Toľko krásnych dievčat ešte pohromade nevideli

Štátna filharmónia Košice (ŠFK) v posledných rokoch spolupracuje s mnohými zahraničnými umelcami, ktorí sa rozhodnú nahrať album s veľkým orchestrom. Ak by si ho mali zaplatiť trebárs v Nemecku či USA, vyšlo by ich to veľmi draho. Orchester v Košiciach je rovnako kvalitný a neporovanteľne lacnejší... ŠFK spolupracovala na nahrávkach s mnohými renomovanými umelcami a jej kredit vo svete hudby stále stúpa... Práve preto si tunajší ochester vybral pre svoje dirigentské kurzy Američan Kirk Trevor. Vďaka nemu si atomosféru nášho mesta mohli vychutnať desiati mladí umelci, ktorí prišli do Košíc získavať nové skúsenosti s dirigovaním veľkého orchestra.

Do nášho mesta tak zavítali umelci z USA, Japonska, Brazílie, celej Európy. Ben Aneff, Luke Anthony, Cyril Bell, Robert Goeke, Chris Janetski, Cyril Kubiš, Etienne Mounier, Takuya Nishiwaki, Paolo Nogueira a Gabriel Wong mali dva týždne plne k dispozícii košický orchester a svoju snahu po 14 dňoch zavŕšili koncertom. Svoje majstrovstvo si rozvíjali pod vedením K. Trevora. Tento dirigent často spolupracuje s tunajším orchestrom a sám navrhol pred časom riaditeľovi ŠFK Júliusovi Kleinovi spoluprácu na medzinárodnom dirigentskom kurze. Ten sa uskutočnil v januári a minulý týždeň v Dome umenia prebehol ďalší, tentoraz však pod vedením dirigentov Tomáša Koutníka a Thüringa Bräma.

"Každoročne usporadúvam v Zlíne v lete dirigentské workshopy, na ktorých sa ale stretne vždy relatívne veľa mladých dirigentov. Som preto rád, že sa mi podarilo uskutočniť workshop menších rozmerov v Košiciach," prezradil K. Trevor, pre ktorého je dôležitá precízna a osobitá práca s každým z dirigenov. Žije v USA a na Slovensku. Študoval hru na violončele a dirigovanie v Anglicku a vo Francúzsku, neskôr v USA. Od roku 1991 organizuje medzinárodné dirigentské kurzy. "Podľa mňa je veľmi dôležité venovať sa nastupujúcej generácii. Preto usporadúvam tieto kurzy. Podmienky na ne sú najvhodnejšie vo východnej Európe, kde máme k dispozícii naozaj kvalitné orchestre. Orchester ŠFK veľmi dobre poznám a vedel som, že dokáže dobre spolupracovať s mladými dirigentami," dodal K. Trevor.

Nevedel, čo si objednáva

Etienne Mounier prišiel do Košíc zo Švajčiarska. Prvý krát zavítal do našej krajiny a v našom meste sa po prvý krát postavil ako dirigent pred skutočne veľký orchester. "Je to pre mňa neoceniteľná skúsenosť. Zatiaľ som nemal totiž veľa príležitostí dirigovať," priznal sa E. Mounier, ktorý si okrem možnosti konečne sa postaviť k dirigentskému pultu, pochvaľoval aj pôvab Košičaniek, krásu architektúry v starom meste a chutné jedlo. "Môžem vás uistiť, že som anilen neuvažoval nad tým zájsť do Mc Donaldu. Občas som mal problém v tom, že nerouzmiem, čo si vlastne z jedálneho lístka objednávam, ale nebol som nebol sklamaný, mne chutí všetko. Občas som to riskol a objednal si úplne bez toho, aby som vedel, či je to mäso, polievka alebo zákusok. Skúsil som ochutnať aj vaše špeciality či koláče. Jedlo je tu dobré a lacné..."

Na Slovensko by sa veľmi rád vrátil. "Urobil by som si túru po krajine. Viem, že tu máte krásne hory a ja pochádzam z hornatej časti Švajčiarska, takže by som tie vaše videl tiež rád. O vašej krajine som nevedel nič, než som sem prišiel. Už doma som sa však snažil nájsť si o Slovensku čo najviac informácii. Rád by som sa o tejto príjemnej krajine viac naučil priamo tu, no nepoznám vašu reč a to je občas problém. Musím si pomáhať iba angličtinu. Už som sa naučil po slovensky pár slov, no je ich naozaj iba niekoľko... Rád totiž komunikujem s ľuďmi a bez rodného jazyka krajiny, ktorú chcem spoznať, je to ťažké. Navyše, ani moja angličtina nie je stopercentná."

Dôležitou súčasťou výbavy dirigenta je bez pochyby dobrá palička. Používanie tejto pomôcky prešlo istým vývojom, veď dirigenti nemali svoju paličku v ruke od nepamäti. Je vlastne akoby predĺžením umelcovej ruky, musí do nej ´sadnúť´, mať správnu váhu, dĺžku a ťažisko. V Bratislave je iba jedna predajňa, slovenskí umelci však vraj uprednostňujú nákup paličiek vo Viedni. Používajú sa drevené alebo umelohmotné. Tie z dreva sú viac náchylné na deformáciu a častejšie sa polámu.

"Môžu sa zlomiť pri náraze o pult, tie z umelých hmôt vydržia oveľa viac. Ja sám mám zatiaľ iba druhú. Tú prvú som zlomil práve pred odchodom do Košíc. Musel som si rýchlo zohnať novú. Dajú sa vyrobiť aj na mieru, sú však veľmi drahé," vysvetlil nám E. Mounier. V prepočte sa sumy za dirigentskú paličku pohybujú v rozmedzí od 150 korún až po 5 tisíc. Ak dirigent chce mať naozaj dobrú paličku, mal by za ňu dať minimálne 2 tisícky... "Svoju starú som zlomil úplne hlúpo. Omylom som si na ňu sadol a bolo po nej."

E. Mounier sa pre dirigentskú dráhu rozhodol preto, že rád pracuje s ľuďmi, miluje zvuk orchestra a hudbu. "Navyše, dirigovanie je ako tanec, aj pri ňom musíte v rytme hudby hýbať celým telom. Zatiaľ mám veľmi málo skúseností a to je problém. Lebo inak, ako prostredníctvom práce s orchestrom, sa nemôžem naučiť dirigovať. Nemám zatiaľ ani veľké profesné sny. Nemusím dirigovať vo Viedni či Metropolitnú operu v USA. Stačí, ak by som mohol pracovať s orchestrom, v ktorom vládne dobrá atmosféra. Lebo tá úplne stačí na prežívanie muziky. Bez toho, aby orchester cítil hudbu, by to nešlo. Vtedy by mi nezáležalo na tom, koľko by som ako dirigent zarobil, s orchestrom akého mena by som spolupracoval. Najdôležitejšia je pre mňa atmosféra. Asi som naivný... Aj tak je však pre mňa dôležité, aby som pracoval so sympatickými ľuďmi. Ak by sa mi popritom podarilo zarobiť veľa peňazí, bolo by to výborné," dodal s úsmevom.

Do Košíc sa chce vrátiť

Sympatický Američan B. Aneff z New Yorku síce uznáva, že hlavná príčina, prečo prišiel do Košíc, bol dirigentský workshop, no aj napriek nabitému programu zašiel pár krát večer do mesta poobzerať miestne reštaurácie a krčmičky. "Veľa sme pracovali, no našiel som si trochu času aj na zábavu. Ľudia v tomto meste sú veľmi milí a je tu veľa pekných dievčat. Toto je mesto, kam sa človek chce vrátiť..."

Pred tým než prišiel Ben do Košíc, o našom meste nevedel vôbec nič. "Vedel som však, že existuje Slovensko, ktoré bolo súčasťou Československa, že Bratislava je vaše hlavné mesto a že slovenčina a čeština sú veľmi podobné jazyky..." Vedel toho dosť na mladého New Yorčana, nemyslíte? "Ja som presvedčený, že každý z mojich známych, by sa tu rád vybral. Ak podľa mňa niekto Košice navštívi, zamiluje si ich. Ja sa chcem sem určite vrátiť. Či už na ďalší dirigentský kurz alebo len tak na dovolenku. Určite keď doma priateľom porozprávam o tomto meste, budú naň zvedaví. Mám totiž kamarátov, ktorí radi navštevujú iné končiny, než väčšina dovolenkárov. Aj keď je pravda, že turisti z anglicky hovoriacich krajín neradi chodia do štátov, kde sa hovorí inak. Sú leniví prispôsobiť sa. Ja som si však všimol, že tu mnoho ľudí hovorí celkom dobre anglicky a aj ostatní sa snažia pomôcť mi, aj keď nerozumejú, čo vlastne po nich chcem. Ja navyše žijem vo veľkom meste a dobre mi padlo okúsiť atmosféru Košíc, ktoré vlastne môžem v priebehu pár hodín prejsť úplne celé... Je to tu také rodinné."

Ben študuje v New Yorku, pred tým sa hudbe venoval i na univerzite v Texase. "Hral som v orchestri, ale stále ma zaujímala hudba ako celok. Začal som uvažovať nad dirigovaním a pár ľudí mi povedalo - pusti sa do toho, máš na to. Tak som to skúsil. Zatiaľ som však dirigoval naozaj veľký orchester iba v Zlíne a tu v Košiciach. Musím ešte získavať skúsenosti," dodal a pošepol nám, že jeho kolegu - T. Nishiwakiho - sa celkom iste máme opýtať na dievčatá...

Fenomenálne Košičanky

"Sú prekrásne, fenomenálne! Som úplne nadšený... V Amerike, kde študujem, je mnoho dievčat tlstých - nechcem ich uraziť, ale je to pravda. Nikdy v živote som nevidel toľko krásnych dievčat pohromade ako tu. Takmer každá jedna, ktorú som tu videl, je nádherná. Nemám slov...," nadchýnal sa mladý Japonec. Na zábavu s dievčatami však vraj nemal v Košiciach dosť času... "Od rána do večera sme pracovali, mali sme čas iba zájsť s kolegami dirigentmi na večeru a potom sme pracovali ďalej. Škoda. Ochutnal som však veľa dobrých jedál a musím povedať, že v porovnaní s inými krajinami, sa tu dá neporovnateľne lacno najesť..."

T. Nishiwaki na narodil v Japonsku, no študuje v New Yorku. Absolvoval už niekoľko kurzov podobných tomu v Košiciach, mal možnosť dirigovať veľké orchestre v Nemecku, Čechách ale i Bulharsku. "O Slovensku som toho vedel veľmi málo, no keď som sa dozvedel, že kurz bude v Košiciach, vypočul som si niekoľko cédečok, ktoré americkí umelci nahrávali práve so ŠFK. Vedel som teda, že je tu kvalitný orchester a to je rozhodujúce. Pravdu povediac som sa však obával prísť sem. Vedel som, že Slovensko je postkomunistická krajina a netušil som, čo tu môžem očakávať... Keď som sem prišiel, bol som milo prekvapený. Nemal som veľa príležitostí rozprávať sa s tunajšími ľuďmi okrem členov orchestra, ale každý na mňa pôsobí veľmi milo a priateľsky. Rád by som sa sem vrátil," dodal.

Jediný Slovák

Najjednoduchšie to s návratom do Košíc bude mať určite Cyril Kubiš, jediný Slovák medzi študentami, veď z Bratislavy to bude mať určite najližšie... "Rád sa sem vrátim trebárs o rok na ďalší workshop hoc aj preto, že s ostatnými dirigentami sme dobrí priatelia. Mnohí sa poznáme, lebo takýchto kurzov nie je veľa, a tak sa na nich často všetci stretávame." Každý deň všetkých študentov dopoludnia čakala teoretická práca. Sadli si nad partitúry a pozorne počúvali rady svojho učiteľa. Popoludní sa na pár minút každý dostal k dirigentskému pultíku. "Po večeri sme si vždy prechádzali videozáznamy z popoludnia a rozoberali sme, kde kto urobil chybu, ako ju napraviť... Každý deň sme mali doslova nabitý. Ale to je dobre, pretože sme sa sem prišli čo najviac naučiť."

C. Kubiš začínal ako hráč na husle a až neskôr sa rozhodol, že to skúsi s dirigentskou paličkou. "Dobre poznám problematiku orchestra ako jeho člen, no zaujímal som sa i o dirigovanie. Raz za mnou prišiel jeden môj priateľ a opýtal sa ma - neskúsiš to s dirigovaním? Začal som chodiť na súkromné hodiny a odkrývať tajomstvá dirigovania," prezradil absolvent štúdia hudobných vied. "Mám však iba 28 rokov a zrelý dirigent je podľa mňa až v štyridsiatke. Až vtedy dozrie technicky i intelektuálne na to, aby vedel povedať orchestru, ako si predstavuje vzájomnú spoluprácu. Ešte musím nazbierať veľa skúseností...," dodal.

Dáša KIRAĽVARGOVÁ

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári