Ak zákazník nedostane jedlo včas, má zadarmo kávu alebo pohár vína
Prvý máj minulého roku, kedy Slovensko vstúpilo do Európskej únie, znamenal pre mnohých mladých i šancu na odchod z rodnej hrudy. Išli hľadať dobrodružstvo, získavať nové poznatky, ale predovšetkým nájsť si prácu a trošku si finančne pomôcť, aby mohli napĺňať svoje sny. Medzi tými, čo vycestovali do Veľkej Británie, keďže ako jedna z mála krajín otvorila svoj pracovný trh, bol aj 27-ročný Košičan Roman.
Náhoda chcela, že sa dostal pracovať do baru v meste Woking, asi 30 km od Londýna. "Nikdy predtým som na takom mieste ani len nebrigádoval. Dokonca, keď som si mal doma preniesť kávu z kuchyne do izby, bolo takmer isté, že ju vylejem. I preto som chcel začať svoje anglické pôsobenie niečím jednoduchším, a po takom polroku by som sa možno prepracoval ďalej. Hoci aj k práci v bare.
Všetko sa vyvŕbilo inak
Vďaka asistentke manažéra, ktorá dala Romanovi v istom pube vo Wokingu vypísať aplikačnú formu, teda dotazník, kde boli osobné údaje a zaznamenať mal aj svoju doterajšiu prax, povedala si, že to s ním predsa len skúsi. A zaradila ho medzi barmanov. S upozornením, že od neho závisí, či to zvládne alebo nie. "Samozrejme, že som robil ako som najlepšie vedel. Pretože moja angličtina bola slabá, musel som ju nahradiť snahou a ochotou. Motivovalo ma aj to, že od momentu, keď som sa začal zaúčať, mal som hodiny tejto práce zaplatené. Odo mňa na oplátku chceli len čierne nohavice a čierne topánky. Tričko a ďalšiu výbavu spoločného oblečenia som dostal. Ukázali mi tiež základné bezpečnostné opatrenia, aký je systém práce, čo sa robí pred otvorením pubu, ako sa pripravujú poháre, taniere, príbory, kuvert."
Čomu sa Roman zatiaľ úspešne vyhýba je, že naraz na ruke nenesie viac tanierov s jedlom. Nemá totiž ani predstavu, ako si ich naložiť na jednu ruku. To mu ešte nikto neukázal. Radšej má jeden tanier v jednej a druhý v druhej ruke s odôvodnením, že sú zospodu teplé a nedajú sa uložiť...
Inak sa ale do systému v pube dostal. Všetko sa začína pri bare, kde si zákazník, ktorý k nim príde, objedná nápoj a vyberie, čo chce jesť. Potom sa poberie k stolu buď vo fajčiarskej alebo v nefajčiarskej časti. Okrem nápoja nesie na stôl aj tmavú fľašu, na ktorej je číslo stola, aby obsluhujúci vedel, kde ho hľadať. "Dobré je, že to, čo si hosť objedná, barman ťuká do počítača a presne taká istá objednávka vychádza aj v kuchyni. Kuchár teda hneď vie, čo variť. Páči sa mi tiež, že keď dostane zákazník jedlo na stôl, čo by sa malo zvládnuť do 15 minút, po ďalších 2-3 minútach sa musíme ísť spýtať, či je s jedlom všetko v poriadku. Či niečo na tanieri nechýba a je dostatočne teplé. S takou formou pozornosti som sa v Košiciach nestretol. Tu sa v niektorých reštauráciach zákazníka až po skonzumovaní spýtajú, či mu chutilo."
Pokiaľ sa stane, že sa nestihne dostať jedlo k zákazníkovi do 15 minút, pretože je nával a treba naraz pripraviť napríklad 40 jedál, hosť má automaticky okrem veľkého ospravedlnenia aj nejakú zľavu. Napríklad zdarma kávu, dezert alebo aj pohár vína. Zákazníci takéto ospravedlenie prijmú a návaly chápu.
Lákajú ich ceny, aj pútacie akcie
Do baru, kde pracuje Roman, chodia hostia radi kvôli prostrediu, atmosfére, aj rôznym akciám, ktoré sa tam organizujú. V decembri minulého roku bola raz zľava pri kúpe určitého hlavného jedla, inokedy dostali ľudia k jedlu zdarma pohár vína. Týchto dní bolo spolu 12 a volali sa spoločne "Oslávte s nami Vianoce".
V pube sú tiež každú štvrtú nedeľu v mesiaci hudobné večery, niečo na spôsob karaoke. V čase od 19.30 h do 22.30 h funguje jeden hlavný účinkujúci, ale kto chce, vždy od neho dostane priestor na samostatné vystúpenie. Spievať môže takýto hosť bez hudby alebo za doprovodu prineseného nástroja. Nie je to ale pravé karaoke, pretože vo Veľkej Británii je všetko o licenciách, teda o zaplatení toho, čo sa v tom ktorom pube dá alebo nedá robiť. Tento bar súhlas na karaoke nemá.
"To ale neznamená, že je u nás pusto. Jednoducho sa musia atrakcie vymýšľať, aby prišlo čo najviac hostí. Angličania sa radi zabávajú a po práci hľadajú relax. Čo som si všimol, a sprvu ma to trochu prekvapovalo, bolo to, že sa mnohí privezú autom. Britské predpisy povoľujú určitú hladinu alkoholu v krvi. Asi toľko ako je vypitie dvoch pív." Sú aj hostia, ktorí, ak to preženú, auto nechajú tam alebo prídu hneď pešo. Takých je však dosť málo, mestskou hromadnou dopravou sa takmer nechodí. Autá sú lacnejšie...
Bar začína prevádzku každý deň na poludnie. Do 20. hodiny sa podávajú jedlá. Cez týždeň, vrátane soboty, je otvorený do 23. hodiny, v nedeľu o pol hodinu kratšie. Pre záverečnú platia veľmi prísne predpisy. Desať minút pred ňou sa ozve zvon, oznamujúci, že návštevníci majú ešte 10 minút na objednanie posledného nápoja. Po uplynutí tohto časového limitu sa ozve zvon po druhýkrát, zvýrazní sa osvetlenie a vypne hudba, čo znamená, že prichádza ďalší limit - posledných 20 minút na dopitie nápoja. Po tomto čase by sa nemalo stať, že niektorý hosť ešte bude mať v ruke pohár. Keby to kontrola zistila, majiteľ môže dostať obrovskú pokutu, až do 20-tisíc libier. "Zákazníci sa tieto predpisy snažia rešpektovať, aj keď sa niekedy nájde aj horúcejšia hlava. Určite však neplatí to, čo je celkom bežné v Košiciach, že ak sa niekto dobre zabáva a zaplatí personálu ´nadčas´, ťahá sa v bare ďalej. V Británii licencia znamená pre súkromníka viac ako jednorázový kšeft."
V robote si dajú pivo
Keď sme s Romanom hovorili o podávaní jedál, dozvedeli sme sa, že servírujú predjedlá, hlavné jedlá, aj menšie dávky, pri ktorých je prijateľnejšia hmotnosť i cena. Nemožno však povedať, že by sa Briti extra zdravo stravovali. Majú síce na tanieroch dosť zeleniny, ale aj steak, klobásky a všadeprítomné hranolky. Dosť sa jedia tiež burgery, čo je klasická žemla poliata roztaveným syrom a plnená napríklad kuracím i hovädzím mäsom, slaninkou a, samozrejme, hranolkami. Výborné sú tiež rôzne polievky so zeleninou, aj keď je zvláštne, že sa k nim podáva bageta natretá maslom.
Návštevníci sa dajú podľa Romana rozdeliť do niekoľkých kategórií. Od poludnia do približne 15. hodiny tvoria hlavnú klientelu dôchodcovia, ktorí sa privezú zväčša autom. Kým sa im chystá jedlo, prečítajú si noviny, dajú si pivo alebo vínko a čakajú. "Medzitým dobehnú na obed ľudia, ktorí pracujú v ´officoch´, teda v rôznych kanceláriach. Tiež sa prídu hlavne najesť, ale pokojne si dajú aj jedno, dve pivká. Potom je trochu útlm, a keď ľudia okolo 16.30 končia prácu, v pube začína byť znovu plno, aj keď klientela je už zmiešaná. Okolo 19. hodiny ešte prídu rodiny s deťmi nad 14 rokov, aby sa najedli. Mladšie nie, opäť to zakazuje licencia. Zvláštne je, že nejeden zamestnaný človek neide po práci domov, ale najprv zájde do pubu."
Keď je piatok a koniec pracovného týždňa, sú i takí, čo sa zabudnú a spamätajú sa až niekedy okolo ôsmej večer. Vtedy už buď ostanú v reštaurácii do záverečnej alebo sa mierne opitučkí vyberú do mesta. Hoci sa vraj Briti vedia celkom slušne "sčučkať", sú relatívne pokojní, žiadna bitka.
V pondelok a v stredu sú v pube kvízové večery. "Ich podstata je v tom, že cez špeciálnu agentúru prídu v zapečetenej obálke do pubu otázky. Je ich 60 a kladie ich kvízmajster, ktorý za toto súťaženie nedostane peniaze, ale ako odmenu má možnosť zdarma vypiť do päť pív. Ešte predtým, ako sa kvíz začne, vyzve ľudí, že si môžu za jednu libru kúpiť niečo ako tiket, na ktorý budú písať odpovede. Témy sú rôzne. Od toho, kto bol majstrom sveta vo futbale v roku 1985 až po klebety zo šoubiznisu. Kto s kým, kedy a prečo."
Keď kvízmajster položí približne polovicu otázok, urobí sa prestávka a súťažiaci ju využijú nato, aby mu odovzdali svoje odpovede. A pravdaže, aby sa občerstvili. Potom sa pokračuje s druhou sériou. Nakoniec sa robí vyhodnotenie. Víťaz získa 90 percent z peňazí, ktoré sa po libre za tikety vyzbierali. Niekedy je z toho celkom slušná kôpka peňazí. Výhra už bola aj 200 libier, preto sú tieto kvízové večery medzi Britmi obľúbené.
Aj britskí "soikári" v akcii
Práve v čase, kedy je nával a treba toho zvládnuť naozaj veľa, s obľubou prichádzajú do podobných zariadení kontroly. Nikto dopredu nevie, kto príde, kedy a čo bude sledovať. Roman tiež presne na takú kontrolu natrafil. To sa ale dozvedel až neskôr, keď už prišlo vyhodnotenie asi na 10 stranách. Okrem iného tam bolo napísané aj to, ako vyzeral ten, kto kontrolóra obsluhoval.
"Podľa tohto opisu sme zistili, že to bola moja maličkosť. Veľmi som sa potešil, pretože bar bol hodnotený veľmi dobre a ja osobne som dostal 90 percent z možných bodov. Stratili sme len na tom, že do 30 sekúnd sa so zákazníkom nikto pri bare aspoň očami neskontaktoval. To je totiž tiež jedno z kritérií. Pričom, ak je okolo ´barpultu´ veľa ľudí, nový hosť vám jednoducho unikne." V ostatných veciach, od čistoty sociálneho zariadenia a povinného vybavenia po maximálnu pozornosť a obsluhu pri stole, bolo ale všetko úplne v poriadku. "Som rád, že mám na tom svoj podiel, pretože sa snažím zdokonaľovať a osvojiť si v bare platnú filozofiu, že my nemáme zákazníkov, my máme hostí. Svojím spôsobom dnes, po polroku, som už frajer. Vidím to na novom kolegovi, Carlosovi, ktorý prišiel zo Španielska a presne tak tápe, ako ja pri mojich začiatkoch. Celá práca je totiž jednoznačne o učení a chcení byť dobrým, uplatniť sa."
V kolektíve, kde je Roman, pracuje spolu 10 ľudí. Pochádzajú z Nového Zélandu, Španielska, Anglicka a dvaja sú zo Slovenska. Donedávna tam boli aj z Poľska, Ameriky a Maďarska, tieto dievčatá ale odišli. No príde Češka, znovu Poľka a Iránca vystrieda Portugalec. "Jednoznačne kozmopolitný kolektív, kde je spoločným jazykom pre väčšinu lámaná angličtina. Snažíme sa byť dobrou partiou, aj keď si vieme povedať i to, ak je niekto pomalší. Veď potom niekto druhý musí byť za neho za pultom baru alebo medzi stolmi rýchlejší, aby sme nekazili meno podniku."
4,85 libry na hodinu
Woking, kam vietor Romana zavial, je malé, ale pekné mesto. Hoci nemá veľa času prechádzať sa, pretože voľna je málo, už sa stihli ako partia niekoľkokrát vybrať po práci na dve hodiny na diskotéku. Často to ale nerobia, pretože by potom na druhý deň nevládal byť od poludnia na nohách vo svojej práci. "Aj na ´diske´ sú úderom druhej hodiny v noci hostia doslova vytlačení z miestnosti von. Opäť je to o licencii. Ulice sú vtedy plné policajtov, pretože naraz končí viac diskoték. Kontrolujú, či návštevníci nerobia hluk alebo na uliciach niečo nedemolujú."
Roman svoje rozhodnutie, že išiel "vonku", zatiaľ neľutuje, aj keď netají, že ľahké to nie je. Čo mu chýba, je rodina. V tom sa mu páčia poľské alebo aj rómske rodiny, ktoré celé vycestujú do V. Británie. "Je to lepšie. Sú aj spolu, aj oveľa silnejší, pretože na každého príde raz začas ´depka´ a vtedy má pri sebe plece, o ktoré sa môže oprieť. Natrvalo by som vonku nechcel ostať. Aj keď, pokiaľ by to muselo prísť, aj to by som si vedel predstaviť. Mám totiž sen mať malý domček s upraveným trávnikom a pred ním "dopravný prostriedok" na presúvanie. Na Slovensku je v súčasnosti minimálna mzda 37,50 Sk na hodinu, vo Veľkej Británii 4,85 libry (1 libra - cca 54 Sk). Toľko beriem aj ja, lebo ako cudzinec bez kvalifikácie viac zarábať nemôžem. I tak je to po prepočte na slovenské koruny slušná suma. A zároveň odpoveď, prečo som sa pred polrokom rozhodol tak, ako som sa rozhodol," skončil Roman svoje rozprávanie.
Alžbeta LINHARDOVÁ
Autor: Baran
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
