Viera v anjelov sa doteraz pokladala za príklad niečoho iracionálneho a nevedeckého, tvrdí Emil Páleš, ktorý prednáša angelológiu
Stredoveká náuka o anjeloch sa opäť vracia na univerzity
RNDr. Emil Páleš, CSc. (1966) vyštudoval Matematicko-fyzikálnu fakultu UK a neskôr pracoval na Jazykovednom ústave SAV. Patrí k nemnohým priekopníkom sofiológie, ktorá sa usiluje o syntézu exaktných vied, umenia a náboženstva.
Pán doktor, spoznala som vás kedysi ako mládenca, ktorý v kruhu okolo ohňa rozprával o tom, že nad nami sa klenie obloha plná duchovných bytostí, ktoré sú pravzormi všetkých krás a cností: im máme byť verní, ctiť si ich, učiť sa od nich a stať sa im podobnými. Vyzvali ste svet, aby sa pridal k vám a začal sa točiť opačným smerom než doteraz. Pripadá mi zázračné, že teraz prednášate na univerzitách a hovoríte pritom stále to isté, čo vtedy v lese pri ohni. V marci budete mať prednášku na viedenskej univerzite a v apríli ste pozvaný do Nórska na starobylú univerzitu v Trondheime. Ako ste to dokázali?
- To, že ma niekam pozvú prednášať, ako aj mnoho mojich ďalších kolegov, by ešte nebolo nič výnimočné. Tak som v mojom prvom vedeckom období prednášal na rôznych miestach počítačovú lingvistiku. Zázrakom ale je, že teraz prednášam angelológiu náuku o anjeloch! Ešte pred troma rokmi by to bolo úplne nemysliteľné. Dôkaz anjelov? Každý odborník, ktorý nepozná moju prácu, sa tomu zasmeje. Buď si poťuká na čelo alebo Vám začne blahosklonne vysvetľovať ako naivnému laikovi, o čom je veda. Viera v anjelov sa doteraz pokladala práve za exemplárny príklad niečoho iracionálneho a nevedeckého.
Poslednýkrát v 13. storočí sa angelológia vyučovala na univerzitách s plnou vážnosťou. Tomáša Akvinského prezývali "doctor angelicus", pretože bol v tejto oblasti najväčšou autoritou. Po sedemsto rokoch som zrejme prvý angelológ novoveku.
Keď študujeme životopisy slávnych bádateľov, zdá sa, že veda má do veľkej miery aj črty náboženstva, ktorého kňazstvo sa neoblieka do sután, ale do bielych laboratórnych plášťov. Je takmer pravidlom, že veľké osobnosti s novými objavmi sprvu ´exkomunikujú´ z vedeckej obce, pretože sa prehrešia voči dogmám, ktorým sa verí zo zotrvačnosti. Je to aj Váš prípad?
- Áno, lebo na začiatku som stál celkom sám proti celému akademickému svetu. A to som v tom čase nemal v rukách ešte žiadne dôkazy, len vnútornú istotu založenú na určitých duchovných zážitkoch. Jedno pravdivé srdce však zaváži viac, než všetky vedecké autority sveta. S profesorom Mikuleckým sme teraz získali medzinárodnú cenu Zdenka Kleina za najlepšiu transdisciplinárnu prácu v roku 2004. A "otec chronobiológie" profesor Halberg z Minnesoty nedávno potvrdil, že ide o skutočný objav. Takže teraz som už aj doma prorokom, keď to povedali v Amerike.
Zohrával pri vašom objave nejakú úlohu fakt, že Slovensko je katolícka krajina?
- Osobne som náboženskú výchovu nedostal. Tvorím však z národnej duše - nie je preto žiadna náhoda, že Slovensko nedalo svetu povedzme parný stroj, ako Angličania, ale objav práve takéhoto druhu. Kľúčový význam malo aj to, že som k problému nepristúpil len ako špecialista, ale s všestranným rozhľadom v prírodných a humanitných vedách. Ďalej umelecká výchova a to, že vďaka vnútornému, rozjímavému životu som si zachoval aj v tejto extrovertnej dobe nadzmyslové vnímanie vyšších svetov, ktoré chýbalo mojim kolegom, čo sú orientovaní jednostranne len na ľavú, racionálnu hemisféru mozgu.
Poďme však k obsahu. Dvasať rokov bádania ste zhrnuli v knihe ´Angelológia dejín. Synchronicita a periodicita v dejinách´, ktorá pred vianocami vyšla už v druhom, rozšírenom vydaní, tentokrát v češtine...
- Ide o to, že mnoho ľudí v dejinách malo a dodnes má určité psychické zážitky, ktoré sa chápali ako zjavenia vyšších bytostí. Z hľadiska vedy však nešlo o žiadnych anjelov, ale o činnosť podvedomia, hlbších vrstiev mozgu, ktoré si nevzdelaný človek personifikoval a vykladal nábožensky. A práve v tomto bode teraz veda musí zmeniť názor.
Ukázal som, že zakladatelia náboženstiev, myslitelia, umelci, veľkí štátnici mali rovnaké zjavenia a inšpirácie v rovnakom čase nezávisle od seba na rôznych miestach na Zemi. Takže to nebol len halucinačný produkt ich vlastného mozgu. Ľudia introspektívne pozorovali zjavenia na duchovnej oblohe, rovnako ako dnes astronómovia z rôznych hvezdární zaznamenajú prelet meteoru, kométu alebo výbuch supernovy a neskôr si navzájom môžu potvrdiť čas i obsah pozorovaného úkazu.
Zjavenia týchto bytostí sa navyše periodicky opakujú, každá má svoj vlastný rytmus a aj v tom sa podobajú na planéty, či hviezdy na nebi. Veľkí maliari sa po tisícročia (od doby kamennej) objavujú v rytme archanjela Gabriela; slávni lekári spolu s archanjelom Rafaelom; Anael inšpiruje básnikov a hudobných skladateľov; Michael skvelých filozofov; Zachariel matematiku a Orifiel dejepisectvo či astronómiu. Spolu s archanjelom Samaelom každých päťsto rokov Zem zaleje vlna nenávisti a násilia, v ktorej väčšina kultúr ľahne popolom. Je to ten padlý anjel, o ktorom hovorí biblická tradícia.
Poznanie o siedmich archanjeloch, ktorí sa cyklicky striedajú ako duchovia času a inšpirujú ľudstvo, pochádza pravdepodobne z babylonských chrámov (ak nie je ešte staršie) a pre stredovekých arabských a kresťanských učencov bolo ešte živou náukou. Ja som túto prastarú múdrosť znovuobjavil a potvrdil jej platnosť pomocou dôsledného štúdia kultúrnych vĺn v dejinách a presných nástrojov matematickej štatistiky.
Neskúmali ste len synchronicity a rytmy v dejinách, ale aj v evolúcii prírody a v ľudskom živote. Je medzi nimi nejaká súvislosť?
- Áno a stále znovu stojím v úžase nad tým, že vo všetkých týchto troch oblastiach sa prejavuje jednotná zákonitosť. V živote človeka ako jednotlivca, v dejinách ľudstva a v dejinách prírody sa striedajú ako tvorivé - inšpirujúce sily tie isté duchovné praobrazy, či anjeli v rovnakom poradí. Keď sa pred 600 miliónmi rokov stal regentom zemskej evolúcie Gabriel, vznikli lastúry a keď sa stal v baroku opäť duchom času, ľudia zatúžili stavať útulné vnútorné priestory s mušľovou a perlovou dekoráciou. Anael vo svojom geologickom období stvoril kvetiny, vtáctvo, motýle, pohlavnosť a všetko, čo hýri farbami, vonia a znie. V anaelských obdobiach v dejinách sa ľudia začnú zdobiť vtáčími perami, rozospievajú sa a píšu ľúbostnú poéziu, katedrály rozkvitnú rozetami a farebným sklom. V orifielských obdobiach zase celá psychofyzická konštitúcia človeka dostáva starecké črty a začína sa podobať na zvieratá v oligocéne, kedy všetkým narástli rohy, parohy a kly: myšlienkové smery aj štátne aparáty sa stávajú skostnatelé a absolutistické.
Predstavte si, že schránky druhohorných amonitov, aj gotické okná, prechádzali vo svojom vývoji postupnosťou rovnakých tvarových metamorfóz. Zjavuje sa v tom svet síl a zákonov, voči ktorým je novoveké ľudstvo slepé a nevidí v tom nič viac než chaos a náhodu. Ich poznanie mi však umožnilo vedieť vopred aj o neznámych kultúrach, ktoré ležali zasypané pod zemou. Napríklad objav pyramíd v juhoamerickom Carale, rovnako starých ako egyptské. Čo som pred ôsmimi rokmi predpovedal ako pravdepodobné, je teraz čerstvou archeologickou senzáciou.
Dostať vašu knihu v kníhkupectvách?
- Nie, dostanete ju len zásielkovo z vydavateľstva. Viac o ´Angelológii dejín´ nájdete na mojej internetovej stránke.
Archetypálny horoskop pre ľudí narodených od 21. februára do 20. marca
Ryby "pre les nevidia stromy"
Zima sa pomaly končí. Ľady a snehy sa začínajú rozpúšťať, stuhnutá zem sa uvoľňuje. Starým emblémom tohto znamenia je dvojica rýb, z ktorých každá pláva na opačnú stranu v kruhu. Krúživým pohybom tvoria vír, ktorý do seba vťahuje všetko, čo je na dosah. Ani jedna z rýb sa však nemôže dostať do stredu víru. V tušení hĺbky v strede neustále krúžia okolo seba.
Archetyp vyjadrený symbolom a prenesený do charakteristických ľudských vlastností ožíva vo zvýšenej miere vnímavosti pre okolie a extrémnej schopnosti vťahovať do seba jeho vplyvy. Človek sa mu nevdojak natoľko prispôsobuje, že sa v ňom on sám, jeho ja rozpúšťa a stráca. Svoje miesto vo svete pociťuje tak, ako by bolo všade a nikde. S tým súvisia vlastnosti ako obetavosť, oddanosť, citlivosť, jemnosť, altruizmus, mediálnosť, "šiesty zmysel", iracionálnosť, mysticizmus, niekedy aj sklony oddávať sa prostriedkom rozpúšťajúcim ja (drogy, sex, alkohol) - podliehanie náruživostiam, lenivosť, bojazlivosť, hanblivosť, fatalizmus, podvádzanie seba aj okolia... Ryby "pre les nevidia stromy", detail sa stráca ako málo dôležitý v tušení veľkého celku. Ryby z hlbín nevedomia vynášajú skryté poklady.
V systéme kozmického človeka predstavujú nohy od členkov k chodidlám a lymfu, ktorá prúdi v lymfatických cievach. Ich vodný živel má podobu nekonečného oceánu, rozpúšťajúceho sa snehu alebo hmly, v ktorej sa jasné obrysy rozplývajú.
Ľanové semienka nie sú iba pre vtáčiky
Poznám ľudí, ktorí si vďaka pravidelnej konzumácii ľanových semienok udržiavajú dobrú peristatiku čriev a tlčené so soľou ich stále majú na stole ako prichucovadlo. Ľanové semienko sa cenilo už pred tisícročiami, spomína sa v súvislosti s chlebom.
Obsahuje tuky Omega 3, ale aj unikátne ochranné substancie. Jeho súčasťou je aj protirakovinovo pôsobiaca kyselina alfa linolenová /LNA/, ale aj zvláštne vlákno zvané lignan. V tele sa lignan premieňa na zlúčeniny nazývané savčie lignany, ktoré sa javia ako veľmi účinné proti rakovine prsníka, hrubého čreva a prostaty. V laboratórnych testoch, pri ktorých sa používalo ľanové semienko, lignany zablokovali tvorenie nových nádorov, kým LNA spomalila rast už existujúcich nádorov. Táto kombinácia znížila výskyt nádorov u krýs až o polovicu. Ľanové semienko pomáha telu vyprodukovať až osemsto-krát viac týchto ochranných savčích lignanov, ako ich dokáže poskytnúť iný zdroj, napríklad fazuľa alebo otruby.
Aby ľanové semienka dokázal náš organizmus dobre zužitkovať, treba ich zomlieť alebo rozdrviť. Na to dobre poslúži trecia miska alebo elektrický kávomlynček. Ľanové semienko máva laxačné účinky, sú ľudia, ktorí si ním účinne pomáhajú proti zápche. Tri polievkové lyžice mletého semienka večer zalejeme vodou a ráno najlepšie na lačný žalúdok, vypijeme. Začať by sme však mali jednou lyžičkou semienka a pridávať ho do hotového jedla, napríklad do polievky.
Obsahuje antioxidanty a v uzavretej nádobe v chlade má pomerne dlhú životnosť.
Hlučná hudba zvyšuje krvný tlak, tichá, meditatívna ho skôr znižuje
Piesňou si dodajme guráž
Je všeobecne známe, že umenie vplýva na telesné, ale aj na duchovné funkcie človeka. Ak počúvame hlučnú, dráždivú hudbu, zvýši sa krvný tlak aj pulz, naopak pri tichej, meditatívnej hudbe je to naopak. Podobným mechanizmom pôsobí hudba aj na dychový rytmus, žalúdočnú sekréciu, či svalové napätie. V emocionálnej oblasti môže navodiť rôzne afekty: hnev, zlosť, strach, či úzkosť. Relaxačná hudba nám môže pomôcť aj pri zaspávaní. Ak je človek rozrušený, alebo v strese, dobre padne pustiť si svoje obľúbené CD-čko, ktoré navodí pocity pokoja už pri počutí prvých tónov.
Ak je človek za volantom alebo sa cíti unavený, je vhodné naladiť sa na svieže, povzbudzujúce, meniace sa rytmy. Ešte lepšie je spievať spolu s interprétom, hoci aj falošne. Ak človek nemá dostatok odvahy prejaviť sa na verejnosti, alebo hoci požiadať o niečo svojho šéfa, mal by si vybrať gurážnu, ráznu pieseň, prípadne vytvoriť si niečo vlastné a dodávať si ňou odvahu. Nemusí mať skvelé slová, ba ani melódiu, dôležité je, aby vystihovala pocity. Dá sa pospevovať tichúčko, alebo aj v duchu, vo vnútri. Osoží to vždy, keď je človeku ťažko.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
