obžalobe z vraždy a pokusu o ňu, stále nepadol. A to napriek tomu, že na svete sú už dve navlas rovnaké rozhodnutia, z ktorých posledné vyriekol senát Krajského súdu v Košiciach tento pondelok. Súd uznal Jaroslava F. vinným z trestného činu ublíženia na zdraví s následkom smrti a uložil mu trest 20 mesiacov so zaradením do prvej nápravnovýchovnej skupiny a prepadnutie zbrane.
Tak, ako v prípade rozsudku z júla 2003, prokurátor sa proti verdiktu odvolal, zatiaľčo obžalovaný sa tohto práva vzdal.
K tragédii, pod ktorú sa podpísal obžalovaný Košičan, došlo v noci zo 7. na 8. septembra 1998 v byte na Laboreckej ulici. Na jeho konanie doplatila životom 28-ročná Iveta Z., ktorú zasiahla strela z perkusného revolvera do hlavy a spôsobila jej mozgovolebečné poranenie. Z bezvedomia sa už neprebrala, ešte v tú istú noc zomrela. Jej 27-ročný priateľ Miloš skončil v nemocnici so zástrelom krku a hlavy. Na rozdiel od Ivety však prežil. Taký bol koniec priateľského posedenia, na ktoré Miloš s Ivetou pozvali obžalovaného. Ten tvrdí, že k streľbe došlo nešťastnou náhodou.
"Popíjali sme, jedli chlebíčky a bavili sme sa o známom, ktorému chcel Miloš zavolať. Šiel som do predsiene a doniesol som si odtiaľ tašku, v ktorej som mal zápisník a v ňom číslo, čo potreboval. Kým Miloš telefonoval, šiel som na WC," opísal okolnosti, ktoré predchádzali tragédii, obžalovaný. Neskôr ukladal späť veci, ktoré povyberal z tašky pri hľadaní zápisníka. Bol medzi nimi aj perkusný revolver značky Fllipieta kalibru 11 mm. Jaroslav tvrdil, že ho dostal od kamaráta a nosil ho v taške.
"Sedeli sme pri stolíku, pokúšal som sa zapnúť tašku, ale nedarilo sa mi to, lebo z nej trčala pažba pištole. Vybral som zbraň, držal som ju pred sebou, pričom hlaveň smerovala na Miloša. Došlo k výstrelu, ale ani sám neviem ako, lebo nabíjací mechanizmus som vôbec nenaťahoval. Iveta začala kričať, že Miloš krváca. Ja som žiadnu krv nevidel, iba to, ako vstáva a drží si ruku na hrdle. Bol som zhrozený, nechápal som, ako je to možné..." opísal kritické okamihy obžalovaný. Dodal, že sa snažil odtiahnuť priateľovi ruku z hrdla, aby zistil, čo mu je. Potom cítil, že strácal rovnováhu. Došlo k druhému výstrelu, po ktorom na zemi zostala ležať Iveta...
Vyšetrovanie uvedenej kauzy nasvedčovalo tomu, že išlo o vraždu, motívom ktorej mal byť majetkový prospech. Dôvodom mali byť peniaze - 30-tisíc USD, ktoré sa ocitli na účte obžalovaného. Postrelený muž pred súdom tvrdil, že mu ich požičal, obžalovaný to poprel… Viac
svetla do streľby v byte mohol vniesť Miloš, ktorý sa druhý raz narodil. Ukázalo sa však, že si pamätal len to, ako všetci pozerali televízor, a potom zaznel výstrel.
"Z ľavej strany som zrazu zbadal iskry a vzápätí ma čosi hodilo na pravú stranu gauča. Stratil som vedomie, a keď som precitol, nevedel som sa hýbať. V hlave mi hučalo, mal som pocit, že sa vznášam... Bolesť som necítil, ale uvedomoval som si, že som zranený," uviedol postrelený muž. Z jeho výpovede tiež vyplynulo, že pri okne videl stáť Jara, ktorý bol rozrušený a pred sebou držal pištoľ… Keď sa mu podarilo vstať, podišiel k nemu, vzal mu ju z ruky a odložil na skriňu. Až vtedy zbadal, na zemi ležiacu Ivetu. Dýchala, ale nič nevnímala...
Obžalovaný to vysvetlil tak, že keď videl, čo sa stalo, pochytila ho hrôza a chcel spáchať samovraždu. Natiahol bicí mechanizmus revolvera a priložil si kohútik k hlave. K výstrelu nedošlo, preto to zopakoval, zaznel výstrel a strela zasiahla parapetu okna...
"Miloš ku mne priskočil a zobral mi zbraň z ruky. Kričal, aby som zavolal záchranku. Nevedel som si spomenúť na číslo, preto telefonoval on a mňa poslal otvoriť bránu. Potom som čakal pred blokom na policajtov," uviedol obžalovaný. To, ako došlo k štvrtému výstrelu, však vysvetliť nevedel.
K zásadnému zvratu v prospech obžalovaného došlo v priebehu pojednávania, keď sa vynorili dvaja svedkovia. Manželia B., ktorí sa vracali v noci domov, mali počuť "štvrtý" výstrel. Senát najprv vypočul len pána Vladimíra B., ale po odvolaní prokurátora a zrušení rozsudku boli v rámci ďalšieho dokazovania vypočutí obidva manželia a okrem nich aj dvojica policajtov, ktorí boli privolaní na miesto činu. Vladimír B. vypovedal, že v čase, keď počuli niečo ako zvuk "petardy", videli pred blokom na Laboreckej ulici niekoho stáť pred vchodom. Krátko na to zaregistrovali príchod auta, z ktorého vystúpili dvaja muži a ten, čo stál pred blokom, ich súril, aby sa ponáhľali. Jeho manželka uviedla, že žiadnych policajtov pred blokom nevidela.
Ďalší svedkovia, policajti, na otázku, kedy videli obžalovaného vychádzať z vchodu bloku, si na túto okolnosť kvôli odstupu času a množstvu zákrokov už presne nepamätali. Jeden z nich si však spomenul, že dvere boli zatvorené a otváral im ich obžalovaný. Zhodli sa na tom, že v ich prítomnosti nepadol žiadny výstrel.
S dôrazom na závery expertov z balistiky, podľa ktorých jeden výstrel mohol vyjsť náhodne, no každému ďalšiemu museli predchádzať určité koordinované úkony, prokurátor trval na obžalobe a uznaní Jaroslava F. vinným z vraždy. Obhajca obžalovaného konštatoval, že ani doplneným dokazovaním sa nepodarilo odstrániť pochybnosti, kedy došlo k štvrtému výstrelu, a kde sa vtedy jeho mandant nachádzal. Na základe uvedeného žiadal Jaroslava F. oslobodiť.
Senát po tajnej porade dospel k záveru, že ani po vykonaní dokazovania v intenciách Najvyššieho súdu SR sa na dôkaznej situácii nič nezmenilo, a po druhý raz vyniesol hore uvedený verdikt. Rozsudok nie je právoplatný.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
