v Moldave nad Bodvou a štyri roky drel lavice košického gamnázia na "Šrobárke". Vyštudoval brniansku JAMU, odbor muzikálové herectvo a tri roky hral v Plzni. Potom však neodolal ponuke bratislavskej Novej scény účinkovať v muzikáli Vlasy a tým sa pretrhlo vrece s ďalšími ponukami pôsobiť v slovenskom hlavnom meste. Odvtedy ho vidieť a počuť v muzikáloch Donaha, v Hriešnom tanci a v Milujem ťa, ale... Okrem toho rozbieha dve kapely. V jednej spieva s Braňom Kostkom a podarilo sa mu dať dohromady aj fanky-jazzovú kapelu, s ktorou sa vraj na pódiu snažia robiť trošku zábavy. O tom, čo má Vilo nové, sme sa porozprávali predtým než vyšiel na javisko Jumbo centra ako neodolateľný tanečník Tony.
Práce máš momentálne viac ako dosť. Takže aké časté sú tvoje návraty domov?
- Už sa to pomaly dá prirovnať k dovolenke, dostanem sa sem tak 3 - 4-krát do roka. Mamička je z toho síce nešťastná, no len málokedy sa stáva, že by som mal aspoň tri voľné dni spolu s víkendom. Lebo inokedy by som našich veľmi doma nezastihol. Obaja totiž ťažko pracujú, dokončujú baráčik a tešia sa, kedy sa budú sťahovať. Takže u nás je veľký frmol.
Tvoje predstavenia na východe si ale určite nenechajú ujsť.
- Mamka chodí aj do Bratislavy. A dnes tu bude nastúpená celá rodina. Mám z toho trošku aj rešpekt a pocit zodpovednosti, lebo babička ma nevidela hrať 5 rokov, otec podobne.
Čo je pre teba dôležitejšie - divadlo alebo muzika?
- Zatiaľ je to dosť vyrovnané, ale postupne by som chcel viac inklinovať k spevu. Mať menej divadla, vychytať si kvalitnejšie veci, hľadať nové kontakty a spoluprácu s režisérmi, no dostať sa čo najbližšie k spevu. Po siedmich rokoch v Čechách som sa teraz pred rokom a pol vrátil na Slovensko, takže tu mám novú pôdu, stretávam nových ľudí a mám sa stále kam posúvať.
Priviali ťa späť na Slovensko najmä pracovné ponuky?
- Po ponuke do Vlasov, ktorú som prijal, sa to spustilo ako lavína. Dostával som ďalšie možnosti a tak som to využil a vrátil sa. A veľmi sa z toho teším, je to veľmi príjemné. Napr. keď telefonujem s rodinou, už neplatím medzištátnu linku. (smiech) Ale vážne. Mám častejšie možnosť vidieť svoju rodinu, lebo mama aj brat za mnou chodievajú. Takže sme v bližšom kontakte.
Keď si teraz v Košiciach, užiješ si víkend s rodinou?
- Sľúbil som im nedeľný obed. Chceli síce, aby som u nich aj prespal, ale to asi nebude možné. Sme tu totiž vynikajúca partia a som jediný, ktorý sa v Košiciach aspoň ako tak vyzná. Takže im budem robiť sprievodcu.
Páči sa ti takýto kočovný divadelný život?
- To je také spestrenie divadelného života. Keď sa u nás ohlási zájazd, hneď vypukne všeobecná eufória. Hlavne ja veľmi rád hrám v Košiciach. Lebo bratislavské publikum sa s tunajším nedá ani porovnať.
Prečo?
- Lebo tu sú ľudia srdečnejší, otvorenejší a odovzdanejší. Dokážu sa viac uvoľniť. Nie sú v takom kŕčiku, ako sa veľakrát stáva v Bratislave, že ľudia nevedia, či sa majú smiať, alebo je to, že sa smejú, zlé. Tu to nikto nerieši. Keď sa im niečo zdá vtipné, tak sa zasmejú a veľmi radi dajú spokojnosť najavou aj potleskom, výskotom... Vždy som tu rád robil.
Splnil sa ti tým, čo robíš, detský sen?
- Vždy som túžil fungovať v umení, stále ma bavilo spievať a bolo mojím snom, aby som sa tým mohol čiastočne aj uživiť. A vyzerá to tak, teraz si musím zaklopať na drevo, že sa mi to čiastočne aj darí. Nie je to síce nejaká veľká výhra, ale rozhodne si nesťažujem.
Prezraď ešte niečo na seba. Kde momentálne bývaš? Máš priateľku?
- Pred tromi týždňami som sa s priateľkou rozišiel a bývam v centre Bratislavy v prenajatom byte, kde si momentálne užívam sám. Adresu nechám v redakcii. (smiech)
Autor: ato
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
