jednoznačne ma chcel zabiť," myslí si postrelený muž, ktorý vyviazol s dvoma ľahkými zraneniami. Prvá vystrelená guľka mu uviazla v tvrdom podnebí v ústach, druhý projektil iba máličko škrabol jeho rameno.

"Začalo sa to v utorok popoludní - stál som na stanovišti taxíkov pri malom Tescu asi tretí v rade. Čítal som noviny, keď sa otvorili dvere a tínedžer sa ma opýtal, za koľko ho vezmem do Valalík. Dohodli sme sa na štyroch stovkách, nasadol do auta, no keď sme už smerovali k Valalikom, rozkázal zamieriť k spaľovni. Zaviezol som ho tam, pričom chcel pokračovať ďalej poľnou cestou, čo sa mi nepozdávalo. Už vtedy asi čosi plánoval... Keďže som z toho nemal dobrý pocit, povedal som mu, aby vystúpil, že s ním ďalej nejdem," rozhovoril sa Pavol, s ktorým sme sa stretli na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie, kde je hospitalizovaný.

Prišlo na platenie, ale z chlapca vyšlo, že nemá peniaze. Taxikár ho chcel vziať na políciu, ale tínedžer sa mu zaručil občianskym a žiackym preukazom s tým, že peniaze ešte v ten deň zoženie. Pavol K. mu nechal vizitku s telefónnym číslom, aby sa ozval, keď ich bude mať.

"Telefón zazvonil okolo piatej. Dohodli sme sa, že sa stretneme neďaleko Valalík na zastávke smerom k spaľovni. Na určenom mieste stáli dvaja mladíci. Ten, čo mi bol dlžný, otvoril dvere od auta a hral divadlo, že vyberá peniaze. Čosi hovoril svojmu kamarátovi, no nerozumel som, ale mňa upokojoval slovami nič sa nebojte, ujo, všetko je v poriadku. Na to som dostal prvú ranu z pištole do tváre. Preblesklo mi hlavou, že je to môj koniec. Keď som si uvedomil, že som celý, dal som sa na útek, pričom padol druhý výstrel a guľka ma ľahko strelila do ramena," vykresľoval napadnutý muž, ktorý mal obrovské šťastie v nešťastí, pretože ho žiaden projektil vážnejšie neohrozil.

Keď sa Pavol rozbehol k neďalekej železničnej budove, začul za sebou ďalší výstrel. Na stanici nasmrť vydesený oznámil železničiarovi, že ho prepadli a postrelili, nech zavolá políciu. Nebol tam však telefón, preto muž vybehol von a snažil sa zastaviť nejaké auto. Zastalo mu až siedme či ôsme v poradí a tomu doslova skočil do cesty. Jeho vodič potom privolal políciu a šofér ďalšieho auta sanitku.

"Celé to nechápem. Myslím si, že ma chcel zabiť iba kvôli tomu dlhu. Predsa ak by mu šlo o tržbu, zakričal by, nech navalím peniaze a nestrieľal by hneď po mne. Ale on pálil bez toho, aby čosi povedal... No ale pre päťsto korún strieľať na človeka?!" krútil Pavol nechápavo hlavou.

Muž taxikárči desať rokov a zažil už pri svojom povolaní nejednu horúcu chvíľu. Veľakrát bol vystrašený, či už z možnej kolízie na ceste alebo agresívnych zákazníkov. Ale čosi také sa mu ešte nestalo.

"Dnes každý nerád platí, ľudia si myslia, že ich zdierame. My však do taxametrov nemôžeme zasahovať," poznamenal zranený taxikár, ktorý mladíka podľa vlastných slov zle odhadol. "Zväčša mám na ľudí nos, ale teraz by som si nebol pomyslel, čo sa z neho vykľuje. Pritom to podľa mňa nebola skratová reakcia, chlapec sa na to dopredu pripravil a som presvedčený, že mi chcel ublížiť už pri jazde do Valalík. Ale neodvážil sa, lebo bol biely deň a auto bolo stále v pohybe," dodal.

Napriek tomu, že udalosť mužom otriasla, taxikárčenia sa nevzdá. Hovorí, že čo vás čaká, to vás neminie.

"Môžem vyjsť z nemocnice a zrazí ma nejaký blázon... Viem, že som mal obrovské šťastie a odteraz budem sláviť narodeniny dvakrát v roku. Tie riadne budú zanedlho, ak sa dožijem, oslávim v máji okrúhlu päťdesiatku," podotkol.

Pavol strávi v nemocnici niekoľko dní

Pacienta ošetrili v utorok večer vo Fakultnej nemocnici L. Pasteura - najprv na Klinike úrazovej chirurgie a o čosi neskôr na Klinike stomatológie a maxilofaciálnej chirurgie. Jedna guľka totiž prešla cez hornú peru a kosť horného zuboradia a uviazla v tvrdom podnebí. Bolo ju potrebné odstrániť, ranu vyčistiť a zašiť.

"Nasadili sme pacientovi antibiotiká a lieky na zvýšený krvný tlak, pod ktorý sa podpísali stresujúce okolnosti. Jeho zdravotný stav je stabilizovaný a priebeh hojenia v norme. V nemocnici strávi niekoľko dní, celkové liečenie potrvá asi tri týždne," konštatoval primár Kliniky stomatológie a maxilofaxiálnej chirurgie Ľubomír Šmálik. Ako poznamenal, na jeho pracovisku sa s podobnými prípadmi stretávajú častejšie, ale toto je jeden z mála so šťastným koncom.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári