Popolcovou stredou, ktorá tento rok pripadá na 9. februára, sa pre kresťanov začína 40
Hlavným zmyslom Popolcovej stredy je pripomenúť ľuďom dôležitosť pokánia, prehĺbenia viery v Boha i lásky k blížnym. Súčasťou liturgie počas omší v katolíckych kostoloch je v tento deň posvätenie popola a značenie znamenia kríža popolom na čelo veriacich. Popol pripomína človeku jeho pôvod zo zeme a skutočnosť, že sa do zeme vráti, vyzýva na pokoru a pokánie. Popol je však aj symbolom očistenia a budúceho zmŕtvychvstania.
Popolcová streda je už tradične spojená s dodržiavaním pôstu. Konzumácia bezmäsitých jedál v tento deň mala podľa ľudových tradícií zabezpečiť úžitok v hospodárstve, napríklad, pirohy - tučné bravy, rezance - dlhé klasy, proso - hojnosť peňazí. V tomto období sa nikto nemal zabávať, tancovať, spievať veselé piesne, nesmeli sa zapriahať a podkúvať kone, lebo by okriveli a pod. Bývalo tiež zvykom, že mládenci v tento deň "vinšovali" dievkam, lebo vraj na Popolcovú stredu, nazývanú tiež "škaredá" streda, majú sviatok.
Predveľkonočný pôst popri duchovnej príprave mal v minulosti aj praktický význam. V ranných časoch kresťanstva, keď pohania bohatým jedlom i pitím oslavovali jarnú rovnodennosť, mal pôst, odriekanie, striedmosť v jedle a prejavy skromnosti a pokory výraznejšie odlíšiť prvých kresťanov, no najmä ukázať na hodnoty, ktoré vyznávajú. Za prvý deň pôstu si kresťania určili Popolcovú stredu, keď kňazi udeľovali veriacim pomazanie popolom na znak pokánia. Znamenalo to ochotu i odhodlanie kresťanov zmeniť svoj život a konanie tak, aby zodpovedalo novej viere a učeniu Ježiša. Dodnes známe "sypať si popol na hlavu" má pravdepodobne svoje staré korene v tomto obrade.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
