predpisov finančné postihy vo výške takmer dva milióny korún. Zo 76 prípadov sa tzv. práce načierno týkalo 17 pokút, ktoré dosiahli 490-tisíc korún. Inšpektori vykonali 1262 kontrol pri ktorých preverili 6126 osôb.
"Bolo veľmi zložité preukázať nelegálnu prácu zamestnávateľom, pretože zmluvy alebo dohody so zamestnancami mohli predložiť až do 8 dní po kontrole, čo im umožňovalo dodatočne ich uzavrieť. Pravdepodobne už v apríli nadobudne účinnosť pripravovaný zákon o nelegálnej práci, ktorý by mal doplniť chýbajúce zákonné ustanovenia v nelegálnom zamestnávaní. Počas mimoriadnych kontrol odhalili inšpektori 36 prípadov nelegálnej práce," uviedol vedúci oddelenia pre pracovno-právne vzťahy IP Mgr. Kamil Lipták.
Podľa nového zákona bude mať zamestnávateľ povinnosť nahlásiť Sociálnej poisťovni deň vopred, keď chce niekoho zamestnať. Podobne to bude aj s dohodami o vykonaní práce. Na všetkých pracoviskách budú musieť mať doklad o tom, že zamestnávanie bolo nahlásené Sociálnej poisťovni deň vopred. Naďalej platí, že zamestnávatelia musia v čase zisťovania totožnosti osôb nachádzajúcich sa na pracovisku preukázať pracovnoprávny vzťah k týmto osobám. Preto inšpektorát doporučuje, aby na každom pracovisku mali k dispozícii aspoň fotokópie zmlúv. Túto povinnosť im ukladá aj zákon o inšpekcii práce.
"Podnety občanov na IP sa najčastejšie týkali nelegálnej práce, nevyplatenej mzdy a nevydania dokladov o zamestnaní. Až 157 upozorňovalo na nelegálnu prácu, z toho iba osem bolo opodstatnených, čo predstavuje len 5,1 percenta. Na porušovanie pracovno-právnych predpisov prišlo 581 a na bezpečnosť a ochranu zdravia 10 podnetov," informoval K. Lipták.
Pôsobením inšpektorov pri výkone inšpekcie práce zamestnávatelia vytvorili nové pracovné miesta a to tým, že so zamestnancami namiesto neopodstatnených dohôd o vykonaní práce alebo pracovnej činnosti uzavreli pracovné zmluvy. Z evidencie uchádzačov o prácu ubudlo tak vlani 94 nezamestnaných.
Počas kontrol sa inšpektori stretávali najčastejšie s nedodržiavaním stanoveného týždenného pracovného času, odpočinku medzi dvoma zmenami, nevedením evidencie pracovného času, práce nadčas, nočnej práce a pohotovosti, nevyplatením mzdy, nesprávnym zaradením do platových tried a odmeňovaním minimálnou mzdou zamestnávateľmi, čo zistili až v 276 organizáciach. Neposkytujú svojim zamestnancom príplatky, nevyplácaju mzdu v stanovených termínoch, uzatvárajú s nimi dohody namiesto pracovných zmlúv, ale v čase kontroly nevedeli tiež predložiť doklady o pracovnoprávnom vzťahu alebo im nezabezpečili stravovanie.
Najviac nedostatkov zaznamenali inšpektori v predajniach potravín, odevov, textilu, obuvi, ale aj v reštauračných a pohostinských zariadeniach a v malých výrobných prevádzkach. Podľa K. Liptáka bolo porušovanie Zákonníka práce často vedomé s cieľom vyhnúť sa odvodovým povinnostiam. "Občania berú minimálnu mzdu vedome. Na inšpektorát sa obracajú ako na ochrancu ich práv s určitou dávkou nádeje, že vyrieši ich problémy. V prvom rade sú oprávnení, ale aj povinní riešiť ich sami. Zamestnanci väčšinou pristúpia na pravidlá, ktoré určí zamestnávateľ i keď je to v rozpore so zákonom. Súhlasia s minimálnou mzdou, pretože im zvyšok vyplácajú na ruku bez zdanenia. Keď dôjde k vybočeniu od dohody, stanú sa ochrancami zákona a obracajú sa na nás. Najčastejšie sú problémy vo firmách do 20 zamestnancov," dodal vedúci oddelenia.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
