V záplave akčných snímkov si chcú zachovať vlastný štýl
Bojové umenia dnes nadchýňajú veľa mladých mužov. Súčasná "akčná" doba stavia čoraz častejšie na násilí a agresivite. V Košiciach pôsobí partia mladých chalanov, ktorých filozofia je opačná. Zdokonaľovaním sa v boji a nakrúcaním akčných fimov, plných fyzických súbojov, sa snažia dospieť k vnútornému naplneniu a harmónii svojej mysle...
Počuli ste už o košickej skupine bojových umení East Way, čiže Východná cesta, či spôsob? Mladí Košičania natáčajú filmy o bojových umeniach podľa svojich predstáv. Získavajú ocenenia na filmových festivaloch, no viackrát mali problém si ich prevziať.
"Samozrejme, pocty nás tešia. Ale filmy nenatáčame preto, aby nás filmoví kritici chválili. Podstatný je náš príjemný pocit z toho, že sa môžme realizovať v oblasti, ktorá nás zaujíma a napĺňa..." vyhmatne podstatu jasne a výstižne Laco Troják, jeden z piatich aktuálnych členov skupiny.
Mladých košických chalanov priťahuje parkouring, čiže lietanie po meste a prekonávanie prirodzených prekážok. Popri tom sa "vybesnia" pri natáčaní osobitých akčných filmov, ktoré sa páčia divákom aj odborníkom. "Sami viete, ako je to na Slovensku s nakrúcaním filmov. Výborní kameramani i režiséri nemajú možnosť sa realizovať, nie sú peniaze. My natáčame prakticky zadarmo. Náš najdrahší film No Mercy (Žiadne odpustenie) stál zhruba 10 tisíc korún..." s úsmevom, ktorý mu prakticky neschádza z tváre hovorí Laco, prirodzená a uznávaná autorita "Východnej cesty".
Zatiaľ "najdrahší" projekt (No mercy) sa nakrúcal v atraktívnom prostredí zrúcanín Kapušianskeho hradu. Významnou prekážkou v realizácii bola prozaická nutnosť - ani v priebehu natáčania členovia skupiny nemohli vynechať svoje civilné zamestnania a nechodiť do práce. Natáčať sa dalo iba vtedy, ak mali svoje pracovné povinnosti splnené. Honoráre za svoje filmové úlohy prakticky nepoznajú. Natáčajú z vlastnej vôle zadarmo a s pasiou.
Podstatný je nápad, nie drahé kostýmy
"Skupina existuje už niekoľko rokov, ale prešla vnútorným prerodom, a aj personálnymi zmenami. Nehľadáme v bojových umeniach prostriedok ako dať najavo svoju silu, skôr naopak. Duševné zdokonaľovanie sa, vnímanie sveta na základe vnútorného pocitu. A zároveň poznanie seba samého, svojich daností a schopností. Bez uvedomenia si seba samého, svojich predností, niet vnútorného poznania. Bez vytýčenia si vlastných mét, ktoré chcem dosiahnuť, niet sebarealizácie..." hľadá Laco slovné vyjadrenie toho, čo sa súčasní protagonisti skupiny snažia nájsť vo vlastných dušiach.
East Way funguje spontánne, v ich filmoch je podstatná myšlienka, scény plné dynamiky a nie atraktívne exteriéry, či nákladné kostýmy. K šťastiu im stačí jediná digitálna kamera vo vlastníctve Juraja Baloga, jedného z troch členov skupiny, ktorí boli pri jej založení a sú v nej dodnes. Boris Farkaš so zanietením vraví o životnom poslaní, ktoré mu bojové umenia venujú. "Poskytujú mi pocit vnútornej vyrovnanosti, duševnej zrelosti. V súčasnosti ma výrazne oslovilo učenie istého japonského majstra. Nebudem uvádzať jeho meno. On sám nestojí o žiadnu publicitu, teší sa z anonymity a zo zájmu svojich žiakov."
Laco i Juraj priznávajú, že oni sami sa pri vnímaní bojových umení od založenia skupiny posunuli niekam úplne inam. Začali tak, ako veľa iných mladých mužov, ktorým učarovali filmy, "nabité" akciami. Na internete sú takýchto snímok stovky. Pochádzajú zväčša z hongkongskej tvorivej dielne a už pred "nežnou" revolúciou sa k nim dalo na webe dostať. Pravda, ak divák "prelúskal" trebárs poľský čítaný dabing, s ktorým sa dodnes stretnete na televíznych programoch našich severných susedov.
Presne pred desiatimi rokmi zachytili chalani poprvýkrát na filmový pás svoj nápad. Strih urobili na dvoch videorekordéroch. Podľa ich vlastných slov bol výsledok katastrofálny. "Museli sme si pretierať oči. Film nám ich dokorán otvoril. Pochopili sme vlastný amaterizmus. I to, že s takouto kvalitou v tvrdej konkurencii nemôžeme preraziť..." sebakriticky po rokoch konštatuje Laco.
Pritrafia sa aj zranenia
Členovia skupiny majú vážne výhrady k holywoodskej produkcii akčných filmov, v ktorých má jedno z ústredných miest efekt a rýchle strihy. Podľa slov mladých Košičanov sa tým neraz maskujú nedostatky hlavných protagonistov v bojovom umení. Ani legendárny a filmovými oceneniami ovešaný Matrix nie je čo sa týka bojových scén podľa ich gusta. Bližšie sú im áziské filmy, v ktorých sú hlavní predstavitelia perfektne pripravení a pôsobia dôveryhodne aj bez finančne nákladných trikov.
Nakrúcanie bojovej scény sa začína vždy už pred klapnutím filmovej klapky. Každý pohyb je dôkladne nacvičený, improvizácia by sa v dynamických pasážach nemusela vyplatiť. Asi by pôsobila umelo a mohla by účinkujúcich protagonistov ohroziť. "Samozrejme, na plátne vyznie bojové umenie presvedčivejšie vtedy, ak súboj prebieha takpovediac naostro. Nejaké drobné zranenia sa sem tam pritrafia. No vychádzame z toho, že celá scéna musí byť dôkladne nacvičená a originálna myšlienka je veľmi dôležitá. Snažíme sa prísť s niečím novým. Až potom sa môže spustiť kamera..." poodkrýva Boris Ferenc dvierka do tvorivej "kuchyne".
Filmová tvorba na Slovensku stagnuje, finančné prostriedky na filmy nie sú. Napriek tomu sa "aestwayáci" uchádzajú o prostriedky, ktoré by im umožnili natočiť jeden z filmov. "Práve sme si podali žiadosť o filmový grant od štátu. Podmienkou je, aby som absolvoval primerané školenie a potvrdili sa moje schopnosti fyzicky zvládnuť natáčanie predloženého projektu." poodkrýva Laco plány na najbližšie obdobie.
Určitý obnos peňazí už skupina dala dokopy, grant by celý projekt posunul oveľa bližšie k realizácii. "Našim snom, ktorý sa pomaly ale isto približuje k realizácii je vybudovať štýlovú telocvičňu. Slúžila by na tréning bojových umení v príjemnom, zodpovedajúcom prostredí. Vhodný objekt sme už našli, zatiaľ však nechceme viac prezrádzať..." zdráha sa vyložiť všetky tromfy na stôl Boris. Kým vízia nedostala svoje naplnenie, bolo by nezodpovedné o nej predčasne a zoširoka rozprávať. Telocvičňa by mala byť tak trochu kultovým miestom, kde sa budú schádzať ľudia s vášňou pre bojové umenia. No zároveň s výcvikom sa tu bude raziť aj filozofia prerodu človeka na duchovnú osobnosť.
"Človek, ktorý je vnútorne harmonický, vyrovnaný sám so sebou, pôsobí ako skutočná osobnosť na svoje okolie. Na ľudí, s ktorými sa stretáva..." prosto konštatuje Boris, ktorý sa stotožňuje s východnou filozofiou - nedávať najavo svoju fyzickú silu, ale silu svojho ducha. Človek vnútorne harmonický prenáša svoj pokoj aj na ľudí, ktorí ho obklopujú. "Vyspelá osobnosť bojového umenia pozná aj cestu ústupu. Na výzvu k boju dokáže reagovať pokojne, bez agresivity. Vie sa v prípade nutnosti stiahnuť a predísť fyzickému kontaktu..." upozorňuje Laco.
Majú vlastnú webovskú stránku
Skupina East Way má aj vlastnú internetovú stránku, kam s obľubou "zabrúsia" fanúšikovia akčných filmov. Všetky už natočené si má záujemca možnosť pozrieť a počty návštevníkov stránky dokazujú, že o ich tvorbu je aj primeraný záujem. Mimochodom, aj jedna z renomovaných amerických skupín bojových umení má na svojej vlastnej stránke odkaz na stránku Košičanov. "V zahraničí sme si získali celkom slušné renomé, záujem o našu tvorbu skutočne existuje," vraví Laco s nepatrnou hrdosťou v hlase.
Internetoví priaznivci rozhodne nie sú skupinou ľudí, ktorým chýba kritický pohľad na všetko a všetkých. Možnosť tvrdo a predovšetkým v podstate anonymne kritizovať, znosiť nesympatických pod čiernu zem, s obľubou využívajú. Preto je ich priazeň lichotivá aj pre košických "bojových umelcov". "Pravdaže, teší nás to. Veď vo svete je doslova záplava akčných snímkov. A to, že sme sa v doslova brutálnej konkurencii nestratili, naznačuje, že zrejme svoju prácu nerobíme najhoršie..."
Košičania si nerobia ťažkú hlavu z toho, že na internete sa ich snímky kopírujú a posielajú ďalej. Je to publicita, popularita, ktorej sa tešia. "Nemotivujú nás peniaze, netúžime po sláve, nepodstrkujeme sa nasilu niekomu, kto o našu prácu nestojí." priamo priznáva Boris.
Majú pripravených päť scenárov
Momentálne skupina East Way nenakrúca žiaden film, no pripravených je päť nových, zaujímavých scenárov. V prípravnej fáze na nakrúcanie treba dotiahnuť detaily scenára, prepojenosť jednotlivých scén, logickosť a vierohodnosť príbehu. V samoznom akte natáčania už nie je priestor pre vynútenú improvizáciu. Všetko musí byť dôkladne premyslené, pripravené a nacvičené.
Zdá sa, že najbližším projektom bude film so zatiaľ pracovným názvom Homo sapiens, ktorý sa začne realizovať v období, keď sa vonku trochu oteplí. Je to tak trochu ironický titul, chlapci sa odhodlali načrtnúť, čoho je živočíšny druh Homo sapiens v bežnom živote schopný. Film bude kuriózny aj tým, že sa v ňom dialógy takmer vôbec nevyskytujú. Podstatný bude príbeh a jeho vizuálna realizácia.
"Myslím si, že projekt tohto filmu je zaujímavý, no veľmi nechcem zabiehať do podrobností. Budeme sa snažiť, aby tento film bol príťažlivý a zaujímavý aj pre náročnejšieho diváka, odchovaného na kvalitných akčných filmoch," tak trochu tajnostkársky si Boris necháva tromfy v talóne.
Skupina East Way svoje filmy neponúka na predaj, chlapci sa spoliehajú na internetovú komunitu. Ak webových šialencov niečo zaujme a rozpáli, celkom prirodzene produkt zvyknú poslať ďalej. Týka sa to muziky, filmu i literárnych dielok. Rovnako sa to deje aj s takmer všetkými filmami mladých Košičanov. Vďaka iniciatívnosti neznámych priaznivcov snímky rotujú po webe a nachádzajú si ďalších a ďalších fanúšikov. Internet je v tomto smere neúprosný a spravodlivý. Ak si produkt nenájde cestu k prijímateľovi, zabudne sa naň. Jediným kritériom, podľa ktorého si ľudia na webe vyberajú to, čo si chcú pozrieť, je originalita.
"Chceme, aby naša práca bola čímsi nezameniteľná, aby filmy nesplynuli s väčšinou aktuálnej produkcie. V záplave najrozmanitejších akčných snímkov sa snažíme zachovať si vlastný štýl." jednoducho a prosto formulujú svoju filozofiu mladí Košičania.
Marián BETÍK
Autor: Pubertiačka či starena?
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári