"Niekedy som mala pocit, že moje sudičky boli opité..."

Herečka Jana Hubinská má doma na starom šijacom stroji položeného Českého leva za najlepší herecký výkon vo filme "Děvčátko", no napriek tomu ju mnohí diváci poznajú viac ako pani Veselú z televíznej reklamy, v ktorej jej manžel stále príde v stávke o vlasy... Spočiatku ju to aj mrzelo, no dnes už jej to neprekáža. O prácu vo filmoch či v divadle stále nemá núdzu a košickému publiku sa uplynulý víkend prestavila v muzikáli "Hriešny tanec" v Jumbo centre. V prestávke medzi predstaveniami si zapálila cigaretu a porozprávala sa s nami.

J. Hubinskú, ktorá si v muzikáli zahrala matku hlavnej postavy Baby, rovnako ako jej kolegov z javiska, vyprevádzal neutíchajúci potlesk košického publika. "Toto je to najväčšie zadosťučinenie, aké sa môže hercovi dostať. Za všetkú tú drinu, ktorú herectvo prináša... Ak vidíme, že sme oslovili divákov, že sa im páčilo predstavenie, tak nás to posúva ďalej, inšpiruje. Toto je najkrajšia odmena pre herca," prezradila herečka.

Je však potlesk od divákov lepšou odmenou ako ocenenie Český lev? "Nechcem to porovnávať. Prijatie od divákov sa každý večer mení, stále príde iné publikum a my nikdy nevieme, aký večer nás čaká. Odovzdávanie Českých levov bolo jediným krásnym večerom, no tá soška mi ostane navždy. Stojí na starej ´Singerke´, nezavrela som ho do vitríny. Ja mám rada slobodu a nech si ju užije aj ten lev. Nemyslím, že by som mala pre neho vyhradiť nejaké zvláštne miesto, nečakám ani, že k nemu pribudnú ďalší. V takej situácii, aká je v našej kultúre, netreba čakať, že sa človeku podarí zbierať ocenenia jedno za druhým..."

Sú Slovenky ´exotky´?

Česi natáčajú priemerne 20 filmov za rok a nejedna slovenská herečka si Českého leva už odniesla. Má ho Anka Šišková, Zuzana Krónerová, tohto roku je nominovaná Emília Vášáryová... "Možno sa zdáme českým tvorcom iné, duševne i vizuálne atraktívnejšie, viac citové. Alebo sme len také ´exotky´. Na Slovensku je veľa dobrých hercov a je tragédia, že majú tak málo príležitostí ukázať, čo v nich je. Uplatňujú sa v rôznych reality show, v kvízoch a súťažiach... To je podľa mňa vražda slovenskej kultúry."

Dramaturgia jednej komerčnej slovenskej televízie sa však slovenským - večne sa sťažujúcim - hercom a herečkám ´vyhráža´ novým pôovodným seriálom, ktorý by sa mal začať vysielať už tohto roku. "Počula som o tom a som veľmi zvedavá. Ak si prečítam scenár a bude mi ponúknutá zaujímavá úloha, veľmi rada budem natáčať. Mám však už dosť ubolených, životom skúšaných žien, ktoré si dokážu so všetkým poradiť a vždy všetko zvládnu. Bojím sa, že som práve takto zaškatuľkovaná a to ma mrzí. Žiadny herec nechce byť zaškatuľkovaný... Myslím, že som všestranne zameraná herečka."

J. Hubinská verí tomu, že silná tradícia, ktorá na Slovensku vznikla aj vďaka natáčaniu slávnych pondelkových inscenáciií, nedovolí tvorcom, aby skĺzli do bezduchej komercie. "Ja napríklad neznášam telenovely. Dokonale týram svoju rodinu, ak niekoho pristihnem, že ich pozerá... Myslím si však, že u nás nehrozí, aby sme začali natáčať čosi tak zlé. Teším sa najmä z toho, že príležitosť ukázať sa dostane mladá generácia hercov, ktorú takmer nikto nepozná. Média totiž nevyrábajú herecké hviezdy zo skutočne dobrých hercov. Vyrábajú hviezdy, ktoré si to často nezaslúžia."

´Hviezdou´ - najmä na stránkach denníkov a týždenníkov - sa J. Hubinská tala najmä vďaka Českému levovi, ktorý dostala za nekomerčný film. Dobrej komercii sa však nevyhýba. "Nemám nič proti komerčnej tvorbe. Môže byť predsa naozaj dobrá, pritiahnuť divákov a zároveň im ponúknuť niečo hodnotné. Veď všetky tie divadelné komédie, ktoré lákajú ľudí do hľadísk, sú v istej miere komerciou, no sú naozaj kvalitnými predstaveniami. Ja sa tomu nebránim."

Čo už môže byť viac komerčné, ako televízna reklama? J. Hubinská si zahrala pani Veselú v reklame na peňažný ústav. "Robím to už tretí rok. Je to pre mňa vlastne taká istota, som totiž na voľnej nohe. Nehovorím, že touto prácou som nadšená, no zvykla som si. Je to celkom príjemná práca, za ktorú sa vôbec nehabím. Veď je to taký veselý seriál o rodine Veselých... Nepríjemne na tom bolo iba to, že keď som sa začala vďaka tej reklame objavovať na obrazovke, ľudia ma začali identifikovať ako pani Veselú. Bolo to práve vtedy, keď som dostala Českého leva. Film Děvčátko bol krásny film so slušnou umeleckou hodnotou a ja som bola napriek tomu pani Veselou... Spočiatku ma to aj bolelo... Ľudia sa však toho nasýtili a dnes je zase všetko v poriadku."

Dcéra vyrastala na filmovačkách

V spomínanom filme sa J. Hubinská objavila po boku ďalšej slovenskej herečky - Doroty Nvotovej. O nej nám pred časom Anka Šišková povedala, že nikdy nebolo jednoduché byť jej mamou... "Ja som bola Dorotke mamou iba na pár dní počas natáčania. Musím povedať, že Anka vie o čom hovorí... Ja však mám svoju vlastnú dcéru a tiež mám čo robiť... Sára má trinásť rokov a je v tom veku, keď sa všetko začína komplikovať. Keď bola maličká, mnohí ľudia si mysleli, že je mojou sestrou, teraz si to myslia opäť."

Sára vyrastala v divadle a na filmovačkách aj preto, že J. Hubinská je slobodnou mamičkou. "Chodila všade so mnou, niekedy som mala taký pocit, že na chrbte mám batôžtek a v ňom si ju nosím so sebou všade... Keď však začala chodiť do školy, musela som sa prispôsobiť tomu, že ju nemôžem hocikedy zobrať so sebou. Stávalo sa potom, že som rovno z filmovačky v Prahe v noci sadla do auta a ponáhľala sa za ňou. Neľutujem to však, lebo máme krásny vzťah. Aj keď vidím, že prichádza zaujímavé obdobie... Sára začína presadzovať svoju osobnosť a ja som pripravená, že budem doma v pozícii totálneho blbca a jej nepriateľa. Verím, že ju puberta rýchlo prejde. Tak sa mi zdá, že ja som vo výchove urobila čo sa dalo a to čo sa bude diať ďalej, nie je v mojich rukách. Je to zaujímavý film, ktorý sa mi začína odvíjať pred očami..."

J. Hubinská sa musela naučiť byť Sáre matkou a zároveň otcom a popri tom všetkom zvládať časovo veľmi náročné povolanie. ""Ja som vyrastala medzi chlapcami. Bola som takých chlapčenský typ a ako dieťa riadny zloduch. Doma som kombinovala rôzne výbušniny, takmer som podpálila rodičovský dom. Boli by sme vyhoreli... A stále som jazdila na motorke. Bavilo ma prekonávať hranice nebezpečenstva. Som taká chlapčenská povaha, rada majstrujem. To Sára je viac dievča, ako som bola ja. Je to taká ´cica´. Podarilo sa mi ju vychovať samej, aj keď musím povedať, že úplne zasuplovať otca - to sa asi nedá." J. Hubinská sa však vždy pohybovala v mužskej spoločnosti - na filmovačke, v divadle. "Sáre preto nechýba pohľad na mužskú časť ľudstva. Ona nie je taký ´snílek´, ako som ja. Aj ja som totiž vyrastala bez otca a všetko som si vysnívala. Sára má o mužoch reálnu predstavu. Ja doteraz lietam v oblakoch. Realitu síce žijem, ale nie som ochotná ju prijať."

Zo Sáry - zdá sa - nevyrastie herečka či speváčka, ktorá by sa vydala v maminých šľapajách. "Krásne maľuje. Povedala mi, že bude právnička, aby zarobila veľa peňazí a potom sa bude venovať módnemu návrhárstvu... Ja som vždy výtvarníkom závidela tú ich neskonalú slobodu pri tvorbe. Na plátno môžu dať čokoľvek. Ja sa na javisku musím prispôsobovať hercom..." Viac slobody si však J. Hubinská dopriala, keď nahrala album piesní s názvom Hotel Hazard. "Je pravda, že to bola slobodnejšia práca. Do každej pesničky som zasahovala, jednu som si dokonca urobila sama. Musím však povedať, že ako speváčka sa veľmi hanbím. Som totiž veľký introvert a chýba mi zdravý exhibicionizmus. Keď spievam, tak som na javisku za samú seba - za Janu Hubinskú. A vtedy som strašný trémista. Keď však vyjdem na javisko počas predstavenia a hrám, som niekto iný, to už vlastne nie som ja. No spievam veľmi rada a keď budem mať trochu viac času, tak sa k tomu určite vrátim."

Zahrala si v rakúskom filme

V poslednej dobe času na spievanie J. Hubinská veru nazvyš nemala. Má za sebou natáčanie rakúskeho filmu Tunel, v ktorom sa objavila ako jediná Slovenka. "Viem, že už je hotový zostrih a vraj to vyzerá veľmi dobre. Teším sa však aj na premiéru filmu Příběhy obyčejného šílenství, ktorý sme natáčali s Petrom Zelenkom. Ten sa čoskoro dostane aj k slovenským divákom, neviem kedy

tomu bude tak aj s filmom Tunel. Pred nedávnom som však dostala esemesku od režiséra Dominiquea Girarda, ktorý mi štyri mesiace po skončení filmovania ešte raz poďakoval za spoluprácu... Takáto pochvala dobre padne, veď je to človek, ktorý pracoval v New Yorku, Paríži, v celej Európe..."

Slovenské herečky však v poslednej dobe kade chodia, tade nadávajú na to, že sa u nás nenatáča a že nemajú príležitosť znovu si zahrať. Nezabudnú to divákom pripomenúť pri každej vhodnej príležitosti. J. Hubinská má naopak práce na filmoch dosť... "Ja sa snažím byť dobrý človek a možno to je moja odmena. Nikdy som nikomu vedome neublížila, snažím sa pomáhať, uhládzať spory. Mám svoj pohľad na svet a snažím sa robiť svoju prácu čo najlepšie. Sláva pre mňa vôbec nie je podstatná. Keď príde, tak je viac nepríjemná ako príjemná. Zasahuje do súkromia a to ja naozaj nepotrebujem. Ja sa predsa celá rozdávam a otváram divákom na javisku a nechcem, aby mi každý videl aj do súkromia... Žijem si obyčajný život a snažím sa vychovávať dcéru. Sláva vie byť nepríjemná. Má v sebe iba pozlátka a ligoty. Ja mám rada zmenu, napätie a mám toľko práce, že na slávu mi nezostáva čas."

Záľuba J. Hubinskej v napätí sa odráža aj v jej veľkej láske - v motorkách... "Po jednej havárii mi však zakázali jazdiť. Na dva roky ma k tomu zaviazali zmluvy. Mala som rozrobených niekoľko filmov a nemohola som riskovať, že sa čosi stane, zlomím si ruku, alebo budem celá oškretá a nebudem môcť pokračovať v natáčaní. Tohto roku však žiadnu zmluvu nemám... Už iba čakám, kedy sa oteplí a sadnem na motorku. V apríli by mali byť v Hlohovci nejaké preteky. Teším sa... Motorku si asi poriadne užijem, až keď ma nebudú tlačiť žiadne termíny, žiadne skúšky. Budem sa ´na staré kolená´ preháňať po cestách a užíva si tú neskutočnú slobodu..."

Mohlo by sa zdať, že záľubou v rýchlej jazde na motorke J. Hubinská trochu provokuje šťastenu... "Ja som však nedeľné dieťa. Narodila som sa za strašnej búrky a ešte pred časom som bola presvedčená o tom, že moje sudičky boli vtedy opité. Nedohodli sa nad mojou kolískou, čo so mnou vlastne bude. Bola som taký nešťastník, nespokojný so všetkým, čo sa okolo neho deje... Keď sa však teraz spätne pozriem na svoj život, uvedomujem si, že mám veľa šťastia - v práci, v živote... Sudičky mi teda dali to, čo mi mali dať a z tej dávky šťastia, čo mi pridelili, vždy čerpám. A môj anjel strážny je určite na klúčik. Vždy som mala blízko ku kadejakým ´prúserom´, ale on sa o mňa stále postaral," dodala herečka.

Dátum narodenia: 7. jún 1964

Znamenie: Blíženci

Miesto narodenia: Bratislava

Ukončené vzdelanie: VŠMU v Bratislave a muzikálová škola vo Waršave

Rodinný stav: slobodná

Relax: motorky

Televízna a filmová tvorba:

2003 Nevěrné hry

2002 Děvčátko

2001 Žabák (TV)

1999 Mučivé tajomstvo (TV)

1997 Princezna a chuďas (TV)

1997 Zdivočelá země

1995 Auf dünnem Eis (TV)

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári