Nepríde nik, pretože sú tu iba mŕtvi. Videla som ich stovky, nikto sa nikdy som mnou neprišiel porozprávať. Tak by som sa tomu potešila. Niekedy, keď bolo nebo veľmi jasné, som si sadla von, pozerala som na hviezdy a hovorila hlasom, ktorý mi tak schrapľavel: Pane, ak si niekde tam hore, a nemáš až tak veľa práce, príď sa so mnou troch porozprávať. Som taká sama a veľmi by ma to potešilo."
Tieto riadky ale aj celá kniha od belgickej spisovateľky Jacqueline Harpamanovej čitateľovi určite navodí mráz po chrbte. Po záhadnej zemskej katastrofe ostane na pozemskom svete iba hŕstka žien, ktorá sa márne pokúša nájsť ostatných ľudí. Postupne všetky umierajú, bez toho, aby zavŕšili svoj cieľ. Nakoniec bez toho, aby spoznala čo je to ľudstvo umiera aj najmladšia z nich. Samozrejme autorka na to, aby vykreslila tento príbeh, zašla si do ríše fantázie. Keď čitateľ zavrie túto knihu, s uspokojením môže konštatovať že to bolo vynikajúce scifi a že on určite na svete nie je sám. Ale dokedy ?
My sa ešte vyľudnenia báť nemusíme, ale čo ďalšie generácie? Málo nás, málo nás. Z roka na rok sa rodí menej deti a tento demografický strašiak postupne ale isto zasahuje do každej sféry ľudského života. Jedna z prvých je školstvo. Spiš v tomto období zachvátila vlna redukcie materských, základných, ale aj stredných škôl. Jedna strana tvrdí, niet detí, druhá protestuje petíciami, otvorenými listami. Bohužiaľ, matematika je jasná, čísla neúprosné. Asi ťažko sa v tomto prípade nájde riešenie, aby bol vlk sýty a baran celý.
Svedectvom toho sú napríklad mestské a obecné zastupiteľstvá, kde práve kompetentní musia rozhodnúť, ktorá škola či škôlka musí z kola von, ktorí zamestnanci dostanú od nich vstupenku na úrad práce. Nečudo, že prím hrajú emócie, vzájomné obviňovania, slovné súboje. Ide o tému viac ako citlivú, čo si uvedomujú všetci kompetentní. Ako fraška vyznelo posledné Mestské zastupiteľstvo v Gelnici. Riaditeľky materských škôl zubami-nechtami bojovali, aby práve tá ich škôlka zostala v prevádzke. My máme väčší dvor, my zase krajšiu jedáleň. Vy máte myši a pleseň a my nie. Aj takéto trápnosti sa vyťahovali na pôde zastupiteľstva. Hrou pokrytcov sa dá nazvať aj stanovisko poslancov. Kým sa hlasovalo verejne, nikdy sa nenazbierala nadpolovičná väčšina hlasov, aby sa zo siete mohla vyradiť jedna zo škôlok. Naopak, pri tajnom hlasovaní už poslanci vedeli, čo presne chcú.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
