šancu pracovať, je bezpochyby múdra. Nedávno som stretol v našej štvrti Róma Milana, ktorého ostatní v komunite berú ako autoritu. Jeho slová rešpektujú všetci "súkmeňovci". Hrdo mi zvestoval, že od marca bude už zamestnaný na dobu neurčitú. Celý žiaril od radosti a snáď aj od pýchy na seba samého. Ešte za socializmu bol dlhé roky zamestnaný v Hutných stavbách a nevedel si život bez práce ani predstaviť. Zmena spoločenského poriadku mu život priťažila, ale on sa nezvykne sťažovať. Hneď "sčerstva" vycestoval do Nemecka a za takmer dva roky si veľmi slušne zarobil. Vraj "na horšie časy". Tie skutočne prišli, asi osem rokov bol evidovaný ako nezamestnaný. Občas sme sa stretli a on si predo mnou pohorekoval, ako ho trápi, že sa o neho musí postarať štát. Považoval to za trápne a ponižujúce. Statný päťdesiatnik v zime dva dni v týždni "sedlal" lopatu a metlu. Vždy, keď som ho zazrel, prvoradé boli pre neho pracovné nástroje a iba občas sme si vymenili pozdrav. Vždy mu v tvári hral záblesk úsmevu a pohodičky. Kým väčšina ostatných "spolupracovníkov" si hľadela iba to, aby vyzerala, že robí. Chodníky a cesta jasne prazrádzali, ako "poctivo" celá brigáda pracovala...
Situácia sa celkom prirodzene vykryštalizovala. Milan dostal od obecného úradu ponuku pracovať nastálo ako "chlap pre všetko". Je to pre neho vyznamenanie, pocta, odmena za to, že k svojej robote, pre mnohých ponižujúcej, pristupoval poctivo. Samozrejme, vznikli reči o tom, prečo práve Milan dostane ten "flek", bežný Slovák oveľa častejšie závidí než by realisticky hodnotil seba i iných. Odpoveď na podozrievavú otázku je zrejmá - Milan si miesto zaslúžil svojou pracovitosťou a prístupom.
Tak to už chodí v trhovej ekonomike. Uprednostňovaní sú tí šikovnejší. Veľmi dôležitý a zásadný princíp. Rovnostárstvo bolo tvrdo poprené spoločenskou praxou, nuž nech pocty berú tí, ktorí si ich vybojovali v spravodlivej súťaži, kde nik nie je uprednostnený.
Ono sa ľahšie horekuje nad vlastným údelom. Stáva sa to pomaly na Slovensku módou. Veľa ľudí s trpkosťou konštatuje, že sa nič podniknúť nedá. Hlavne starší si tento pohľad osvojujú častejšie, než je vhodné. Mladí sa spravidla k svojmu údelu stavajú aktívnejšie.
Milan konkrétne je dôkazom, že aj skôr narodení vedia byť aktívni. Prečo teoretizovať "čo by bolo keby", keď sa dá niečo konkrétne podniknúť? Milan je hrdý aj na svoje vnúčence. Chodia denne do školy, snažia sa. A on je nablízku, ak má rodina jeho dcéry problémy. S jeho pomocou ich zvládajú, neriešiteľné trable de facto neexistujú.
Marián BETÍK
Autor: V U. S. Steele vyššie mzdy
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
