Kolowrat, v zložení Peťo Lorko (gitara), Rasťo Rusnák (spev), Dáša Bratková (husle), Blondo (bicie) a Igor Holéczy (basgitara) ponúkla prítomným svoju zadumanú produkciu s razantným recitačno-kričiacim prejavom speváka.

Veci všedné i nevšedné, zaodeté do svojskej lyriky v textoch, korenili zaujímavé hudobné rozhovory medzi huslistkou a gitaristom. Hneď po nich sa na improvizovanom pódiu predviedli vyše desaťročnicu na scéne pôsobiace bratislavské Živé kvety, ktorých zakladateľmi sú herečka divadla Stoka Lucia Piussi (spev) a Peter Bálik (gitara). Spoločne s bubeníčkou Agnes Loveckou, Jurajom Mironovom (basa) a Marekom Pastierom (gitara) predviedla pätica chytľavý pesničkový bigbít, čo bolo možno prekvapením pre tých, ktorí čakali avantgardu hodnú predstavení kontroverznej Stoky. Jednoduchú melodiku, so svižným rytmom Lucia dopĺňala razanciou sebe vlastnou o nástojčivý vokál a sugestívne texty. Odzneli skladbičky nielen z posledného, tretieho albumu tejto svojráznej zostavy, ktorá prirodzene primäla publikum, aby počúvalo do konca. Ešte pred tým, ako sa obe kapely vyberú na ďalšie dva spoločné koncerty do Svidníka a Bardejova, prehodili sme s Rasťom z Kolowratu pár slov.

Ako vlastne došlo k spolupráci s Kvetmi?

"Vzájomne si vypomáhame už niekoľko rokov, podmienky sú zlé, tak treba držať spolu. My už sme niekoľko krát hrali v bratislavskej Stoke, Kvety mali koncert v Košiciach niekedy pred rokom. Poznáme sa už dosť dlho, postupne sme sa nejako skontaktovali, spriatelili a sem tam sa vzájomne potiahneme."

Máte na konte už tri demo snímky, kedy svoje nahrávky konečne "zoficiálnite"?

"Radi by sme vydali oficiálny nosič, no hráme hudbu, ktorú na Slovensku ťažko niekto vydá a Čechy sú pre nás príliš ďaleko. Je to problém."

Tak kam sa posunuli ambície od vašich začiatkov?

"Ambície sa ani tak nezmenili, skôr sme sa my ukľudnili a pochopili, že s touto hudbou nás nebudú hrať v rádiách, nikdy na nás nebudú chodiť davy a ak nás niekto vydá, tak len nejaké maličké vydavateľstvo. Sme vyrovnaní so situáciou, v ktorej sa nachádzame a nenecháme sa odradiť."

Nenalomí to vzťahy v zostave?

"Myslím, že kapela stojí na gitaristovi Peťovi a mne, ale hráme spolu dosť dlho na to, aby sme mali rovnakú motiváciu. Nič sa nemení, vzťahy sa utužujú, prídu nové skladby a Kolowrat ide stále ďalej. Nemám strach o to, že by sme sa v kapele ľudsky rozsypali."

Kolowrat evokuje čosi ľudové, írečité, i vaše texty či web stránka sú ladené ponurejšie až baladicky, je to zámer?

"To "čosi" ľudové je len v názve, spievame po slovensky, lebo sme Slováci. Ale nemáme zámer uberať sa kdesi k folklóru či štylizovať sa do čohosi tradičného. Osobne sa mi naša hudba nikdy nezdala byť nejaká depresívna, upozornilo ma na to neskôr až pár ľudí a postupne sme sa s touto škatuľkou zmierili. Naše texty sú o živote. Čo ja viem, inšpiráciou je pre nás aj toto mesto, krajina, v ktorej žijeme. Je to realita, ktorá je všade okolo, skutočnosť, ktorú vnímame svojim pohľadom."

Takže plány do budúcna?

"Ideme zurvalo ďalej bez ohľadu na čokoľvek, využívame príležitosti a skúšame to na moho strán. Raz to snáď vyjde."

Autor: las

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári