súťaží a hysterických šou, ktoré pod nálepkou kultúrneho prínosu žobronia o vašu priazeň, sa môže zdať, že úroveň Slovákov radikálne rastie. Veď napríklad vďaka takej SuperStar je už dnes odborník na hudbu každý. Od trojročných detí, ktoré sa pri veži z lega hádajú, že lepšia jak Katka je Zdenka, bo ona má pekný piercing, až po prekrikujúcich sa krčmových štamgastov, hrajúcich karty o "štipľavú" internetovú fotomontáž Martiny.
Po niekoľkých kolách už i samotný Paľo Habera, ktorý sa doteraz očividne podieľal na tom, aby bola súťaž i o istej profesionalite, napokon kapituloval slovami - na Slovákov nemôžete ísť cez umenie. Ľudia sa chcú baviť, vyvreskovať z tribúny a zbierať podpisy na spotené telá. Čím zložitejší umelecký odkaz interpreta, tým viac zazerajú, o čo mu vlastne ide. A von! Znie napokon verdikt masy. Darmo sa nejaký Peter snaží o svojskú improvizáciu úctyhodne ťažkej skladby. Slováci sa radšej stotožnia s Robom, ktorý rozpráva "ako mu huba narástla" - on je náš, toho si nedáme! Aj celú skladbu mu zborovo odspievame, ak bude chcieť.
V podstate o nič nejde, veď je to len šou. A proti gustu žiaden dišputát. Len si pod vplyvom emócií, keď (božechráň) vypadne náš favorit, nezamieňajme dojmy s pojmami. Nenazývajme ešte kultúrou medializované hviezdičky zviditeľňujúce sa piesňami interpretov, ktorí si už svoje odžili a slávu rozhodne nedostali na tanieri. Roky sa zohrávali v garážach, vrazili kopu peňazí do aparatúry, klopali od vydavateľstva k vydavateľstvu, začínali s pätnástimi divákmi na stratových koncertoch a krok po kroku stavali repertoár, kým sa im uchytil prvý hit. Neberme miesto tým, ktorí sa tu o kultúru už roky pracne snažia. Podaktorí z nich však musia vydanie svojich tohtoročných albumov z praktických dôvodov odložiť. Na jeseň totiž vydávajú tie svoje karaoke-umelci.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
