Prežiť sa dá sedem infarktov, no aj prvý môže byť smrteľný
Súčasnú hektickú dobu spravádzajú mnohé civilizačné choroby. Vo verejnosti sa "zakorenil" tento termín, ale choroby srdca tu boli vždy. Iba sa veľmi nemedializovali a v oveľa v menšej miere sa diagnostikovali. Súčasné technické vybavenie nemocníc sa s časmi socializmu nedá vôbec porovnávať. Rezort zdravotníctva dostáva mnohomiliónové "investície" na nákup moderných diagnostických prístrojov, i samotné ministerstvo plánovite a cielene vylepšuje infraštruktúru zdravotníckych zariadení. No choroby srdca tu sú a určite aj budú...
Typický Slovák ešte vždy radšej zatají bolesť, alebo pichanie v hrudi. To sú prvé symptómy signalizujúce, že so srdcom nie je voľačo v poriadku. Signály, bohužiaľ, zvykneme podceňovať. Pritom diagnostikovať ich je dnes už aj v slovenskom zdravotníctve bežnou praxou. Aj vďaka ministerstvu zdravotníctva, ktoré štedro "dotuje" finančne náročné zariadenia. Zdá sa, že vzostup srdcovocievnych ochorení je masívny, no štatistiky nevypovedajú o týchto chorobách všetko.
"Uvedomme si, že sú krajiny, v ktorých sa za posledných 20 či 30 rokov výskyt ochorení srdca znížil," tvrdí MUDr. Juraj Vančík, riaditeľ Prvej súkromnej nemocnice - nemocnice Šaca. Je odborníkom nielen na "správu" nemocnice, ale aj na srdcovocievne ochorenia. "Napríklad v Japonsku, ktoré prechádza zásadnou zmenou životného štýlu. Zahŕňa to mnoho aspektov, od stravovania, cez postoj k fyzickej námahe a ďalším celospoločenským fenoménom. Aj krajiny v okolí Stredozemného mora majú v porovnaní s inými nízku úmrtnosť na kardiovaskulárne ochorenia. Hľadajú sa racionálne korene tohto javu, podobne ako sa hľadá spojitosť medzi vysokým výskytom duševných ochorení v severských krajinách. Treba si uvedomiť, že žiaden zo sprievodných javov nefunguje izolovane. Teda bez spolupôsobenia ďalších..."
Nepodceňujte prevenciu
Štatistiky z posledných rokov naznačujú, že vyše 45 percent mužov umiera na následky porúch srdca, oveľa viac, než napríklad na rakovinu. "Je to trochu jednostranný údaj," vraví MUDr. Vančík. "Musíme brať na zreteľ na to, že v oveľa väčšej miere diagnostikujeme srdcovocievne príhody. Donedávna sa v Košiciach neznázorňovali koronárne cievy pre laikov. Robila to iba Bratislava, následne Banská Bystrica, potom začali Košice. Dnes sa robia tisícky týchto vyšetrení. Slovensko je účastníkom Bruselského fóra, zameraného na starostlivosť o mužské zdravie. Je totiž evidentné, že slovenskí muži chodia k lekárovi veľmi málo. Jeden zo štatistických prieskumov ukázal, že muž ide až 150 - krát zriedkavejšie na vyšetrenie než žena!"
Skrátka, bežný Slovák - muž vyznáva scestnú filozofiu, že posťažovať sa na svoje zdravie je zženštelé. Aj preto je u nás stále veľa prípadov zachytených už v pokročilom, nebezpečnom štádiu.
Pretrváva mylná predstava, že infarkt je nevyhnutne sprevádzaný rozčúlením, náhlym prudkým stresom. Ku väčšine infarktov dochádza trebárs vtedy, ak je človek v pokoji, napríklad v kresle pri sledovaní televízora.
O príčinách infarktov by sa dalo polemizovať, no alarmujúci je sám osebe istý štatistický údaj: vo väčšine európskych krajín sa muž dožíva v priemere menej než 70 rokov! Mimochodom, u žien je to približne 74 rokov...
Súvisí to s pretechnizovaným svetom, ale tiež s tendenciou k čoraz sedavejšiemu štýlu života moderného muža. Po psychickom vypätí v zamestnaní si chlapi rašej sadnú na pivko, sprevádzané neodmysliteľnou cigaretkou. Tak bežne vyzerá "relax" aj u slovenských mužov. A práve absencia telesnej námahy vedie k poruchám obehového systému i samotného srdca.
MUDr. J. Vančík o zdravom životnom štýle nielen prednáša, ale snaží sa ho i on sám viesť. Zelený čaj, ktorý počas nášho rozhovoru uchlipkáva zo šálky, tiež niečo naznačuje. Ale podstatou boja proti chorobám srdca je pohyb, fyzická námaha. Akýkoľvek vytrvalostný šport je veľmi vhodný na udržiavanie pružných ciev, na to, aby srdce fungovalo spoľahlivo. Zahrať si trebárs jeden, dva razy týždenne tenis, nie je snobskou zábavkou, ale skvelou prevenciou pred infarktom.
"Dôvody sú multifaktoriálne. Teda dopopredia nevystupuje iba jeden izolovaný faktor, trebárs fajčenie. Všetko so všetkým súvisí. Častý výskyt cukrovky s nesprávnym stravovaním, vysokým stavom cholesterolu v krvi, vysokým tlakom. Pacient s výrazne zvýšeným cholesterolom, so sklonom k cukrovke a k výrazne zvýšenému krvnému tlaku je doslova chodiacou časovanou bombou. Zároveň platí, že ženy sú sčasti aj hormonálne chránené pred chorobami obehového aparátu. Až v období, keď produkcia estrogénov poklesne, zvýši sa aj u ženy riziko. Žena päťdesiatnička má už rovnaké predispozície na tieto choroby ako muž..." dvíha varovný prst MUDr. J. Vančík. Jedným dychom dodáva: "Ženy sú starostlivejšie k svojmu organizmu ako muži. Tiež v menšej miere konzumujú alkohol, ktorý je významným rizikovým faktorom. Samozrejme v prípade, ak je jeho konzumácia rapídne zvýšená..."
On sám zastáva funkciu riaditeľa nemocnice, post, spojený s dennodenným enormným stresom. Bez partičky tenisu so svojimi priateľmi si pracovný týždeň nevie ani len predstaviť. Nielen popreháňať telo, ale aj hodiť na tie dve hodiny cez plece všetky pracovné problémy. "Vyčistiť" myseľ.
Fyzická námaha pomáha srdcu
"Každý jeden z vytrvalostných športov má blahodarný vplyv na srdce a cievy," tvrdí MUDr. Vančík. "Podstatné je dýchanie. De facto všetky kolektívne športy, behanie ako také, má pozitívny účinok. Plávanie rovnako. Pravda, iný šport odporučím tridsiatnikovi, iný šesťdesiatnikovi. Čím zodpovednejší post človek zastáva, tým je pôsobenie stresu silnejšie. A zároveň sa dá tvrdiť, že aj potreba hýbať sa, aktívne relaxovať, je výraznejšia."
K životnému štýlu špičkového experta, spravádzanému enormnou psychickou záťažou, patrí šport priam neodmysliteľne. Nie je to iba schéma filmových scenáristov, ktorých hlavní hrdinovia si odbiehajú od pracovného stola k tenisovej sieti, či do kolkárne. Tento jav objektívne existuje.
"Možno to bude prekvapujúce konštatovanie, ale už v detskom veku môžu začínať arteriosklerózy. Dieťa s genetickou predispozíciou ňou môže trpieť. Je preto potrebné začínať s prevenciou už v detskom veku. Potrebný je individuálny prístup ku každému pacientovi. A v celej problematike je nezastupiteľný aj prínos médií. Ony môžu spoločnosti pomáhať dozrieť v závažných otázkach. Médiá dokážu ľuďom pomôcť, aby sa zorientovali, aby im poskytovali dôležité poznatky..." vypichuje postavenie médií MUDr. Vančík. Napríklad v kultúrach stredomorských štátov sa bežne konzumujú dve, tri vajíčka týždenne. U nás sa to považuje za zdraviu škodlivé, no je to ozaj tak? Zvyšuje obkejtívne konzumácia vajíčok hladinu cholesterolu v krvi? Alebo je tento fakt nutné posudzovať v širšom komplexe bežných stravovacích návykov spomínaných národov? Zrejme to druhé...
"Aj samotná diagnostika je limitovaná technickým vybavením nemocnice. No ani najdokonalešie prístroje nie sú k ničomu, ak sám pacient na vyšetrenie nepríde. Ak trebárs má nejakú predispozíciu, je potrebné dať sa vyšetriť. Sám minister zdravotníctva rozbehol známu aktivitu v rámci akútnych kardiovaskulárnych stavov, čo je veľmi potrebné. Lebo kardiovaskulárne ochorenia sú zo zásady akútnymi stavmi..."
Cesta prevencie je akceptovaná všade na svete. Ukazuje sa ako najúčinnejšia. Platí tá známa "ošúchaná" pravda - predísť ochoreniu je ďaleko ľahšie než vysporiadať sa s jeho následkami. "Mám pocit, že aj na Slovensku si ľudia začínajú ceniť svoje zdravie, začínajú sa oň starať. V našom diagnostickom centre registrujeme veľký nárast klientov, ktorí si prídu dať urobiť preventívnu prehliadku. Dá sa bez zveličovania povedať, že nejedna z týchto preventívnych prehliadok zachránila ľudský život. No je mi ľúto, keď sa pacientovi spraví drahé diagnostické vyšetrenie a on následne so svojim stavom nič nerobí..." konštatuje MUDr. J. Vančík.
Nepodceniť signály
Mudr. Michal Hulman je primárom košického kardiocentra, teda kliniky, ktorej doménou je cievna a srdcová chirurgia. Lekári kardiocentra svojimi operáciami zachraňujú životy tých pacientov, ktorých zdravie vážne ohrozujú srdcovocievne problémy. Primár dennodenne niekoľko hodín operuje, no na otázku, či je v každej operácii aj istá miera citového zaangažovania sa chirurga, odpovie odmietavo.
"Stretávame sa i s prípadmi, ktoré sa nekončia úspechom v liečbe, aj keď väčšinou dokážeme pomôcť. Príliš si to pripúšťať k srdcu, to by mohlo negatívne ovplyvniť náš výkon. Za seba môžem povedať - snažím sa riadiť raciom a emócie si v mojej práci nepripúšťam. Aby v kritických situáciách neovlyvňovali moju akcieschopnosť. Samozrejme, nemôžem povedať, že by ma osud pacienta netrápil. No počas operácie musí dominovať chladný úsudok. Stretávame sa vo svojej práci aj so smrťou, no myslieť na prípady, ktoré sa neskončili šťastne - to by mi určite zväzovalo ruky."
Srdce je najnamáhanejší sval v ľudskom tele. Spočítať, akú veľkú prácu za život vykoná, to je syzifovská úloha. Ani výkonné auto sa s tým nedá porovnávať. Ak zlyhá srdce, prípadne cievy, zlyháva celý organizmus. Preto je osožné, že Slovensko dobieha svet v diagnostike, aj v liečbe. "Podpora nášho kardiocentra zo strany ministerstva zdravotníctva bola jednoznačná. Dostali sme špičkové prístrojové vybavenie, pán minister sám zakladal náš ústav. Štát prispel napríklad kataterizačným roentgenom za zhruba 60 miliónov korún. V dohľadnom čase nám pribudne ďalšia budova... Z tohto pohľadu mám skutočne pocit pomoci a podpory."
Ak všeobecný lekár nepodcení varovné signály a pošle pacienta k "srdciarovi" včas, je liečba oveľa efektívnejšia. "Vážnu výhradu však mám k lekárom prvého kontaktu. Tí často nediagnostikujú poruchy srdca a neraz si mylne myslia, že operácia je posledným variantom liečby." varuje MUDr. Hulman. "Je jednoduchšie i lacnejšie operovať pacienta ešte vtedy, keď nemá za sebou infarkt. Je absolútne bežné, že niektorí ľudia prekonali tri, štyri infarkty a prídu k nám v doslova alarmujúcom zdravotnom stave. My sa s ním potom oveľa viac natrápime a naša liečba už nemôže byť plne efektívna. Ak má trebárs pacient chorú chlopňu 15 rokov, jeho zdravotný stav mal byť dávno avizovaný srdciarovi. Bohužiaľ, máme aj takéto prípady..."
Štatistiky sú neúprosné, Slováci sú najčastejšie obeťami infarktov. Žiadna iná krajina už v tomto smutnom rebríčku za nami nie je...
Trochu štatistiky:
Najvyššia úmrtnosť Na Slovensku je dlhodobo na choroby obehovej sústavy. Výsledná "stredná dĺžka života" mužov i žien odráža hlavne kardiovaskulárnu a onkologickú úmrtnosť v pomerne mladom veku. Podľa týchto indikátorov je postavenie SR v porovnaní so západnou Európu veľmi nepriaznivé.
1999 - na choroby obehovej sústavy zomrelo na Slovensku 28 668 osôb, z toho 15 115 žien a 13 553 mužov
2000 - choroby obehovej sústavy majú 58,57% podiel na najčastejších príčinách smrti na Slovensku, o je o šesť percent viac ako v roku 1968
- Slovenskí muži nad 60 rokov vedú v celosvetovom rebríčku v úmrtnosti na srdcovocievne ochorenia
- Slovenské ženy nie sú na tom omnoho lepšie, spolu s Maďarkami, Angličankami, Ruskami tvoria vedúcu štvoricu žien zomierajúcich na choroby srdca
- celková kardiovaskulárna úmrtnosť mužov i žien je v SR dvojnásobná v porovnaní so susedným Rakúskom a takmer štvornásobná vporovnaní s Francúzskom
2002 - úmrtnosť na srdcovocievne ochorenia na Slovensku je 126 úmrtí na 100-tisíc obyvateľov
2004 - Slováci najčastejšie zomierajú na srdcovocievne ochorenia, nádorové ochorenia a pribúda aj cukrovkárov
Marián BETÍK
Autor: Lev púšťový (Panthera leo)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
