nebola ani v uplynulých dňoch, keď sme ju v zákulisí Jumbo centra požiadali o krátky rozhovor. Poskytla nám ho po predstavení Milovníci, kde si zahrala svojskú Helen, ktorej sa zrúti celý svet, lebo ju opustí manžel Peter. M. Sládečkovej sa svet nerúca. Práve naopak. Vo výbornej nálade sa chystala s ostatnými hercami osláviť narodeniny, ktorá mala pred pár dňami.

Stihli ste už narodeniny osláviť so všetkými alebo vás nejaká párty ešte čaká?

- Nebudú žiadne párty. Ja som si po určitom veku povedala, že už netreba sláviť. Už treba oslavovať to, že žijeme. A to môžeme každý deň, keď človek vstane a povie si, hurá, žijem. (úsmev) Takže narodeniny už neoslavujem vôbec. Ale s Luckou (Gažiovou, pozn. red.) máme narodeniny v krátkom časovom slede za sebou, tak sme si povedali, že to oslávime dnes spolu. Pôvodne sme chceli ísť niekam von. Ale sme takí "strmácaní" po osemhodinovej ceste a aj po tomto ťažkom predstavení, že sme sa rozhodli, že zostaneme radšej na hoteli, dáme si dobré jedlo a pri nejakej fľaštičke si príjemne posedíme.

Dostali ste tento rok nejaký darček, ktorý vám urobil mimoriadnu radosť?

- Ten som dostala v takej podobe, že sme počas Vianoc boli na týždeň v Tatrách. Ale ten darček napokon splnil aj úplne iný účel, pretože som zrazu videla tie hrozné Tatry. Takže som najprv z toho mala poriadnu depku. Ale potom som si povedala, že som pravá Slovenka, tak to musím prekonať a urobiť niečo preto, aby som aj ja Tatry posilnila. Takže to bol veľmi pekný, netradičný darček.

A keby ste si mali niečo priať, napr. v pracovnej oblasti?

- Tu sa mi trošku začali sny napĺňať. Vždy som si totiž priala robiť muzikály a podarilo sa mi účinkovať v muzikáli Donaha, ktorý sme robili s pánom Bednárikom. No a mojím veľkým snom je vrátiť sa aj do filmu, pretože to mi veľmi chýba. Taká prvá lastovička bolo filmovanie s pánom režisérom Zelenkom vo filme Príbehy obyčajného šialenstva. Tie budú mať premiéru 23. februára v Prahe.

A črtá sa vám aj niečo nové na tomto poli?

- Nie, ale nudiť sa nebudem, lebo okrem môjho domovského divadla hosťujem ešte v dvoch divadlách, mám mesačne okolo 22 predstavení. Takže si myslím, že teraz sa vrhnem na divadlo a budem šťastná chvíľku tam.

Malú postavičku ste mali mať aj v nejakom thrilleri. Ten sa mal točiť minulé leto. Ako to dopadlo?

- Napokon z toho nebolo nič, lebo tam boli len zahraniční investori, ktorí sa medzi sebou nedohodli. Tak sa to odkladá o rok. No ja týmto projektom začnem naozaj veriť až keď uvidím scénar alebo zmluvu.

Vraj ste tam mali mať maličkú postavu kvôli jazykovej bariére. Neplánujete teda vrhnúť sa na štúdium nejakého jazyka?

- Toto je vec, ktorú si každý rok poviem - že cez prázdniny pôjdem na tri týždne niekam do Londýna. Lebo jedine tak to môžem dokázať. Že pôjdem do danej krajiny a budem nútená hovoriť ich jazykom. Moja domáca angličtina je totiž už na mŕtvom bode, ďalej sa nedostanem. Ale máte pravdu. Treba s tým popracovať. Ale aj keby som vedela dobre po anglicky, toto mal byť nemecky hovorený film a mala som tam hrať cudzinku, ktorá tam prišla z východného bloku a hovorí svojou rečou. To jediné by ma zachránilo.

Na čo sa najbližšie tešíte?

- Na letné prázdniny.

Máte už nejaký plán?

- Zrejme si pôjdem oddýchnuť na moju chalupu a tak ako každý rok pôjdem na týžden na Kanárske ostrovy k mojej kamarátke, ktorá tam žije s dcérou. Takže to bude taká babská jazda.

A čo blížiaci sa Valentín? Ako ho oslávite?

- Je to novodobý sviatok, ktorý sa asi ujal najmä preto, že môžete úplne "legálne" niekomu povedať, že ho máte radi. Ja rozpošlem pár ľuďom sms-ky, že ich ľúbim, niekomu napíšem, že ho ľúbim viac (smiech). A inak to bude pracovný deň ako každý iný. Práve vtedy hrám v Štúdiu S s pánom Kňažkom, Lasicom a s pani Vašáryovou. Takže si určite sadneme spolu a na hodinku oslávime Valentína v takom zvláštnom kruhu.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári