Herečka Anka Šišková prežíva na javisku pocit šťastia podobný tomu, keď je zamilovaná

Keby sa súdila s bulvárom, bola by vraj veľmi bohatáJe skvelou divadelnou herečkou, o čom svedčia aj ocenenia Dosky v rokoch 1997, 2001, 2003... Po

Keby sa súdila s bulvárom, bola by vraj veľmi bohatá

Je skvelou divadelnou herečkou, o čom svedčia aj ocenenia Dosky v rokoch 1997, 2001, 2003... Po tom, čo sa vo filme "Musíme si pomáhať" zaskvela v úlohe Márie Čížkovej po boku Bolka Polívku, vídať ju častejšie nie len v televízii, ale aj na stránkach bulváru. O jej rozvode s režisérom Jurajom Nvotom sa toho popísalo viac než dosť, hladinu rozbúrilo i priznanie, že otcom jej staršej dcéry Doroty je dnes už nebohý muzikant Jaro Filip... Anka Šišková sa košickému publiku predstavila v Jumbo centre pred týždňom v hre Divadla Astroka Korzo 90´ Milovníci. Pred tým, než vyšla na dosky, ktoré znamenajú svet, si našla chvíľu aj na rozhovor s nami.

V týchto dňoch sa A. Šišková určite nemôže sťažovať na nedostatok práce... "Teraz mám také obdobie, že sa mi toho nazbieralo naozaj veľa. Len pred Vianocami sme doskúšali ´Letných hostí´ v Astorke, potom som vhupla do ´Hry o láske´, ktorú mali v Radošinskom naivnom divadle už rozoskúšanú, takže som ich musela takpovediac doháňať... A veľa dabujem. Táto práca sa mi páči a z niečoho predsa musím žiť..."

A. Šišková stále veľa spolupracuje s českými filmármi, o čom svedčí aj fakt, že sa pustila do projektu Českej televízie. "Zatiaľ je hotový iba pilotný film k seriálu, ktorý by sa mal volať ´Eden´. Hrám v ňom prostitútku, ktorá sa stane čašníčkou. Ak by sa ten seriál dobre rozbehol, bola by to dosť veľká rola... Navyše s Martinom Šulíkom som natočila film Slnečný štát. Tam hrám takú menšiu, no výraznú postavičku. Veľmi sa teším aj na marcovú premiéru filmu ´Konečná stanica´. Bude to pre nás taká malá slávnosť, lebo konečne pôjde o slovenský film..."

A. Šišková však rozdiely medzi českou a slovenskou filmovou produkciou nevidí. "Veď kultúry oboch štátov fungujú stále spolu. Neúčinkujem viac v Čechách, hrám najmä na Slovensku v divadle. S Adym Hajdu sa však snažíme s komédiou ´Odchody vlakov´ chodiť aj medzi české publikum, režisérom predstavenia je Petr Zelenka. Musím povedať, že českí diváci sú na nás zvedaví a odchádzajú spokojní... Divadlom sa však uživiť nedá, a tak som rada, že mám v poslednej dobe veľa iných ponúk..."

Práve "Odchody vlakov" sa rozhodla A. Šišková robiť vo vlastnej produkcii. Zrejme si chcela na vlastnej koži overiť, že na divadle a naozaj hodnotnom umení sa zarobiť nedá... "Jednak sa mi zdalo, že hrám v divadle veľa vážnych hier a že by nebolo zlé vyblázniť sa v dobrej komédii. Navyše som v tom čase mala menej ponúk a ocitla som sa tak trochu vo finančnej kríze. Myslela som si, že mi to pomôže. Nepomohlo. Na druhej strane to s Adym veľmi radi hráme, takže aspoň na niečo to bolo dobré..."

Práve A. Hajdu je osvedčeným hereckým partnerom A. Šiškovej. Zahrali si spolu i v "Milovníkoch" či vo filme "Kruté radosti". "Práve keď sme skúšali Odchody vlakov, režisér Zelenka nám povedal, že ešte nespolupracoval s hercami, ktorí by sa tak dobre poznali ako my dvaja. Výhodou u nás je to, že preskočíme fázu rozpakov na začiatku skúšobného obdobia. Súhra na javisku je dôležitá. V Astorke však už v poslednej dobe nehráme páry - ´rozdelili´ nás..."

Červený oscarovský koberec

Skvelý herecký výkon vo filme "Musíme si pomáhať" priviedol A. Šiškovú až na červený oscarovský koberec. Trpká komédia síce Oscara za najlepší zahraničný film nezískala, slovenská herečka si však mohla vychutnať atmosféru udeľovania najprestížnejších filmových cien na vlastnej koži. "Bola som z toho samozrejme celá vzrušená. Najmä pred tým, než sme odleteli do USA, som sa na to veľmi tešila. Keď sme už boli tam, bolo to také bežné odovzdávanie cien... Ako keď sa u nás dávajú ´Dosky´ alebo v Čechách ´Lev´... Ľudia sa tam navzájom poznali a k nám sa správali milo, lebo sme boli hostia. Keď sme však nič nezískali, nikto sa už o nás nezaujímal..."

Ocenenia a pocty, ktorých sa A. Šiškovej za jej prácu dostalo, však nie sú tým, čo ju motivuje do ďalšej práce. "Herec žije z toho, čo dostane, keď je na javisku... Z toho, ako nám ľudia tlieskajú, pískajú, výskajú. Často sú ako fanúšikovia na futbale... My sme unavení, no sme ochotní sa klaňať, kým budú diváci tlieskať. Je to pocit šťastia a eufórie podobný tomu, keď je človek zamilovaný. To je práve to, prečo robíme herectvo. Často som taká unavená, že mám pocit, že už nevládzem a mala by som robiť niečo iné. Ale na druhej strane viem, že som v tejto branži tak dlho, že by som sa bála pustiť do niečoho iného."

A. Šišková sa pôvodne pustila do štúdia pedagogiky a možno by z nej bola dobrá učiteľka. Splnili sa jej však všetky jej sny. "Ja som vždy chcela hrať divadlo, snívala som o tom. Nikdy som si herectvo nespájala so slávou, chcela som na javisku prežívať zaujímavé osudy. Chcela som byť súčasťou vzrušujúceho príbehu. Keď som si čítala, páčilo sa mi, že človek sa môže ponoriť do príbehu a byť hocikým. To sa mi podarilo."

Vykradli ju

Aj keď sa A. Šišková rozhodla pre herectvo preto, že ju priťahovali vzrušujúce príbehy, dnes by sa dalo povedať, že jej skutočný život je často ešte vzrušujúcejší a komplikovanejší ako mnohé príbehy, ktoré odohrala na javisku... "Naozaj mám niekedy taký pocit - to čo sa deje v mojom osobnom živote... Nepoznám nikoho, kto by prešiel toľkými zmenami a komu by osud uštedril toľko rán. Aby toho nebolo málo, minulý týždeň mi ktosi vykradol byt... Keď som to povedala kolegom v divadle, tak sa už iba smiali..."

Chvíľu si A. Šišková aj poplakala, no ako sama vraví - je zvyknutá spamätávať sa z nepríjemných šokov. "Už som si zvykla na to, že sa mi vždy niečo prihodí... Tak si poviem - čo už, musím žiť ďalej, musím na to zabudnúť. Už si s tým neporadím, tak čo? Keď sa to nedá riešiť, treba ísť ďalej. Nepríjemné pre mňa bolo, keď som si uvedomila, že ktosi cudzí chodil po mojom byte, hrabal sa mi dokonca aj v perinách... Našla som dvere dokorán a myslela som, že mi určite zmizlo úplne všetko. Vlastne som sa tešila, že mi ostala aspoň posteľ a skrine..."

Herečku najviac mrzí to, že jej zlodej ukradol aj starožitné šperky po babke, mamke i tete. "Zdedila som ich a nebolo ich veru málo a mali vysokú hodnotu. Nejde mi ani tak o peniaze, ako o to, že tieto šperky mali ostať pre moje dcéry. Dokonca mi ukradli aj telefónny aparát na pevnú linku a zubnú pastu... Život ma však naučil prejsť cez všetko s úsmevom na tvári, lebo keď človek plače, iba sa trápi. Je to nepríjemné pre ostatných, ale aj pre samého seba."

Dcéry jej to neuľahčujú

Jednoduché to A. Šišková nemá jednoduché ani ako matka. Staršia Dorota - dcéra Jara Filipa - sa po mesačnej známosti vydala za hudobníka Whiskyho a to ešte viac narušilo - vôbec nie ideálne - vzťahy medzi matkou a dcérou... Na poslednom albume D. Nvotovej si však A. Šišková zaspievala.

"Bola som v štúdiu, keď nahrávali pesničku a potrebovali čosi ´zaujúkať´. Som na Dorotu hrdá, aj keď matka si často inak predstavuje budúcnosť svojho dieťaťa... Chcela som, aby vyštudovala, išla ľahšou cestou. Zvolila však inak a bude to mať ťažké. Mne ostáva iba pomáhať jej a stáť pri nej. Už v puberte sme mali dosť zlý vzťah, bola veľmi tvrdohlavá a asi chcela so mnou bojovať. Nevedeli sme sa akosi v mnohých veciach stretnúť... Nemyslím, že to bolo preto, že by sa v nej prejavovala už vtedy nespútaná duša umelca... V mnohých rodinách sa nájde dieťa, ktoré viac citlivo prežíva pubertu, nevie sa nájsť a myslí si, že sa nájde práve tým, že bude vzdorovať. Ja som presvedčená, že by ju vzali aj na scénaristiku aj na hudbu. Dvere mala otvorené, je totiž veľmi šikovná."

A. Šišková tiež nedokončila vysokú školu, no ona vlastne - na rozdiel od Doroty - nemala na výber. "Chcela som ísť študovať na VŠMU, no nevzali ma z politických dôvodov. V tom čase totiž môj brat emigroval do Vatikánu. Ja som na školu chcela ísť, Dorota nešla zámerne. Neviem, či to bol vzdor, alebo bola presvedčená, že školu nepotrebuje. Možno to ani ona sama nevie..." Mladšia dcéra Terezka sa zas rozhodla odísť od matky do Prahy... "Keď sa dnes stretneme všetky tri, rozprávame sa, smejeme sa jedna na druhej. Je to stretnutie ako v bežnej rodine. Veľmi rada varím, a tak im pripravujem obľúbené dobroty. Som rada, keď niekomu chutí, čo pripravím..."

A. Šišková rada trávi voľné chvíle s dcérami, no nie často má na to príležitosť. "Ak mám voľný deň, utekám do prírody. Potrebujem slniečko, lebo celé dni som zavretá v tme - v divadle, v dabingovom štúdiu. Niekedy mám pocit, že som ako taký Švéd, ktorý má deficit slnečného svetla... Vtedy musím doslova vybehnúť von. Už sa teším na to, keď budem mať menej hrania a budem si môcť len tak vyložiť doma na chvíľu nohy na stôl, niečo si prečítať alebo pozerať telku..."

Žiadaná je v Česku i na Slovensku

Takýchto chvíľ - keď si ukradne čas len pre seba - má však A. Šišková v posledných rokoch málo. Po úspechu filmu "Musíme si pomáhať" je žiadanou herečkou - na Slovensku ale i v Čechách. Považuje však ona sama tento úspešný film za zlomový vo svojej kariére? "Určite taký bol - čo sa týka popularity. V tomto smere to bol pre mňa prelom. Zrazu ma začali ´ťahať´ po časopisoch a stala som sa populárna ako moderátorky alebo rosničky... Pred tým som bola iba obyčajná divadlená herečka. Ruka v ruke s úspechom filmu prišli všetky tieto veci. Nemôžem však povedať, že film ´Musíme si pomáhať´ znamenal pre mňa šťastie, priniesol mi viac zlého ako dobrého... Najviac mi to - že som bola zrazu populárna - ublížilo v súkromí. Keď je človeku najhoršie, tak to priklincujú nejakým nepravdivým článkom. S manželom Jurajom ma v novinách rozvádzali, keď sme ešte boli spolu... Ľudia na ulici niekedy dajú pocítiť svoj názor a nie je to príjemné..."

Proti bulvárnym útokom sa zrejme obrniť nedá. "Mňa všetky tie nepravdy a skreslené informácie, ktoré sa v novinách objavujú, zrania a bolí to tak tri-štyri dni a potom sa snažím z toho nič nerobiť. Mnoho právnikov mi už povedalo, že by sa radi pustili do boja a že by sme mohli bulvár zažalovať. Vyšli totiž mnohé nepravdivé články a také, ktoré napadli moju osobu. Vraj by sa z toho dalo veľa vysúdiť a bola by som bohatá, keby sme sa do toho pustili a vyhrali súdy. Nechcem sa však do toho púšťať. Určite by to so sebou prinieslo veľa zlej energie. Keď si predstavím tie pojednávania, tie osočovania... Na čo by to bolo dobré? A kto vie, ako dlho by sa to vlieklo a mňa by to iba vyčerpalo. Nestojí to za to. Ja radšej na to všetko zabudnem a budem sa tešiť z niečoho iného ako z tých prípadných miliónov, ktoré by sme možno vysúdili," dodala herečka s úsmevom.

Dátum narodenia: 30. jún 1960

Znamenie: Rak

Miesto narodenia: Žilina

Rodinný stav: rozvedená, dcéry Dorota a Terezka

Domovská scéna: Divadlo Astorka Korzo 90´

Relax: príroda

Televízna a filmová tvorba:

2005 Slnečný štát

2004 Konečná stanica

2003 Zostane to medzi nami

2002 Kruté radosti

2001 Vadí nevadí