Sedemnásťročnej panne vzal poctivosť i život
Existuje veľa žien, ktoré nemajú na mladosť a vojakov najlepšie spomienky. V lepšom prípade im chlapci v zelenom iba pobláznili hlavu a po dvoch rokoch vojenčiny naveky zmizli. V horšom prípade z nich spravili mladé mamičky a potom roky platili (a možno i nie) alimenty na svoje deti. Stále to však nie je nič v porovnaní s niekoľkými prípadmi, kedy vojaci zasiahli do osudov mladých dievčat ešte vážnejšie. O jednom takom rozpráva i dnešný príbeh.
Dedinská diskotéka bola práve v najlepšom, keď do začmudenej a decibelmi napakovanej sály dorazilo zo desať ´dezertérov´ z neďalekých kasární. Ich prítomnosť neušla nielen miestnym parobkom, ktorí votrelcov v revíri nemali radi, ale aj niekoľkým slečinkám, ktoré okamžite zvlhli nielen od potu... Veď nejedna z nich verila, že dnes sa podarí uniknúť z ´kasína´ práve jej fešákovi. Samozrejme, cez dieru v plote, o ktorej nik z lampasákov nevedel. Ba ani o tom, že takmer každý vojak mal kdesi ukryté civilné šaty, ktoré využíval práve na akcie, ako boli diskotéky a iné ´čierne´ opušťáky.
Aj Dana sa dočkala svojho, no ten si ju evidentne nevšímal. Hoci bola niektorými prednosťami prírodou obdarená naozaj štedro, Kamil letel na iné. Okamžite bol však naporúdzi náhradník Rado, ktorému imponovali práve baby Daninho typu. Mala síce iba 17 rokov, no poprsím mohla pokojne konkurovať dievčatám z ´Pobrežnej hliadky´. A keďže Dana svoje vnady rada vystavovala na obdiv, pri pohľade na jej tričko tiekli slinky nejednému z maškrtníkov. Aj Rado bol po chvíli z toľkého vzrušenia hotový a nič iné mu po rozume nelietalo, iba že tú babu musí mať. Tomuto cieľu podriadil všetky svoje skúsenosti i šarm. Tancoval s ňou, nalieval ju kolou a húdol jej do ucha otrepané komplimenty...
Čo sa dialo po polnoci, teraz z taktických príčin vynecháme a prenesieme sa do nedeľného rána. Vtedy začal poplach, lebo Dana sa nevrátila z diskotéky domov. Zlé tušenie rodičov i polície sa potvrdilo o tri dni. Zavraždenú dievčinu našiel pátrací pes za plotom miestneho JRD (pre mladších - ide o Jednotné roľnícke družstvo). Mŕtvola bola kadejakým haraburdím zamaskovaná tak dokonale, že sa dala rozoznať iba z minimálnej vzdialenosti. Už na prvý pohľad bolo jasné, že Dana sa stala obeťou znásilnenia. Mala na sebe iba po hrdlo zrolované tričko a tenký prúžok krvi v rozkroku dokazoval, že vrah bol jej prvým ´milencom´. Príčinou smrti bolo zaškrtenie.
Pátranie po vrahovi sa rozbehlo na plné obrátky a do 24 hodín už sedel na stoličke vyšetrovateľa. Devätnásťročný Rado síce chvíľu zapieral, no bezúspešne. S Danou ho videlo odchádzať z kulturáku viacero svedkov a o čomsi svedčil aj škrabanec pod okom. Po ´miernom´ pritlačení vyšetrovateľom sa priznal. "S tým dievčaťom som sa po prvý raz videl vtedy na diskotéke," spomínal na osudný večer. "Chcel som ju zbaliť, no problém bol v tom, že stále básnila o Kamilovi. Nakoniec mi ktosi poradil, aby som ju vytiahol von, že tam to s ňou pôjde ľahšie..."
Keď vraj Dane navrhol, aby sa šli trochu prejsť, súhlasila. No nechcela ísť ďaleko. Iba po osvetlenej ceste, akoby tušila, že jej nápadník by bol v tme príliš dotieravý. "Keď som ju chytil za ruku, chvíľu sa zdráhala, no napokon sa upokojila. Ja skôr naopak. Vlhli mi ruky a sám som sa čudoval, čo za táraniny som jej cestou rozprával. Asi po päťsto metroch sme si sadli do trávy a začali sa bozkávať. Celkom nám to šlo a vôbec neodporovala, keď som ju hladil po prsiach. Odpor som zacítil až vtedy, keď som sa jej snažil rozopnúť zips na rifliach. Pre mňa však už bolo neskoro. Bol som natoľko vzrušený, že ma už nemohla zastaviť..." Metala sa vraj ako divá, nohy stláčala k sebe, kričala a dokonca Rada poškriabala po tvári...
"Po chvíli boja sa mi jej podarilo stiahnuť rifle i gaťky. A potom sa to stalo... Keď som do nej vnikol, už sa tak nebránila. Ležala a fňukala. Celé to trvalo asi päť minút. Kázal som jej, aby sa obliekla, že pôjdeme späť. Vtedy sa to začalo. Vrieskala, že ma udá, že to povie rodičom i polícii a nikdy z basy nevyjdem. Bol som v šoku. Čakal som hocičo, ale toto nie." Najprv si vraj myslel, že iba tára, ale spôsob, akým to hovorila, ho utvrdzoval, že to vôbec ako srandu nemyslí. Pokúsil sa ju upokojiť, no bolo jasné, že všetky vyhrážky myslí vážne. "Presviedčal som ju, že to raz i tak muselo prísť, že už to má za sebou, ako mnohé jej kamarátky. Nezaberalo to. Ďalej vrieskala a nadávala mi. Bál som sa, že nás niekto začuje. Sadol som si na ňu a hmlisto si pamätám, že pri tých zauchách som ju začal aj škrtiť. Ani poriadne neviem, kedy sa prestala metať. Až keď som ju pustil, som si uvedomil, že je mŕtva."
Na otázku, či s nebohou ešte vykonal súlož, Rado síce odpovedal záporne, no nie príliš presvedčivo. Bolo jasné, že si určite nenechal ujsť príležitosť, užiť s takým nádherným telom... "Potom som ju odtiahol asi sto metrov za nejaký plot a zahádza všličím, čo som tam našiel. Veľmi všetko ľutujem. Keby nereagovala tak nevhodne, nič by sa nebolo stalo."
Mužov v talároch kajúcny záver Radovho monológu neobmäkčil. Naparili mu 13 rokov basy.
robo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári