odvetvia, v ktorých sa výkonnosťou mužom vyrovnať nemôžu. Určite medzi nich patrí aj najrýchlejší kolektívny šport na svete hokej. Preto je isto zaujímavé, že Popradčanka Lucia Barilová (na snímke) hráva v druhej podtatranskej hokejovej lige, kde sú jej spoluhráčmi i protihráčmi iba muži.
"Keď som mala štrnásť rokov, stretli sme sa s hokejovými funkcionármi a založili sme v Poprade ženský hokejový klub, na ktorého vzniku má veľký podiel Július Šupler. Na korčuľovaní sa začali stretávať baby, ktoré chodili na hokej a vtedy sa nám každý smial. Hokej nás bavil, páčil sa nám a keďže sme boli vo veku, kedy už bolo neskoro začať hrať aktívne napríklad basketbal, povedali sme si, že skúsime ženský hokej," rozhovorila sa L. Barilová, ktorá sa hokeju intenzívne venovala až do skončenia strednej školy. Potom s ním načas skončila.
"Za tých päť rokov sme toho veľa precestovali a máme z tohto obdobia veľa zážitkov. Boli sme v Anglicku, Taliansku, či Nemecku. Potom som prestala hrať hokej a po siedmich rokoch som sa zase postavila na korčule. Chcela som sa tomu profesionálne venovať, ale na ženy nemám čas, aj keď by som rada hrala ženský hokej. Je však toho veľa, lebo mám trojročnú dcéru a tri razy do týždňa trénovať nemám čas. Chalani mi navrhli, že s nimi si môžem ísť občas zahrať. Som rada, že raz do týždňa môžem vypadnúť na ľad a trošku si vybiť energiu," s úsmevom doplnila sympatická hokejistka, ktorá hráva od septembra minulého roku za La Terru Poprad. Ako hovorí, s mužmi sa jej hrá celkom dobre.
"Prvý ligový zápas bol pre nich dosť veľký šok, lebo vo výstroji ani nezaregistrovali, že je medzi nimi žena. Až po dôkladnejšom pohľade na namaľované oči zistili, že hrajú proti žene. Sú zlatí, rešpektujú to, že medzi nimi hrám a nie sú ani veľmi agresívni," pochválila svojich mužských kolegov L. Barilová, ktorá hrá na pravej strane sťahujúceho sa útočníka.
"V tejto súťaži je to ale dosť individuálne a často treba zastúpiť spoluhráčov na všetkých postoch," objasnila jediná žena v súťaži, ktorá si spomenula aj na jednu zo zaujímavých "pikošiek" zo svojich hokejových začiatkov. "To sme hrali prvý rok hokej. Prišiel pán z mestského úradu, že nás pozývajú hrať do Anglicka hokej. Vybavili sme si sponzorov, autobus, bolo to na začiatku letných prázdnin. Mala som vtedy asi štrnásť rokov. Hralo sa to v meste Rockfort, asi dvadsať kilometrov od Londýna. Po dvoch dní cestovania a štyroch hodinách čakania v autobuse nakoniec vysvitlo, že nás nevolali hrať ľadový, ale pozemný hokej. Domáce médiá sa na tom statočne zabávali, že na turnaj, kde sa hrá v sukničkách a s drevenými pálkami, prišlo 25 ženských ľadových hokejistiek. Namiesto dvojtýždňového pobytu sme v Anglicku strávili iba tri dni a štyri sme precestovali. Napokon nám vybavili aspoň to, že sme odohrali dva prípravné zápasy," priblížila zaujímavosť L. Barilová, ktorá by privítala, keby v budúcej sezóne nebola v druhej podtatranskej hokejovej lige jedinou zástupkyňou nežnejšieho pohlavia.
"Pevne verím, že na budúci rok dotiahnem do popradskej mužskej hokejovej ligy jeden kompletný ženský útok," uzavrela L. Barilová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
