Muzikant, textár, spevák a fotograf Peter Nagy by dnes do hudobnej branže už nevstúpil

"Som šťastný a nechcem, aby mi to média pokazili" Keď mal 17 rokov, poprvýkrát nahrával v štúdiu práve v Košiciach. V roku 1980 súťažil na Košickom

"Som šťastný a nechcem, aby mi to média pokazili"

Keď mal 17 rokov, poprvýkrát nahrával v štúdiu práve v Košiciach. V roku 1980 súťažil na Košickom zlatom poklade, ale nezvíťazil. Ako spevák a hudobník sa presadil až v roku 1983 hitom "Profesor Indigo". O rok neskôr debutoval platňou "Chráň svoje bláznovstvá" a rok na to získal československého Zlatého slávika. Bezpochyby patrí mezdi tých spevákov, ktorých možno označiť za žijúce legendy našej hudobnej scény, veď nedávno v Košiciach oslávil koncertom v Starej športovej hale 20 rokov svojho účinkovania na slovenskom hudobnom poli.

Osláviť 20 rokov na poli populárnej hudby práve v Košiciach sa P. Nagy rozhodol i preto, že práve v tomto meste ako hudobník začínal. "V košickom Slovenskom rozhlase som nahral skladbu ´Profesor Indigo´. Mal som vtedy 17 rokov. Košice sú preto pre mňa a moju muziku veľmi dôležité. Dnes by som však už určite nazačínal. Keď totiž vidím, čo všetko mladí ľudia musia urobiť, aby na seba upozornili... Dnes by som sa do tejto branže nepustil," prezradil spevák.

Našťastie - pre svojich fanúšikov - pred 20 rokmi bola situácia okolo popomusic úplne iná a aj P. Nagy vtedy inak rozmýšľal. Do hudby sa pustil... "Ak človek robí to, čo ho baví a sám si to vybral, tak to neberie ani ako prácu. Ja som v pohode a robím si svoju muziku. Myslím si, že je jedno, či robí človek hudbu profesionálne, alebo si len tak raz za čas zahrá kdesi s kamarátmi v amatérskej kapele. Láska k muzike je len jedna. Hudba sama o sebe je totiž pozitívna záležitosť. Keď niekto robí od rána do večera v kancelárii, no vie, že večer sa stretne s kamošmi a chvíľu si zahrajú, má sa na čo tešiť... Ja sa teším stále. V tom je ten rozdiel, keď sa človek živí tým, čím naozaj chce."

Zrejme práve preto - že hudba je v prvom rade jeho láskou a až potom chlebíkom - drží sa P. Nagy na výslní slovenskej populárnej hudby už dve desaťročia. Na koncerte, ktorým oslavoval toto jubileum, nechýbal Vašo Patejdl či Jožo Ráž, no ani mladá talentovaná speváčka Zuzana Smatanová. "Bol som šéfom poroty na CocaCola PopStar a Zuzka bola jediná, ktorá ma naozaj zaujala. Ja som tiež pesničkár a oceňujem, keď si niekto píše hudbu i texty sám. Zuzka sa vie sama doprevádzať hrou na gitare. Toto je muzika a nie tá umelina, ktorá vzíde zo SuperStar. Tam sa totiž vyberie interprét a nájde sa mu repertoár. Takýto systém je dobrý pre interprétov typu Helena Vondráčková, ktorá je odkázaná na to, aby jej niekto vytvoril hudobnú tvár..."

Tú svoju si Peter vytvoril sám a stojí si za tým, čo produkuje. "Neberiem každý kšeft! Nie som totiž numizmatik, aby som zbieral mince... Pred piatimi rokmi som odmietol jeden z najväčších kšeftov, aký mi bol ponúkaný. Za niekoľko miliónov som mal spievať pre HZDS vo volebnej kampani. Som za to, aby bol človek prefesionál, no ja nechcem byť predajný a nedám sa kúpiť. Za celých tých 20 rokov som účinkoval len v jedinej jednej reklame a to preto, že sa mi zdala naozaj veľmi vtipná. Dokážem si urobiť srandu zo seba samého." Bola to reklama na kofolu a okrem Petra v nej "účinkoval" i jeho hit "So mnou, nikdy nezostárneš".

Nechce variť pred kamerami

Slováci sú zvedaví nie len na to, kedy P. Nagy vydá nové cédečko a kde bude koncertovať, ale aj na to, či sa ožení so svojou priateľkou - modelkou Monikou Hrabovčákovou. "Často dostávam maily, v ktorých sa ma fanúšikovia pýtajú, prečo nekoncertujem. Ale ja koncertujem... To však zrejme pre mnohé médiá nie sú dôležité informácie a ja odmietam pred televíznymi kamerami variť alebo vysávať. Prestal som sa aj vyjadrovať k môjmu vzťahu. Som šťastný a nechcem aby mi to média pokazili."

P. Nagy vraj netúži po tom, aby hocikto hodnotil jeho život a aby sa v krčme pri stole chlapi bavili o tom, či si má Moniku vziať alebo nie... "Ja týchto ľudí nepotrebujem. Ja som muzikant a pre mňa nie je podstatný nikto, kto si nekúpi moje cédečko alebo nepríde na môj koncert. V opačnom prípade som v pozícii obchodníka, ktorého nezaujíma človek, ktorý len tak prejde okolo jeho obchodu a nezastaví sa v ňom, aby nakúpil..."

Pre svojich fanúšikov, ktorých však predsa len P. Nagy zaujíma a chceli by vedieť čosi o jeho súkromí, má radu: "Vypočujte si moje piesne. Väčší duševný striptíz, aký ja predvádzam vo svojich textoch, snáď ani neexistuje. V mojich pesničkách je všetko - čo ma trápi, do koho som zaľúbený... Nikomu však asi nedá prácu vypočuť si pieseň a započúvať sa do textu." Zrejme je oveľa jednoduchšie kúpiť si bulvárne noviny... "V istom denníku pustili medzi ľudí informáciu o tom, že mám umelé vlasy. Nemám. Je tu veľa novinárov a najmä v lete sa nič nedeje... Povedal som si, že sa tým nebudem zaťažovať. Môžem si dovoliť robiť iba tie veci, ktoré ma bavia."

Už roky medzi záľuby P. Nagya patrí aj umelecká fotografia. "Fotenie i muzika majú mnoho spoločného. Pri oboch mám pocit, že robím niečo kreatívne. Nedávno som dokončil dva kalendáre na rok 2006 pre zahraničný trh. Nerobím to pre peniaze. Ak by som sa mal živiť fotografiou, musel by som robiť mnoho ústupkov... Takto mi peniaze za predaj pokryjú iba náklady. Neviem si totiž predstaviť, že by som mal fotiť aj bilboardy na politické kampane alebo čosi podobné. Inak by som sa fotografiou neuživil. Takto pracujem s modelkami, ktoré si sám vyberiem a fotím to, čo si sám vymyslím." Nezriedka je jeho modelkou práve M. Hrabovčáková. Nafotil s ňou aj zaujímavú kolekciu fotografií, v ktorých spojil ženskú krásu so studeným kovom.

Stále si pýtajú Kristínku

Naposledy P. Nagy nahral singel "Aj tak je to fajn". Predznamenáva nový album, ktorý by chcel - s istým časový odstupom - nahrať počas tohto roka. "Nemyslím, že interprét, ktorý hrá a vydáva albumy už 20 rokov, musí rok čo rok vydať nové cédečko. Aj tak z 90-tich percent si ľudia žiadajú na koncertoch aj staré skladby. Keď ma volajú hrať na koncert, tak sa ma vždy pýtajú - a ´Kristínku´ hrať budete? Neprekáža mi to. Veď aj ja sám - keď si kupujem albumy - tak si často kúpim výberovku, pretože chcem mať na cédečku tie najväčšie hity... Keď si ľudia pýtajú tie moje, tak im ich rád zahrám."

P. Nagy má na konte i niekoľko hitoviek, ktoré napísal pre detských spevákov. Veď z jeho spolupráce s Miškou Paštékovou či Martinom Madejom vzišli skladby ako "Mandarínka Darinka" či "Môj malý pes Boby". "Práci s detskými spevákmi sa už nevenujem. Keď som s tým začal, viac som tomu rozumel, lebo môj syn bol malý. Dnes už má 16 rokov a ja necítim viac potrebu robiť hudbu pre deti. Som však rád, že sa mi podarilo objaviť Mišku či Martina. U detských hviezd je však akousi zákonitosťou, že dospejú a rýchlo zhasnú. Martin zmutoval a dnes má oveľa hlbší hlas ako ja. Prekročiť prah detskej hviezdy a ostať ňou aj v dospelosti sa podarí málokomu. Myslím si, že ani Dare Rolinc sa to nepodarilo..."

Aj keď sa pred rokmi rozhodol pomôcť detským spevákom stať sa hviezdami, dnes by sa nerád púšťal do spolupráce so začínajúcimi spevákmi či speváčkami. "Som rád, že na Slovensku máme ´totálnu žánrovú strelnicu´. Hrá sa tu pop, rock, alternatívna muzika a na druhej strane chýba oficiálny stredný prúd, ktorý počúvajú masy. V Čechách je to Karel Gott a Helena Vondráčková. Problém je ale v tom, že naši speváci rýchlo ´vystrelia´, ale rovnako rýchlo to vzdajú. Ja by som však nikomu nechcel radiť. Veď dnes v hudobnom biznise neexistujú pevné pravidlá."

Dnešný showbiznis podľa P. Nagya vyzerá ako hokejový zápas, v ktorom sa po každej tretine zmenia pravidlá a hráči si poprehadzujú dresy. "Keď som ja začínal, všetko bolo inak. Netušil som, že bude existovať niečo ako bulvár. A to ten náš slovenský nie je taký silný ako v Čechách. Tam je vidieť, že interpréti idú do toho s vedomím, že keď chcú byť známi, musia sa ´vyzliecť´ - upozorniť na seba hocakým spôsobom. Pred 20 rokmi sa o mne písalo len v súvislosti s hudbou - či sme s kapelou vydali dobrý album, či bol náš koncert vydarený, alebo bol nanič... Dnes pokiaľ človek nie je ochotný pred kamerami priznať milenky a choroby, havárie a plastiky, tak prestáva pre novinárov existovať..."

Prečo nehrá v muzikáloch

P. Nagy sa však rozhodol neprispôsobovať novým pravidlám showbiznisu. "Možno som naivný, ale ja stále dúfam, že stačí robiť dobrú muziku... Sú výnimky, ktoré potvrdzujú pravidlo a nájdu sa aj takí muzikanti, ktorí existujú, aj keď ignorujú bulvár. Napríklad česká kapela Lucie. Veď to, že budem v novinách, neznamená, že budem populárny a zákonite vypredám do posledného miesta koncert vo veľkej športovej hale... Nebudem populárny, budem iba známy. A to je rozdiel. Známa je predsa hocaká rosnička, ktorá chodí s hokejistom. To, že je v každých novinách, neznamená, že je aj populárna... Ak by som sa na celý kolotoč okolo showbiznisu díval prakticky, tak nenaspievam duet s Jankom Ledeckým, aj keď je pravda, že teraz je táto skladba v Čechách populárna. Oveľa jednoduchšie by bolo naspievať duet s Dievčaťom za milión..."

Takáto práca však P. Nagya neláka. Tvrdí, že dnes je už v takej pozícii, že nemusí robiť niečo, čo ho neláka, len aby sa zviditeľnil. "Popravde si môžem vyberať a chcem robiť už naozaj iba to, čo ma baví. Preto ma diváci neuvidia ani v žiadnom muzikáli. Aj keď ako spevák by som si na to určite trúfol."

Pred niekoľkými rokmi sa totiž P. Nagy zúčastnil na konkurze na hlavnú úlohu v muzikáli "Jozef a jeho zázračný plášť". "Mal som sa alternovať s Paľom Haberom a Maťom Ďuridom. Dva mesiace som chodil na korepetície k Vašovi Patejdlovi a po tých dvoch mesiacoch som vedel celý muzikál naspamäť. Prišiel však režisér Jozef Bednárik a chcel po mne, aby som dva mesiace v kuse chodil každé ráno na skúšky do divadla. Chceli ma natiahnuť do kostýmov a Bednárik chcel, aby som na javisku tancoval... Každý mi zrazu dával príkazy a povedali mi, že musím počúvať a dodržiavať časy skúšok... To nebolo nič pre mňa. Mne vyhovuje ten systém, keď mi niekto zavolá a povie - príď na koncert, fanúšikovia sú na teba zvedaví. Ja vezmem moju gitaru, odohrám svoje skladby a nikomu neostanem nič dlžný. Takýto spôsob existencie mi najviac vyhovuje," dodal spevák.

Dátum narodenia: 9. apríl 1959

Znamenie: Baran

Miesto narodenia: Prešov

Ukončené vzdelanie: teória kultúry na Filozofickej fakulte UPJŠ v Prešove

Rodinný stav: rozvedený, syn Filip, priateľka Monika Hrabovčáková

Relax: fotografovanie

Diskografia

Chráň svoje bláznovstvá

Mne sa neschováš

Myslíš na to, na čo ja?

Ale

Peter Nagy v Štúdiu "S"