nielen o knižné poklady, ale aj o jej históriu. O jej založení rozhodli obecní poslanci vtedajšieho mestského zastupiteľstva 1. februára v roku 1925. Urobili tak vlastne na podnet zákona z roku 1919 o knižniciach, ktorý nariaďoval vznik týchto verejných stánkov vzdelanosti takmer v každom meste a mestečku v bývalom Československu.
Tá michalovská bola spočiatku umiestnená len v jednej z miestností budovy radnice a niesla názov Okresná ľudová knižnica. "Aj keď podľa vtedajšieho zákona mali byť knižnice vybavené čitárňou, príručnou knižnicou a dokonca aj hudobným oddelením, začínala len poskromne - v jednej miestnosti," povedala riaditeľka Monika Šleisová. "Nebolo to však až také zlé, čitatelia si aj pred 80 rokmi prišli na svoje. Každá knižnica mala povinnosť zabezpečiť nákup kníh, prírastok nových titulov sa korigoval podľa počtu obyvateľov mesta. To bola na tú dobu pokroková myšlienka. Na vtedajších 17-tisíc obyvateľov to znamenalo približne 170 zväzkov kníh ročne."
Začiatky michalovskej knižnice sú spojené aj s mnohými predpismi, ktoré dnes vyznievajú prinajmenšom komicky. Vtedajší páni poslanci, aby uchránili mravné hodnoty národa a čitateľov, vymysleli naozaj nezvyčajné zákony. "Človek, ktorý sa rozhodol zastávať funkciu knihovníka, musel byť podľa zákona inteligentný a svojím vzhľadom nesmel vzbudzovať u návštevníkov odpor. V predpise sa uvádzalo, že nesmel trpieť infekčnou chorobou. Aj keď to dnes vyzerá smiešne, vtedy to boli absolútne vážne veci," povedala s úsmevom riaditeľka.
Tvrdé pravidlá sa pred 80 rokmi vzťahovali aj na samotné knihy. "Aby sa zabezpečil mravne čistý vývoj čitateľa, v knižnici nesmeli byť knihy, ktoré obsahovali násilie a krvavé príhody. Preto sa stalo, že čitateľ tam nenašiel ani detektívky, ba dokonca ani indiánske poviedky," doplnila riaditeľka.
V roku 1968 sa činnosť knižnice obohatila, keď sa v nej zriadila kníhviazačská dielňa. Celú činnosť knižnice v 70-tych a 80-tych rokoch 20. storočia do značnej miery poznačila normalizácia spoločnosti. Napriek tomu plnila aj pozitívne úlohy v oblasti vzdelávania a informácii. V tom čase tu vzniklo aj hudobné oddelenie.
V poslednom desaťročí minulého storočia to nebolo už výlučne iba o knihách. Rozšírila svoje služby o prekladateľskú činnosť, jazykové kurzy, predaj kníh a požičiavanie videokaziet. Od roku 1996 nesie vo svojom názve meno rodáka z Michaloviec - Gorazda Zvonického, ktorý bol saleziánskym kňazom, básnikom katolíckej moderny a spoluzakladateľom Slovenského ústavu sv. Cyrila a Metoda v Ríme. Uvedený ústav sa vo veľkej miere zaslúžil aj o vydávanie diel slovenskej exilovej literatúry pred rokom 1989.
V knižnici postupne začali zavádzať informačné technológie, zautomatizovali knižničnú agendu a od roku 1999 môžu jej návštevníci využívať aj internetové služby. Okrem vážneho kultúrneho a vzdelanostného poslania sa v knižnici aj dnes dajú zažiť úsmevné príhody. "Je ich veľa, ale najviac sme sa pobavili, keď sa nám na oddelení centrálnej evidencie tak začítal jeden školáčik, že nám zaspal v kresle aj s taškou na pleciach. Vtedy sme si ho aj odfotili," skonštatovala riaditeľka s úsmevom.
V súčasnosti pripravuje knižnica množstvo zaujímavých podujatí a aktivít nielen pre svojich čitateľov. Známe sú tvorivé dielne detí, práca s čitateľskými rodinami a dyslektickými deťmi, literárne kvízy, prednášky z histórie, ktoré pripravujú v spolupráci so Zemplínskym múzeom v Michalovciach, besedy so spisovateľmi a mnoho ďalších aktivít. Knižnica pri príležitosti svojho veľkého jubilea pripravila na 28. februára množstvo zaujímavých súťaží, výstav a videoprojekciu o jej aktivitách. V ten deň vyhodnotia aj súťaž o najstarší dokument o Michalovciach, po ktorom mohli obyvatelia metropoly Zemplína pátrať celý mesiac.
Knižnica v číslach
Počet čitateľov: 7 015
Počet výpožičiek ročne: 312-tisíc
Počet knižničných jednotiek: viac ako 100-tisíc
Počet odoberaných titulov novín a časopisov: 92
Denná návštevnosť: 350 ľudí
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
