latinsko-amerických, na ktoré rada tancuje jeho manželka. "Som skôr rozvážny a nehrniem sa do všetkého bezhlavo," tvrdí J. Jaduš. Keď je však na zábave, dokáže to "roztočiť". A nielen v tanci, ale aj v speve. Vtedy sa vraj nevyhýba ani iným radovánkam: "Ako dobrý východniar mám pozitívny vzťah aj k alkoholu, ale vek ma naučil, že existuje istá hranica, za ktorú sa neoplatí ísť. Snažím sa ten zvonček vždy počuť." Priznal, že sa niekedy dostal aj do stavu, že mal po alkohole "okno", ale dodal, že "za roky, čo som poslancom som okno ešte nemal."

A kto mu vyberá oblečenie na zábavy a dôležité udalosti? "U nás to prebieha jednoznačne. Manželka je moja absolútna poradkyňa v oblečení. Ja si dokonca ani neviem svoj šatník zorganizovať. O všetko sa stará ona." Aj o spodnú bielizeň? "Samozrejme, aj ju vyberá a dopĺňa ona." Práve pri spodnej bielizni je klasikom: "Biela, biela, stále biela." Slipy, alebo boxerky? "Vždy uprednostňujem boxerky. Nemám rád, keď ma niečo obmedzuje a tlačí. Som stále za voľnosť."

Okrem spoločenského oblečenia mal vždy veľký sen: "Krikľavú košeľu, napríklad tyrkysovú, žltú alebo červenú, s veľkými palmami a papagájmi. Ale ešte som na takú nenarazil. Takže keď najbližšie pôjdem na nejakú letnú dovolenku, tak budem takú košeľu zase hľadať."

V spoločenskom oblečení, čo sa týka extravagancie, podľa neho páni veľa na výber nemajú, aj keď "v Rade Európy som videl v šatníku anglických lordov kombinácie, ktoré ma úplne uchvátili, ale neinšpirovali. Napríklad modrý prúžkovaný oblek, s červenými ponožkami, červenou košeľou a krikľavým žabó." Mimochodom, akej farby ponožky nosí J. Jaduš? "Podľa farby oblekov, nohavíc a topánok. Michael Jackson ma nikdy neinšpiroval, teda biele ponožky, to nie. Dlhý čas som sa venoval spoločenskému tancu, takže som mal dosť príležitostí naučiť sa správne obliekať, teda konvenčne a podľa spoločenských zásad."

Na značkovom oblečení si nepotrpí. "Cítim sa dobre vo voľných tričkách a košeliach, ak nie som v práci. Inak sú pre nás politikov "pracovnými montérkami" obleky." Čo frak a motýlik? "Naposledy som mal frak oblečený na svojej svadbe, onedlho to bude desať rokov. Motýlika som mal na poslednom plese i v divadle. Ten motýlik sa pritrafí skôr." A ako by mala podľa jeho predstavy vyzerať ideálne upravená žena na spoločenskú udalosť, napríklad ples? "Každá žena má v sebe nejaké čaro, ktoré by mala vedieť zvýrazniť. Potlačiť všetko, o čom si myslí, že by nemalo byť vidieť, perfektne nalíčená a zvoliť si vhodné šaty, ktoré by zakryli nedostatky a zvýraznili prednosti. A mala by si zobrať okrem partnera aj dostatočnú dávku trpezlivosti i pohody, aby zniesla aj nejaké to fau pax zo strany svojej polovičky."

Nedalo nám, aby sme si slová J. Jaduša, neoverili u jeho manželky Antónie. Potvrdila, že sa stará o manželov šatník. "Jaro je taký, že kým to nie je nutné, nejde si nič kúpiť. Až keď prihára, vtedy príde do prvého obchodu a keď mu niečo sedí, tak to hneď kúpi. Ja si naopak najskôr všetko obehnem, až potom sa rozhodnem pre kúpu." Pri spodnom prádle svojho muža potvrdila obľúbenú bielu farbu a pridala aj šedú: "Tmavé farby veľmi nemá rád." A naozaj nosí boxerky, ako jeden z mála chlapov, aj keď Antónia vraví, že "nosenie boxeriek je dnes medzi chlapmi dosť rozšírené." Čím si myslí, že manžela zaujala? "Tak, neviem... Možno v atraktívnom spodnom prádle, alebo aj bez...?" (smiech)

Ako sa Jadušovci zoznámili? "Pri tanci, v tanečnej škole. Desať rokov sme spolu chodili a ďalších desať sme manželmi." Prezradila tiež, že manžel sa snaží zhodiť evidentne pribúdajúce kilogramy, "ani nie tak kvôli línii, skôr pre zdravie. Ale nedarí sa mu to nejako, lebo nestačí len diéta, treba aj športovať a na to si nevie nájsť pri pracovných povinnostiach čas."

A aký je ideálne pripravený muž na spoločenské akcie v očiach pani Jadušovej? "Dobre oblečený, farebne zladený, v dobrej nálade a voňavý." Je voňavý aj jej manžel? "Áno, vzdy!"

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári