územia na samovývoj.

Zástupcovia tretieho sektora sa dožadovali, aby politici brali pri riešení kalamity, ale aj revitalizácie lesa do úvahy aj ich návrhy. Vládny výbor pre obnovu Tatier v januári síce na zasadnutie pozval aj zástupcu mimovládnych organizácii, no zásadné rozhodnutie sa urobilo už v decembri. Išlo o plán ťažby dreva, ktorý pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva. "Plán určuje ďalšie podmienky toho, čo sa bude v Tatrách diať. Dnes sa už len môžme baviť o tom, koľko 'skautov príde sadiť stromčeky'," povedal Juraj Lukáč, šéf Lesoochranárskeho zoskupenia VLK. Zoskupenie v začiatkoch upozorňovalo, že najprv treba rozdeliť územie na prírodné a to, kam môže človek zasiahnuť, a až potom pripraviť ďalšie programy.

Plán ťažby pripravilo ministerstvo pôdohospodárstva spolu s lesníkmi zo Štátnych lesov TANAP-u bez toho, aby ho ponúklo ochranárom na pripomienkovanie. Vládny výbor plán v januári odsúhlasil dodatočne. Premiér Mikuláš Dzurinda vtedy povedal, že toto rozhodnutie bolo v kompetencii ministra Zsolta Simona.

Zástupca mimovládok Mikuláš Huba, ktorý bol na zasadnutí vládneho výboru, hovorí, že chyba je, že "sa najprv rozhoduje a až potom diskutuje a skúma, či rozhodnutie je správne". Huba poukázal aj na tlak premiéra Dzurindu, aby sa udeľovali výnimky na ťažbu v najväčšmi chránenom území Tatier. Minister životného prostredia László Miklós najprv hovoril, že vážny dôvod na udelenie výnimiek nie je, o tri dni ich však zabezpečil. Tajomník výboru Ivan Štefanec povedal, že premiér nevyvíjal tlak na porušenie zákona, ale "iba požadoval splnenie úloh, na ktorých sa dohodli ešte v decembri".

Štefanec tvrdí, že ochranári priestor na diskusiu majú. Môžu pripomienkovať projekt revitalizácie Tatier a návrh štúdie trvalo udržateľného rozvoja pre tatranský región. "Výsledok diskusie medzi vládnym výborom a ochranármi nie je ešte žiadny, nemám pocit, že by niekto vyhral alebo prehral. Ide o to, aby sme vytvorili niečo zmysluplné," povedal Štefanec.

Či vládny výbor berie ochranárov vážne, sa uvidí podľa toho, ako naloží s ich pripomienkami, hovorí Huba. Lukáč si myslí, že možnosť vyjadriť sa k štúdii a revitalizácii je namieste, zároveň však slúži aj "na odpútanie pozornosti. Pretože pokiaľ bude verejnosť pripomienkovať štúdiu, zatiaľ sa v Tatrách všetko vyťaží a vyčistí". Podľa neho tu ide v prvom rade o politiku a peniaze, "o ekológii sa vôbec nehovorí".

Aktivistov môže podporiť Miklósov rezort

Ochranári viackrát žiadali ministerstvo životného prostredia, aby sa na všetky projekty súvisiace s riešením tatranskej kalamity urobila štúdia, ktorá posúdi ich vplyv na životné prostredie (EIA).

Mikuláš Huba z mimovládneho výboru pre Tatry povedal, že to isté navrhli premiérovi a tajomníkovi vládneho výboru ešte na stretnutí v polovici decembra. Očakávajú, že štúdia sa bude robiť v prípade pomoci zo strany Európskej únie. Štúdiu EIA vypracuje ministerstvo životného prostredia, ktoré musí zozbierať pripomienky ľudí a organizácií, ktorých sa zámer dotkne. Výsledky štúdie však majú odporúčací charakter, nie sú záväzné. Niektorým mimovládkam sa možnosť EIA nevidí ako reálna, pretože ministerstvo životného prostredia v prípade Tatier doteraz iba ustupovalo.

V čom už ustúpilo ministerstvo životného prostredia

- ministrovi pôdohospodárstva Simonovi, ktorý pripravil plán ťažby vopred,

- ministrovi hospodárstva Ruskovi, ktorý pripravil zásady riešenie cestovného ruchu v národných parkoch,

- premiérovi Dzurindovi, ktorý žiadal zabezpečenie výnimiek na ťažbu kalamitného dreva na území s najvyšším stupňom ochrany.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári