výtvarného života.
Štefan Makara sa narodil 10. októbra 1925 v Ložíne, v okrese Michalovce v rodine keramikára. Popri maľovaní pracoval najprv krátko ako učiteľ, neskôr dva roky študoval na VŠVU u profesorov Petra Matejku a Ladislava Čemického a potom dlhé roky popri maľovaní pôsobil v rozhlase, novinách a nakoniec v televízii. Učil sa aj u maliara Teodora Jozefa Moussona. Chodil za ním do ateliéru už počas štúdií na meštianke. Bol jeho posledným žijúcim žiakom.
Jeho srdcovou záležitosťou bola zemplínska krajina. Miloval ju. Dokázal nenapodobiteľne zachytiť jej atmosféru, farby, náladu a nádherne široké horizonty s oblakmi. Jeho túžbou vždy bolo začleniť široké zemplínske horizonty do vertikálnej slovenskej krajiny. Mnohé z miest, ktoré maľoval, už dnes nejestvujú. Často ho bolo vídať napríklad v Stakčíne. "Tamojším ľuďom nešlo do hlavy, že také bežné veci ako stoh slamy, žena s batohom, obloha či mraky môžu niekoho zaujať tak, aby ich maľoval. Pre nich to nič extra neznamenalo. Pýtali sa aj na to, či som fotograf. Pritom sú to krásne, poetické krajiny - rovina, stohy, osamelé stromy a najmä mraky. Som aj krajanom básnika Pavla Horova, istý čas bol aj mojím riaditeľom v rozhlase. On písal o vysokom letnom nebi, ja som ho maľoval. Všetky symboly, ktoré spomínal vo svojich básňach, možno nájsť aj na mojich obrazoch. Chcel som sfilmovať jeho básnickú zbierku o Zemplíne, ale prišiel rok 1968 a nestihli sme to. Bol najvýznamnejším zemplínskym literátom. Učil ma aj na meštianke, neskôr sme spolu boli v rozhlase. Dá sa povedať, že sme boli priatelia, hoci bol o generáciu starší," spomínal si svojho času Štefan Makara v rozhovore pre Korzár.
Apropo, Štefan Makara, filmár - dokumentarista, túto kapitolu nemožno v jeho živote vynechať. Podpísal sa pod mnohé filmy o výtvarníkoch tohto okruhu, ktoré patrili k objavným dielam. Nakrútil napríklad film o Pálovi Sziney-Mersem, dovtedy zabudnutom východniarovi, ktorého pokladajú za zakladateľa impresionizmu v strednej Európe. Pozoruhodný bol aj dokument o modernistovi Tivadarovi Csontvárym, alebo o majstrovi Pavlovi z Levoče. Bohatá bola aj jeho publikačná činnosť. Písal články, rozhovory a reportáže do Východoslovenských novín.
Aj posledný z generácie okolo Júliusa Bukovinského a Júliusa Nemčíka, básnik zemplínskej palety Štefan Makara, teda svoje dielo definitívne uzavrel. Zanechal nám však kus svojho nevšedného kumštu. Česť jeho pamiatke. Rozlúčka so zosnulým maliarom bude v utorok o 11. hodine v obradnej sieni krematória v Košiciach.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári