javisku sa dokáže zaskvieť aj vo vážnej úlohe. Na svojom konte má ocenenie Dosky 2001 za najlepší mužský herecký výkon, vo filme debutoval epizódnou úlohou vojaka v Párnického filme Kára plná radosti. Do Košíc pricestoval s predstavením Milovníci jeho domovského divadla Astorka Korzo 90. A sotvačo vystúpil z autobusu, už ho bolo "všade plno". O zábavu sa stará nielen svojim kolegom, aj nás pobavil desaťminútovým rozhovorom, ktorý sa niesol nielen v uvoľnenej, ale hlavne vo veľmi milej a veselej nálade.
Máte za sebou osemhodinovú cestu v autobuse. Ako sa po nej rozcvičujete?
- Musím robiť veľké okruhy, mačkám si zadok, kolegyne mi musia masírovať chrbát a ja im robím zle.
Ako?
- Štípem ich do riti. (smiech)
Ako trávite osemhodinovú cestu v autobuse?
- To je strašné. Ja nevydržím sedieť ani hodinu. To je moje najväčšie utrpenie. Oni ma chcú cestovaním zničiť, chcú ma zlikvidovať, riaditeľ ma chce vymeniť. Už som to zistil...
A čo budete robiť, keď vás vymenia?
- Ja budem šťastný... A potom by som chcel len spinkať, lebo ja viem veľmi dobre spinkať. A veľmi dobre viem byť aj preč z domu, sedieť v kaviarni s kamarátmi a žena ma musí živiť.
To je skvelá žena...
- Takú som si našiel. Veď som aj 20 rokov hľadal. (smiech)
Na tomto predstavení ste spolupracovali s pánom Lasicom. Ako sa vám spolu robilo?
- Viete, sú takí ľudia, že sa narodia a sú geniálni. Je ich veľmi málo, ale on sa taký narodil. Bola to vynikajúca spolupráca. On si ma vlastne v tejto hre vyskúšal ako režisér a potom si ma zobral do S-ka, kde hráme spolu Iluzionistov. Oni sú tam so Zuzkou Fialovou hlavní a ja ich potom prídem vyšetrovať. Som doktor, šialený doktor.
Bol ako režisér prísny?
- Aj on chodil a keď sa schoval za stenu (Ady sa nám počas rozhovoru skrýval za zábradlie - pozn. red.), tak sme sa ho pýtali: "Pán režisér, čo robíte?" A on na to, ja som tajný režisér.
Filmových príležitostí je momentálne veľmi málo, no vám sa podarilo zahrať si v koprodukčnom maďarsko-slovensko-poľskom filme Nepochovaný mŕtvy.
- Hralo sa mi tam výborne, lebo Márta Mészárosová je vynikajúca režisérka. V Maďarsku je asi taká známa ako u nás Jakubisko. Absolvoval som asi 5 filmovacích dní a ostal som v jednom zábere...
Črtá sa aj niečo väčšie pre vás, čo sa týka filmu?
- Nechcem veľa prezrádzať, ale možno bude niečo v auguste. Ale nemôžem povedať viac, aby sme to nezakríkli.
Vy ste nedávno robili bez honoráru projekt Deti Ázie. Čo by ste ešte boli ochotný robiť zadarmo?
- Bez honoráru robím ešte Hodinu deťom. A každý deň chodím pravidelne domov. To je tiež bez honoráru a za to ešte musím aj platiť.
Ale veď ste vraveli, že vás živí žena.
- To je len môj sen.
A máte aj nejaký iný?
- Ani nie. Ja som veľmi jednoduchý človek. Mne úplne stačí divadlo, veľmi dobre spinkať, byť preč z domu a sedieť v kaviarni s kamarátmi.
Na čo chodievate s kamarátmi? Na pivo, či na kávu?
- Ani na jedno, ani na druhé. Na víno. A musí to byť dobré víno!
Máte dobrých kamarátov aj medzi hercami?
- Už je to aj trapné, že to hovorím, ale ja sa už 15 rokov kamarátim stále s tými istými - čo sme v Astorke. A furt sme rovnakí, stále sme sa nezmenili. To ma na tom teší. Ale mimo územia Astorky sa už s hercami nekamarátim.
Takže v divadle nemáte medzi sebou intrigánov, keďže sa už toľké roky kamarátite?
- Ja by som chcel, aby mi niekto robil zle... Nech už ma vyštve z toho divadla. (smiech)
A potom by ste boli už len doma, spinkali...
- Áno. (smiech)
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
