musí vedieť z modelárstva, aby vedel správne vsadiť oči či vytvarovať uši. Ovládať by mal aj krajčírske grífy, a, čuduj sa svete, potrebuje byť znalý aj kaderníckej problematiky. Občas totiž treba poopraviť perie, či prifarbiť srsť.
Toto všetko, a ešte zopár maličkostí navyše, ovláda aj Karol Klučiarik z Podolínca. Vášeň pre poľovníctvo zdedil od svojho deda a vďaka nemu sa začal bližšie zaujímať aj o vypchaté zvieratká. "S dedom sme chodili často na návštevy k jeho kolegom poľovníkom a každý z nich mal niečo vypreparované. Len môj dedo nič. Jemu stačilo zavesiť parohy na klinec a hotovo. Doma sme nemali nič vypchaté. Už vtedy ma bavila chémia aj biológia, tak som začal sám čosi skúšať," poodhalil K. Klučiarik okolnosti, ktoré ho doviedli k netradičnej záľube.
Prvé pokusy síce nedopadli veľmi slávne, ale mladého, štrnásťročného chalana to neodradilo. "Začínal som na vrabcoch. Nemal som ani šajn, ako sa to robí. Prvé preparáty smrdeli, hnily, máloktoré vydržali dlhšie ako pár týždňov. Napchal som do nich seno, slamu, tabak, čo mi kto poradil. Neskôr som sa dostal k literatúre a stretol som sa aj s odborníkmi, ktorí mi vedeli lepšie poradiť. Ostatné už záleží len od toho, či má človek záujem alebo nie," zhodnotil K. Klučiarik.
On záujem mal a nepodarené vrabce sú už dávno minulosťou. Rukami mu už prešli tisícky uhynutých zvierat, od malinkých operencov, cez hady a hlodavce až po jelene, losy a antilopy, ktorým vďaka svojmu umeniu opäť vdychuje život. Vďaka kamarátom, ktorí chodia na poľovačky až do Afriky mal tú česť preparovať aj zvieratá, ktoré by inak asi nikdy nebol videl. Okrem tahra himalájskeho či kafarského byvola mal to šťastie preparovať aj slovenskú raritu - unikátneho bieleho srnca. "Či sa ochranári hnevajú alebo nie, ja tomu zvieraťu, keď je už raz mŕtve, pomôcť nemôžem. Aj keby to bol posledný kus najvzácnejšieho druhu na svete, môže sa len vyhodiť. Ale keď z neho urobím preparát, zostane zachovaný. Prežije nielen mňa, ale v pohode vydrží minimálne sto rokov," dodal K. Klučiarik.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
