rodina boli prenasledovaní. Mám aj veľa priateľov, ktorí sú vo zväzkoch ŠtB vedení ako nebezpečné osoby."

Na otázku, ako sa jej darí v takej nie jednoduchej funkcii, kde by človek očakával muža, uviedla: "Žena má vlastné zbrane a niekedy nimi dosiahne oveľa viac. Pretože je netaktné ženu nevypočuť, je netaktné ženu odmietnuť. Pán Boh, to však múdro vymyslel, že máme ženy aj mužov, lebo sa vytvorila rovnováha. Muži sú totiž praktickejší a ženy zase emocionálnejšie."

O svojom cestovaní do Bratislavy hovorí, že pravidelne berie so sebou rok a polročného syna. "Lebo s ním chcem byť, a ešte zoberiem ďalšieho potomka, a cestuje so mnou aj manžel. Mám v ňom veľkú oporu." Keďže náš rozhovor vznikol na fašiangovom plese SDKÚ, spýtali sme sa Ivety Hurnej, či rada tancuje. "Áno, so svojim manželom. Nie sme síce nejakí dobrí tanečníci, ale na parkete si rozumieme." O plesových róbach povedal, že si na ne nepotrpí "Dôležité, je aby som sa v nich cítila dobre. Toho roku som si kúpila šaty tak, že som išla po meste a vo výklade som uvidela tieto šaty. Páčili sa mi. Bola som s dvanásťročnou dcérou, ktorá mi ich odobrila."

Keďže Ústav pamäti národov spravuje zväzky ŠtB, spýtali sme sa Hurnej na jej názor: "Za každým dôverníkom, agentom sa skrýva ľudský osud. A ja si dnes nedovolím nikoho súdiť bez toho, aby som k tomu viacej vedela. Teraz sa však spustila lavína jednoznačnej lustrácie. V ústave sme čakali, že ľudia od nás budú pýtať zväzky agentov, ale tieto nikoho nezaujímajú. Zato každý si robí lustráciu svojich známych."

Chceli sme zistiť, prečo sa s uverejňovaním zoznamov ŠtB začalo práve na východe Slovenska. Hurná uviedla, že sama sa na to pýtala predsedu Jána Langoša. "Podľa jeho slov, vraj preto, že takto boli uložené v depozitoch. Tiež si však myslím, že keď sa už dávali na internet, tak sa mali všetky kraje zverejniť naraz."

Zároveň podotkla, že zhodou okolností sa osud pri tomto zahral aj s jej rodinou. Zdôraznila, že keby bývalý štátny tajomník ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja Ján Hurný bol agentom a spolupracovníkom ŠtB, tak minimálne by aspoň jej niečo povedal. "Aspoň by ma bol požiadal, aby som sa pozrela, čo v tých zväzkoch má. On to však vôbec netušil. Konečne veď jeho otec, ktorý je strýko môjho manžela, bol deväť rokov v Jáchymove. Moja svokra bola zase pravidelne vypočúvaná ŠtB pre svoje cirkevné aktivity. Takže celú túto záležitosť prežíval naša rodina veľmi ťažko." Zároveň dodala, že Ján Hurný je vlastne prvý, ktorý verejne požiadal o analýzu svojho spisu.

Čo sa týka zmyslu existencie Ústavu pre pamäť národa, uviedla: "Je veľmi dôležité, aby naše deti vedeli, čo bola totalita, že bola zlá, že bránila osobnej slobode ľudí. To, že socializmu priniesol veľa ľudských obetí, veľa bolestí, by sme našim deťom mali vtĺcť do hlavy. Ja mám deti štyri. Aj preto presadzujem, aby bolo vytvorené učebné CD-čko, ktoré by bolo dokumentom o tejto dobe neslobody a išlo by na všetky školy. Myslím si, že toto by malo byť poslaním nášho ústavu. Aby sa minulosť už nikdy nevrátila, aby sme sa poučili z dejín."

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári