Chválu na Košice do trénerových uší "zrušila" reportáž z Lunika IX
Neslýchané! "Barcelončana" sme načapali, že pozerá v televízii zápas Realu Madrid. A pritom mu aj fandí! "V našom klube je niekoľko hráčov z Madridu, tak sme si u trénera vyprosíkali tréning na skoršiu hodinu, aby sme si mohli pozrieť súboj Realu s Juventusom v Lige majstrov. V klubovej reštaurácii naladili po večeri patričný kanál a mali sme pritom výnimočne povolené i jedno pivko. Viacerí z nás po góle Helgueru vykríkli radosťou," radí sa aj slovenský vodnopólový reprezentant a hráč elitného španielskeho tímu Club Natació Atlétic-Barceloneta Karol Bačo medzi "madridistov" - priaznivcov "bieleho baletu".
Keď hrá Real s Barcelonou, pólo vraj ide vždy na dve hodinky bokom a tím, ktorý celý rok ťahá za jeden povraz, sa delí na dva tábory. "Naposledy sme spolu videli to derby cestou do Valencie. Real prehral 0:3 a my - madridisti - sme po prestávke odišli z izby, kde sme zápas pozerali, aby sme tie poznámky nemuseli počúvať..."
Na katalánsku Barcelonu však Košičan Karol Bačo nedá dopustiť. "Je to nádherné mesto, rád sa prechádzam jeho uličkami, páči sa mi, že má more. Poskytuje veľké možnosti vyžitia, kultúrneho i spoločenského. Každý kto ho raz navštívil sa vždy rád vráti."
Do C.N. Atlétic-Barceloneta prestúpil jeden z najlepších strelcov slovenskej vodnopólovej histórie zo Zaragozy, kde pôsobil dve sezóny. "V roku 1998 sme hrali s ŠKP v predkole či prvom kole LEN Trophy v Madride, bol som vyhlásený za najlepšieho hráča a padol som do oka španielskemu trénerovi. Netrvalo dlho a podpísal som Zaragoze," kde bol dva roky najlepším kanonierom. Nielen v klube. V celej súťaži "División Honor Masculino", ako znie názov najvyššej španielskej vodnopólovej ligy, sa museli mať pred ním obrany na pozore.
V tabuľke strelcov patril vždy do prvej päťky. "Ba, počas druhej sezóny v Zaragoze som bol medzi trojicou najlepších." Povesť kanoniera nesklamal ani v Barcelonete, jednom z dvoch barcelonských mančaftov, ktoré tvrdia muziku medzi španielskou vodnopólovou elitou. Klub, ktorý má v znaku morského koníka, je po šestnástom kole dlhodobej časti súťaže na treťom mieste, štyri body za miestnym rivalom C.N. Barcelona-Nofer a bod za C.N. Sabadell. A Karol, už tradične, v elitnej spoločnosti strelcov. "Teraz som trochu klesol, aj preto, že práve v derby som neskóroval," zosunul sa z tretej "až" na siedmu pozíciu v tabuľke kanonierov, keď rozvlnil sieť súperových brán 31-krát.
"Keby sme to derby s Barcelonou vyhrali, mohli sme vyskočiť na prvé miesto." Lenže v susednom bazéne Nova Escullera je vždy pre "morské koníky" príliš horúca voda. Tentoraz prehrali hladko 2:7 a obhajcu trofeje príliš nevystrašili.
O španielsky titul bojovali spolu aj vlani a pustili sa do seba naozaj vášnivo, ako sa na ozajstných rivalov patrí. "Bolo to trošku rušné finále, v ktorom aj rozhodcovia dostali svoje. O titul sme síce prišli, ale vyhrali sme s nimi Španielsky pohár i Superpohár," nažívajú inak susedia v pohode. "Delí nás prakticky len plot, bazény máme v jednej štvrti, hneď vedľa seba. Asi tak, ako v Košiciach krytá plaváreň so starým ´čeháčkom´. Čo sa týka podmienok, momentálne sme na tom asi rovnako. Rozdiel je len v tom, že Barcelona má dlhšiu tradíciu i viac titulov. Ale aj my sme už čosi vyhrali," porovnáva Karol Bačo svoju Barcelonetu s mužstvom spoza plota.
Obe patria v lige k tímom s najkvalitnejšou koncovkou, ba Atlétic-Barceloneta má v súčasnosti lepší útok ako susedná Barcelona. Dal 165 gólov, kým rival iba 149. "Pritom tréner Santi Fernandez viac preferuje obranu ako v minulej sezóne. Káder mužstva prešiel veľkými zmenami. Bolo v ňom päť španielskych reprezentantov, jeden Austrálčan, ale pred sezónou ho výrazne omladili. Ligu môžu hrať dvaja cudzinci, teraz je tu so mnou Srb Trbojevič," má Karol Bačo stabilné miesto v základnej zostave, aj keď nepatrí medzi pólistov, čo by robustnosťou príliš vynikali. "Takých hráčov treba skôr na centri či v obrane. Na krídle treba skôr rýchlosť. Ja tú silu dokážem nahradiť plávaním. V Španielsku je hra rýchlejšia ako u nás. A čo je moja prednosť? Asi to, že poctivo trénujem. A vôbec, sme asi najviac trénujúcim mužstvom v lige. Tréningy sú dosť tvrdé. Nemôžem však povedať, že by sa doma nič netrénovalo, len sa možno kladie väčší dôraz na iné veci. Pravdou však je, že úroveň vodného póla na Slovensku veľmi poklesla. Odišiel skoro každý, kto mohol a to sa muselo odzrkadliť i v tréningovom procese. Keď som bol mladý, niekoľko sezón som trénoval so staršími, skúsenejšími hráčmi a to mi dalo veľa. Teraz sú skúsení hráči preč a nemá vlastne kto dvihnúť úroveň ligy. Aj kvôli reprezentácii chýba kvalitná, vyrovnaná, silnejšia súťaž," mrzí jedného zo šiestich slovenských legionárov v španielskej lige, že národné mužstvo stroskotalo v kvalifikácii na olympijské hry i majstrovstvá sveta.
Nemyslí si, že by za Pyrenejami čakalo na Slovákov nejaké "eldorádo", aj keď finančná stránka veci sa nedá vôbec porovnať. "Myslím si, že každý by najradšej hral doma, ale situácia je taká, aká je. Koniec-koncov, každá skúsenosť je dobrá. Je pravda, že sme lacnejší ako Jugoši alebo Maďari, ale to je normálne, že olympijskí víťazi či majstri sveta majú väčšiu cenu. Tak je napríklad aj v hokeji. Nik by však nešiel vonku, keby ho čakalo horšie. Závisí aj od každého z nás ako sa kto uchytí. Môžem povedať, že platovo som išiel hore hneď prvým rokom, dali mi lepšie podmienky, aké som podpisoval v zmluve pri prestupe. A polepšil som si aj v Barcelonete."
Sotva si však aj najlepší pólista - legionár bude môcť niekedy povedať - stačí, mám dosť, môžem sa vrátiť domov. "Bohužiaľ, vodné pólo nie je futbal. Ešte tak nejaký špičkový hráč z Juhoslávie či Talianska, ktorý hrá v cudzine aspoň desať rokov, by si to možno mohol povedať."
Dvadsaťsedemročný Košičan má za sebou tri a pol roka kúpania v španielskych bazénoch a nejakú sezónu sa ešte plánuje zdokonaliť aj v reči, z ktorej, keď tam prichádzal, nerozumel ani slovíčko. "Je pravda, nevedel som ani ceknúť. Vzal som si knižku pre samoukov, ale po šiestich lekciách som ju zavrel. Rozprávať, komunikovať s ľuďmi je najlepšia škola, knižka je vám zbytočná. Zo začiatku som si trošku pomáhal aj angličtinou, ale do dvoch mesiacov som bol na tom tak, že som sa už v pohode vedel dohovoriť, pozrieť si televíziu, filmy. Ani tam už nemuseli byť slovenské titulky... Španielčina nepatrí medzi najťažšie jazyky."
A aby, nedajbože, nezabudol na materčinu, nechal na nej trochu lámať si jazyky aj vlastných spoluhráčov. "Myslíte, že Španieli sú iní ako my? Prvé čo bolo, chceli poznať všetky naše nadávky. Medzi športovcami je to asi najobľúbenejšie. Ani ja som za nimi v ničom nezaostal, už ma neprekvapí žiadna španielska nadávka, poznám celý repertoár. A verte, tiež nie je chudobný," nemal "Carlitos" (tak ho tam volajú) problém s aklimatizáciou v mančafte.
Aj keď je rád, keď sa môže stretnúť s krajanmi, ktorí hádžu mokrú loptu za iné španielske kluby. "Najčastejšie sa stretávam so Sašom Nagyom, ktorý hráva v neďalekej Terrasse. Keď za mnou príde, zájdeme do kina, na kávu, na obed." A samozrejme, keď čas dovolí, aj za športom. O ten v Barcelone a jej okolí núdza veru nie je. "Škoda, že zatiaľ som sa dostal na Nou Camp iba raz, v minulej sezóne na derby Barcelona - Espanyol. V tejto sme sa vybrali so spoluhráčom na Sevillu, ale začalo pršať a keďže sme mali lístky iba na nekryté miesta, ani sme nedošli a vrátili sa domov. Väčšinou však nie je čas ísť na futbal, lebo Barca hráva v sobotu, keď hráme aj my a v nedeľu sa nám už nechce. S Peťom Nižným sme si však nenechali ujsť formulu a rád zájdem aj na basketbal či hádzanú, barcelonské kluby sú špičkové." No sem-tam si Karol nájde čas aj na vlastný pohyb, aby mu kosti v bazéne nezhrdzaveli. "Celkom som si prišiel na svoje pri ping-pongovom turnaji so spoluhráčmi v klube, často si zahráme aj plážovú hádzanú. Ani v Košiciach som celé leto nevydržal len tak vylehávať na starom ´čeháčku´, vždy sme mastili futbal, či tenis. Len jediné, čo mi zatiaľ príliš nejde, je korčuľovanie, ešte keď sa môžem podopierať hokejkou. Musím sa to v Barcelone naučiť, majú tu ľad, ba aj hokejový klub," neprizná radšej pred spoluhráčmi, že je z krajiny majstrov sveta.
"Zato ich stále presviedčam, že Košice sú najkrajšie mesto na svete. Mal som však smolu. Keď som už o tom presvedčil aj trénera, ako napotvoru odvysielali v telke nejakú reportáž o našom Luniku deväť, tak mi všetko pokazili. Ale keď bude v lete voľno, chcel by som ich do Košíc dotiahnuť na nejaký priateľský zápas."
Zatiaľ sa mu podarilo dotiahnuť do prechodného barcelonského domova aspoň svoju rodinku, manželku Lucku i dvoch synov, päťročného Tomáša a deväťmesačného Daniho. "Prišli iba v nedeľu a zostanú tu do konca apríla. Aspoň naučím chlapcov plávať. Ani pre Tomáša nie je ešte neskoro, veď aj ja som sa naučil plávať až ako šesťročný," nebude sa môcť otec na nudu sťažovať. A bude mať aj o kuchyňu postarané. Bryndzové halušky, na ktoré u nás cudzincov chytáme, mu veru v Barcelone ani na um nezišli. "Veď im ani neviem vysvetliť, čo je to za jedlo, neviem ako sa bryndza po španielsky povie. A sotva by som ich presvedčil, aby ochutnali, lebo ich kuchyňa je perfektná. Keď som prichádzal, poznal som len španielskeho vtáčika. Aj to bol skôr slovenský... Tu som sa naučil jesť ryby, morské príšerky, kalamáre, lososa, na rôzne spôsoby, a veľa zeleniny. Ani olivy som doma nejedával, vynikajúce sú šaláty s olivovým olejom, chutí mi všetko. Taký obed či večera majú viacero chodov, len si stále neviem zvyknúť, že akoby naše druhé jedlo je len čisté mäso, bez zemiakov," zachutila Karolovi mediteránska strava.
Ale aj tá, či všetky krásy Barcelony, je málo presvedčivá na to, že by sa natrvalo chystal za Pyrenejami usídliť. "Aj keď Španieli sú veľmi milí ľudia a majú s nami niečo spoločné. Nerobia si však toľko starostí zo života ako my. Páči sa mi tu, zostanem v klube, kým budú so mnou spokojní, ale neviem si predstaviť, že by som tu žil natrvalo. Doma je doma a na deväťdesiatdeväť percent som presvedčený, že sa vrátim. Potešilo by ma, keby som v budúcnosti mohol pracovať pri póle v Košiciach, trebárs ako tréner," vie Karol Bačo, že legionárske časy nebudú trvať večne.
Bohuš MATIA
Autor: POĽOV
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
