujúcej ale i alarmujúcej
skutočnosti, že v Košiciach tejto zimy zomierali ľudia bez domova na ulici je načase položiť si otázku, kde vlastne končia peniaze z mnohých veľkorysých štátnych i darcovských prostriedkov. Ľudia i z východu sa o ne uchádzajú predkladaním projektov. Autori väčšiny z nich ambiciózne deklarujú aj to ako budú pomáhať najbiednejším.
Je tu jedna z najtuhších zím posledných rokov, o činoch však nechyrovať. Nebyť cirkevných organizácií, reholí - napríklad už spomínaných sestričiek - vincentiek, nebyť arcidiecéznej charity, evanjelickej diakonie, či kňazov z katolíckej a apoštolskej cirkvi z Lunika IX a ďalších, mŕtvych na uliciach by bolo viac. V dennej starostlivosti o najbiednejších píšu skutoční kresťania svoje humanistické projekty srdcom a okamžite ich uskutočňujú. Neziskové organizácie, ktoré bývajú častými adresátmi štedrých grantových podpôr v tejto oblasti transparentnejšie aktivity neprejavili. Ich rutinérski projektoví manažéri sediac v teple, píšu veľmi čačané projekty, v ktorých nezabudnú ani na svoje odmeny a u niektorých darcov sú permanentne úspešní. Peniažky prídu a oni ich, česť výnimkám, míňajú napríklad na všakovaké jalové diskusie a fóra, na nič neriešiace semináre, na prednášky a trénigy bez praktických výstupov, na svoje odmeny, režijné náklady, cestovné a podobne. Chyba je aj u darcov, ktorí strpia, že takéto projekty roky prechádzajú hodnoteniami a nie sú dôslední pri kontrole plnenia a výsledkov.
Je to amorálne. Situáciu môžeme my, občania, aspoň trochu ovplyvniť. Nečakajme na výzvy - pomôžme cez charitu najbiednejším. A keď sa dnes - zajtra budeme pri daňových priznaniach rozhodovať o tom, komu venujeme svoje dve percentá, mali by sme si veľmi starostlivo vyberať zo zástupu tých, ktorí nás o ne žiadajú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
