v uplynulom roku vybojovala pre Poprad v najvyššej slovenskej súťaži historickú bronzovú medailu. Prievidžanke prirástol okrem basketbalu k srdcu aj ďalší zaujímavý koníček šitie.
"Chytilo ma to už na základnej škole, kde som to začala praktizovať v krúžkoch, kde sme sa venovali ručným prácam. Potom som študovala strednú odevnú školu v Prievidzi a drží ma to dodnes. Niektoré moje bývalé spolužiačky to už dávno nerobia, ale ja som popri basketbale ostala pri šití stále. Neustále ma totiž láka spraviť niečo nové," priblížila svoje začiatky M. Barényiová, ktorá v rodine nemá žiadneho predchodcu tohto remesla.
"Rada pozerám módne časopisy a v televízii sledujem fassion programy. Stále sa zaujímam o nové trendy. Štrikovanie ma však napríklad vôbec nebaví." Monika je v odbore, ktorý vyštudovala, pravou profesionálkou a šije prakticky všetko. Pochváliť sa môže celými konfekciami. Sú to nohavice, šaty, blúzky, saká, sukne, jednoducho všetko, čo sa dá ušiť.
"Popri basketbale, keď mám voľno, šijem vlastne stále. Kamarátkam a spoluhráčkam robím šatové modely na akcie ako sú plesy a podobne. Ešte na Myjave som urobila štyri modely a tu v Poprade na minuloročný basketbalový ples jeden pre mňa a jeden pre spoluhráčku "Kiku" Gulovú," pripomenula šikovná basketbalistka, ktorá svojimi prácami oblieka aj svojich rodinných príslušníkov. V manželovej zbierke sú to napríklad nohavice, tričká, či košeľa na ples, sestre ušila Monika svadobné šaty. Aj keď je vyučenou pánskou krajčírkou, viac šije dámske konfekcie.
"Dámy chodia častejšie ako páni, aj keď nejaké mužské saká a nohavice som už ušila tiež." Na nedávny basketbalový ples BK Siemens Poprad chcela ísť Monika v ošatení vlastnej výroby. Keďže sa však ples konal v časovom predstihu, nestihla si ušiť to, čo mala na pláne.
"Posledný plesový model som nedokončila a urobila som si iba jednu jeho časť. Na plese som tak mala od kamarátky požičanú blúzku a nohavice, ktoré som si stihla spraviť. Látok mám aj teraz nakúpených dosť, ale rozpracované nemám momentálne nič," uviedla M. Barényiová, ktorá si v januári minulého roku otvorila v Prievidzi živnosť na opravu odevov.
"Tým, že hrám teraz v Poprade, som musela obchod na určitý čas zavrieť. Oprava odevov je časovo dosť náročná a je prakticky nemožné skombinovať ju so šitím nových vecí. Preto som sa rozhodla, že teraz šijem konfekcie iba pre svoje kamarátky," upresnila Monika, ktorá má so šitím niekoľko zaujímavých príhod.
"Keď šijem tvrdý materiál, ihly strieľajú všade dookola. Občas sa poriadne preľaknem, pretože hlavne pre oči je to veľmi nebezpečné. Zatiaľ som si, našťastie, prsty neprešila, aj keď občas som si už do nich zastrihla," s úsmevom podotkla skvelá hráčka, ktorá si spomenula aj na "pikošku" z mladších čias.
"Moja staršia sestra Ingrid má dve dcéry. Keď ešte boli menšie, stále chodili k nám a keď som šila, vždy mi sedávali na kolenách a chceli šiť so mnou. Preto som musela dávať pozor, kde dávali prsty, aby som im ich neprešila. Občas sa poobliekali aj do mojich šiat, na hlavy si dali čiapky a išli sme sa fotiť. Sú to veľmi milé a úsmevné momenty, pri ktorých sme sa všetci schuti nasmiali," povedala na záver M. Barényiová.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
