Ak platá zákon polarity, potom existuje tento i "onen" svet
Podľa Platóna je smrť oddelenie
duše od fyzickej časti tela
Veľké tajomstvo života je záhada s dvoma otáznikmi. Odkiaľ prichádzame? Čo sa s nami deje po smrti? Touto základnou hádankou od najstarších dôb sa zaoberali všetky náboženstvá a filozofické školy, každá ľudská bytosť, čo len trošku zvedavá. I keď priamych dôkazov je poskromne, staroveké a novoveké ľudstvo sa v podstate zhoduje v tom, že má silný sklon veriť v nesmrteľnosť. Vždy však existovali ateisti, ktorí tvrdia, že narodenie je biologický jav a že vedomie zomiera s posledným vydýchnutím človeka. Takéto materialistické zmýšľanie je však v menšine, dokonca i v dnešnom svete. Podľa štatistík spred desiatich rokov verí v posmrtný život 67 percent Američanov. V súčasnosti ich je určite oveľa viac. Zostáva však otázka ak existuje posmrtný život, aký vlastne je?
Osud duše zaujímal už Platóna
Jeden z najväčších mysliteľov všetkých čias filozof Platón, ktorý žil v Aténach v rokoch 428-348 pred Kristom, nám zanechal množstvo myšlienok vo forme dvadsiatich dvoch filozofických hier, dialógov a listov, v ktorých väčšinou vystupuje jeho učiteľ Sokrates. Platón bol veľkým zástancom ľudského rozumu, logiky a dôkazu pri získvaní pravdy a múdrosti, a to len do istého bodu, pretože bol tiež veľkým vizionárom, ktorý predpokladal, že ku konečnej pravde možno dospieť iba v mystickom zážitku alebo osvietenosti. Uznával, že existujú roviny a dimenzie reality, odlišnej od zmyslového, fyzického sveta a veril, že našu fyzickú oblasť môžeme pochopiť len vtedy, keď ju dáme do vzťahu s "vyššími" rovinami skutočnosti. V súlade s tým sa zaujímal hlavne o telesnú, vedomú zložku človeka - dušu a fyzické telo chápal len ako jej dočasný príbytok. Neprekvapuje preto, že sa zaujímal o osud človeka - duše po fyzickej smrti. Platónove spisy sú plné obrazov smrti. Smrť definoval ako oddelenie netelesnej časti života človeka - duše od fyzickej časti tela. Podľa neho je netelesná zložka vystavená oveľa menším obmedzeniam ako fyzická. Platón osobitne poukazuje na to, že čas nie je prvkom oblasti, ktoré sú mimo fyzického, zmyslového sveta, reality. Ostatné ríše sú večné a podľa Platónovho zarážajúceho výroku to, čo nazývame čas, nie je nič iné, len "pohybujúci sa , neskutočný odraz večnosti".
Smrť je prebudenie
Na rôznych miestach vo svojich dielach Platón hovorí o tom, ako duša po oddelení od tela sa môže stretnúť a rozprávať sa s dušami iných a ako ju môžu sprevádzať ochranní duchovia na ceste z fyzického sveta do ďalšej oblasti. Dramatické nasadenie a sila argumentov v jeho diele Phadeo má jediný cieľ: presvedčiť o tom, že telo je väznením duše a že smrť sa podobá úniku či prepusteniu z tohto väzenia. Podľa Platóna duša prichádza do tela z vyššej, božskej sféry bytia. Pre neho je spánkom a zobúdzaním práve narodenie, pretože duša, ktorá sa rodí do tela, prechádza zo stavu veľkého vedomia do oveľa menšieho a zabúda medzitým pravdy, ktoré spoznala v predchádzajúcom stave bez tela. Z toho potom vyplýva, že smrť je prebudenie a rozpamätávanie sa. Platón poznamenáva, že duša, ktorá sa po smrti oddelila od tela, rozmýšľa a uvažuje dokonca jasnejšie než predtým a oveľa pohotovejšie spoznáva veci v ich pravej podstate.Čoskoro po smrti sa duša ocitne pred "súdom", kde božská bytosť pred ňou ukazuje všetky činy, dobré i zlé, ktoré urobila vo svojom živote na Zemi a duša sa musí na ne pozerať.
V jednom zo svojich diel Platón vyrozprával mýtus o gréckom vojakovi menom Er, ktorý odišiel do boja, v ktorom bolo zabitých veľa Grékov. Keď jeho krajania prišli obzrieť mŕtvoly, Er bol medzi nimi. Položili ho spolu s ostatnými na hromadu dreva, kde mali byť spálení. Po istom čase však vojakovo telo ožilo a potom všetkým vyrozprával o svojej ceste na druhý svet. Hovoril, že jeho duša vystúpila z tela a spojila sa so skupinkou ďalších. Všetky išli na miesto, kde boli akési otvory alebo priechody, ktoré pravdepodobne viedli zo Zeme do posmrtných oblastí. Tu boli duše zastavené. Súdili ich božské bytosti, ktoré videli jediným pohľadom - ako na obraze všetky činy, ktoré duša vykonala počas svojho pozemského života. Jeho však nesúdili. Dozvedel sa, že sa musí vrátiť na Zem, aby informoval ľudí vo fyzickom živote, aký je onen svet. Prišiel späť, ale nespomínal si, ako sa vrátil do fyzického tela. Jednoducho sa prebudil a zistil, že je na pohrebnej hranici.
Zákon polarity
Zákon polarity nás učí, že keď existuje tento svet, musí existovať i opačný pól, teda onen svet. Toto poznanie vyplýva z pohľadu žijúceho človeka, lebo akonáhle prekročíme prah smrti, onen svet sa stáva týmto svetom, a naopak. Chápať život z hľadiska narodenia a smrti nás núti naše vedomie polarity. Rovnako, ako pre jedného pozorovateľa na Zemi Slnko zapadá a pre iného to isté Slnko vychádza. A v skutočnosti Slnko ani nevychádza, ani nezapadá, a to isté sa deje pri narodení a smrti. Čo je z nášho hľadiska smrť, je z opačného hľadiska narodenie a na onom svete je smrť človeka oslavovaná rovnako, ako u nás narodenie dieťaťa.
Existencia v reinkarnačnom medziobdobí závisí na kvalite predchádzajúcich inkarnácií. Naše minulé životy sú zaznamenávané dokonale a so všetkými podrobnosťami a možno z nich čerpať akékoľvek informácie. Z nich vyplýva plán pre ďalšie zrodenie. Ak človek nežil správne, vytvoril si v minulých životoch záťaž, dlhy, musí si v tomto živote uvedomiť svoje chyby ako prípravu na budúce zrodenie. Náprava sa udeje buď v najbližšom živote, alebo v období niekoľkých budúcich zrodení. Medzi každým žiovotom na Zemi sú rozdiely, ktorými sa uskutočňuje cesta poznania.
Pri milovaní sa spájajú čakry ako gombíky pri zapínaní
Neúcta k telu vedie k frigidite a impotencii
Ľudské telo je chrámom duše. V duchovnej dimenzii bolo stvorené ako dokonalé, pohlavne nediferencované. Základným znakom hmotného stvorenia je však polarita, štiepenie jednoty na plus a mínus. Táto polarita je u človeka vyjadrená delením na muža a ženu. Každý duch v polarizovanom tele podvedome cíti svoju neúplnosť a túži po doplnení. K tomuto doplneniu dochádza spojením čakier a polarít duševných nábojov (mužského a ženského) pri pohlavnom spojení, orgazmom.
Orgazmus je chvíľkové spojenie polarity, zážitok Jednoty stvoreného, vlastne zážitok Pravdy. Slasť zo sexuálneho spojenia je tak pripomienkou raja, podľa stupňa duchovného vývoja milujúcich sa dosiahne hĺbka zážitku Pravdy. Pri milovaní sa spájajú čakry zospodu ako gombíky pri zapínaní. Pri telesnom spojení sa dvoch čakier, ak ide o sex na úrovni zvierat, bez lásky, označujeme ako prvý stupeň orgazmu, teda vybitie sa pudov. Pri spojení troch čakier dochádza k druhému stupňu orgazmu, pri spojení štyroch a viacerých čakier ide o tretí stupeň orgazmu, tzv. kozmický sex. Sprevádzajú ho silné zážitky, napríklad zvukové a svetelné, pocity vymrštenia z tela, jasnovidnosť. Najvyšší stupeň spojenia je charakterizovaný videním "žltého svetla" a je už na úrovni osvietenia. Takéto splynutie muža a ženy je najväčším urýchlením duchovného vývoja. Pri sexuálnom spojení totiž dochádza k vzájomnému prepojeniu podvedomia, prenosu vibrácií z jedného partnera na druhého, a tým k nevedomému vzájomnému ovplyvneniu. Preto je nebezpečné sexuálne spojenie viac rozvinutého ducha so zatemneným duchom bez lásky, teda len erotické vybitie. Pri duchovnej láske dochádza k prenosu pozitívnych vibrácií. Milenci sa vzájomne ovplyvňujú. Sexuálna láska na duchovnom základe je most, po ktorom prechádzajú dobré vlastnosti z jedného partnera na druhého. Redukcia erotickej lásky na jednostrannú telesnú, znamená prechod zlých vibrácií z jedného na druhého a stáva sa pareniskom zlých ľudských vlastností. Neúcta k mužskej a ženskej úlohe, t.j. k mužskému a ženskému telu, vedie k frigidite a impotencii.
Absencia duchovnej lásky k partnerovi pri sexuálnom akte má za následok poruchu prúdenia energie duše pri styku a orgazme, čoho dôsledkom sú napríklad u mužov choroby prostaty a u žien kŕčka maternice. Dokonalý vzťah vedie k zdraviu a dlhovekosti, milenci sú si vzájomne liečiteľmi.
Magická sila stromov povzbudzuje a inšpiruje
Zelená farba prospieva psychike
Už ako deti sme zrejme mali svoj obľúbený strom, ku ktorému sme sa vždy rady vracali, snívali v jeho tieni, alebo cez jeho korunu a lístie pozorovali modrú oblohu. Strom nám poskytol úkryt a často i útechu, veď stromy sú plné životnej sily. Šťavnatá zelená farba stromov pôsobí priamo na našu psychiku i na telesnú stránku. Pacienti v nemocniciach, ktorí majú voľný výhľad do parku sa cítia oveľa lepšie a na svoju chorobu potrebujú menej utíšujúcich medikamentov. Podľa farebnej terapie zelená farba upokojuje a udržuje duševnú rovnováhu. Ak sa sústredíme na blahodarné pôsobenie stromov, pocítime, ako sa ich sila prenáša na nás, upokojuje nás a nastoľuje vnútornú harmóniu. Ázijci veria, že pozitívnu energiu stromov môžeme intenzívnejšie prijímať meditačnými technikami. V každom ročnom období na nás stromy vplývajú inakšie. Na jar dodávajú optimizmus, v lete energiu, v jeseni harmóniu a v zime fantáziu.
Strata obrúčky je zlou predzvesťou
Snubný prsteň si treba chrániť
Snubný prsteň je puto súhlasu, ktoré mimoriadne zaväzuje toho, kto ho dostal. Táto symbolická moc je reálna, a preto jeho strata je zlou predzvesťou. Istá mladá žena bola nútená dať obrúčku do záložne a o niekoľko týždňov si ju prišla vyzdvihnúť. Pán v záložni ju vyzval, aby si vybrala prsteň zo škatuľky, kde bolo uložených viacero prsteňov. Vybrala si jeden, navliekla si ho na prst a odišla. Od tohto dňa zažila množstvo nevysvetliteľných nehôd a nešťastí. Až vtedy si lepšie všimla prsteň. Zistila, že na vnútornej strane nebol vygravírovaný dátum jej sobáša. Vrátila sa do záložne, aby si vybrala svoju obrúčku, ktorú jej kedysí manžel nastokol na prst. Prsteň tam nebol, zrejme si ho vybrala iná zákazníčka.
Je možné odstrániť nepriaznivé vplyvy, ak sa pritrafí podobná zámena? Áno, obrúčku treba dať roztaviť na neopracovaný kov, alebo sa ho jednoducho zbaviť, prsteň odhodiť do mora alebo riečky. Snubný prsteň, obrúčku si treba vždy chrániť.
Sny o zvieratách prezrádzajú potlačené pudové túžby
Had je symbolom mužskej sexuality
Určite sa aj vám niekedy snívalo, že vás napadol pes, že na vás striehlo nejaké zviera, prenasledoval vás had alebo týral hmyz. Takéto sny si môžete vyložiť aj sami, keď viete, čo znamená toto zviera v snovej reči.
PES je typickým symbolom silne potláčaného pudového života. Ak vás v sne zúrivo napadne, analytici snov to považujú za vyjadrenie všetkých potlačených želaní, ktoré si v živote v bdelom stave neuvedomujete a ktoré sa týmto spôsobom uvoľnia.
KÔŇ sa taktiež považuje za pudový symbol,. skôôr je nositeľom neprežitých telesných síl. Tak sa napríklad človeku, ktorý je od prírody vitálne založený a ktorý nevybíja svoju fyzickú silu ani športom, ani iným spôsobom, môže snívať o koni.
LEVA nepokladáme za kráľa zvierat bezdôvodne. Komu sa sníva o levovi, oslavuje týmto snom vzťah medzi mužom a ženou. Aj keď sa ženy v sne leva boja, vnímajú ho vždy ako krásne zviera.
MEDVEĎ je najmä v snoch žien symbolom vitality, sily, vytrvalosti.
HAD je typickým symbolom mužskej sexuality. Ženy, ktoré v sne utekajú pred hadom, trpia narušeným, alebo nenaplneným sexuálnym vzťahom.
MAČKA je erotickým symbolom, veď nie nadarmo ženy nazývame "kočkami".
O RYBÁCH sa často sníva ľuĎOM, KTORí SI NECHCú PRIZNAŤ, Že veľmi potrebujú lásku partnera. Sú často aj symbolom úspešného plánovania, ale nádeje dosiahnuť vytúžený cieľ.
MYŠ sa považuje za symbo ženského pohlavia. Ak ste v sne mali strach z myši, znamená to strach z neprebudenej ženskosti, ktorá vo vás drie
HMYZ je symbolom neželaných dotieravcov. V sne sa tak prejavuje potlačený hnev, duševná záťaž problémy v spolunažívaní.
STRANU PRIPRAVILA: Malva Pokorná
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
