ráno vedia, komu povedia pred oltárom svoje áno. Ostatné sa to počas nasledujúcich sladkých bozkávacích hodín,
ktoré rozohrejú zaľúbencov, nepochybne dozvedia.
Našich predkov však v minulosti viac ako praktiky ľúbostnej mágie interesovalo počasie. V polovici februára zvykne i do strednej Európy prichádzať obávaná a náramne tuhá valentínska zima. České kroniky napríklad zaznamenali, že v roku 1929 bola v južných Čechách taká ukrutná zima, že mrzlo všetko a namerali tam neuveriteľne nízku teplotu mínus 40 stupňov Celzia.
Nie náhadou na tento fakt reagujú aj staré pranostiky. Jedna hovorí: Na svätého Valentína zamrzne koleso mlyna. Ďalšia dnešného oslávenca obviňuje: Valentín mrazy púšťa a snehy hádže. Ľudia nám z minulosti poslali dokonca závažnejšie varovanie: Valentín mrazom tých zvalí, čo ho patrónom nenazvali.
Príslovečnej veľmi tuhej valentínskej zimy sa vždy báli aj furmani a sedliaci, ktorí však do svojich obáv zasiahli aj máčik nádeje, hovoriac: Na svätého Valentína zima siliť sa začína. Na to nadväzuje ďalšia, keď ubezpečuje: Po svätom Valentínovi sa už silných mrazov neboj. To znamená, že obávaný čas fujavíc, mrazov a snehov začína spievať svoju labutiu pieseň a na vráta nám klope predjarie. Nie nadarmo jedna z bohatého košíka valentínskych pranostík z Česka hovorí: Svatý Valentínek je jari tatínek. Slovenská k tomu dodáva: Valentín rozdáva vtáčikom pesničky.
Valentín však niekedy chce vidieť aj naše dáždniky. Podľa tradície je lepšie, ak na jeho meniny neprší, pretože aj v úvahách okolo vývoja počasia v polovici februára je alternatíva. Tá v pranostike o amorkovom Valentínkovi klebetí toto: Ak sa Valentín poští, mráz ešte treští.
Autor: eb
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
