Hromnice štartujú vtáčiu superstar
Eva BOMBOVÁ
Zima sa vraj práve na Hromnice vyštverá na svoj vrchol, odkiaľ už vidí svoju súperku jar. Ubezpečuje o tom pranostika: Hromnice sú zimy polovice. Dedovia napriek tomu radili, na Hromnice ber si hneď dve kabanice. Ak je tento cirkevný sviatok uvedenia pána Ježiša do chrámu a očisťovania Panny Márie náhodou v snehu, jar je údajne už v behu. Pôvabne o tom vraví aj táto dávna skúsenosť: Ak nás hromničná Panna Mária mrazmi do kožucha odeje, potom sa na nás skorá jar usmeje. S opatrným dôvetkom: príliš jasný druhý februárový deň môže dať jari, cválajúcej k nám, do cesty ešte nemálo prekážok v podobe snehu, ľadu, fujavíc a mraziskov. Alternatívou sa dedovia poistili aj takto: Hromnice jasné a čisté, ďalej trvá zima iste, ak sneží a hrmieva, jar si už šat odieva.
Dňa od zimného slnovratu pribudlo už za celú jednu hodinu a najslávnejšie hromničné pranostiky diktujú spevavým vtákom štart ich večnej súťaže superstar.
Začína ju favorit škovránok, ten na Hromnice musí vrznúť aj keby mal zmrznúť. Popri tomto spevavcovi sú významnými postavami hromničných pranostík aj medvede, jazvece a mačky. Ľudia na vidieku usilovne sliedia, čo tieto zvieratá budú práve dnes porábať. Ak je teplo a maco s jazvecom vylezú zo brlohových spální, tak len preto, aby sa tam opäť vrátili, pretože ešte prídu tuhé zimy. Aj cica, ktorá v tento deň leží na slniečku, sa na teplý prípecok ešte rada vráti a údajne na ňom zotrvá aj v marci. Ak je ale poriadna hromničná zima, aj zvieratá majú nádej, že nepotrvá dlho a obídu sa bez "pyžám" a vyhriatych prípeckov.
Hromnice sú štyridsiatym dňom po Božom hode vianočnom a ľudia majú nemálo povinností. Jednou z najdôležitejších je posvätenie sviečok, ktoré symbolizujú svetlo na osvietenie národov. Tieto sviece ľudia pozorne opatrujú počas celého roka a najmä na vidieku ich ženy počas búrok zapaľujú - uchránia vraj príbytky od zásahu bleskom. Hromničky bielej farby symbolizujú čistotu a horiace aj Ježišovu božskosť. Majú aj mnoho iných využití a býva to práve svetlo takejto sviece, ktorým živí odprevádzajú mŕtvych.
Gazdovia niekde chodia s hromničkami k úľom, trikrát ich s modlitbami obídu a sú presvedčení, že s božou pomocou sa takto dočkajú hojnosti medu.
Ľudová tradícia odporúča zachovávať dnes aj niektoré tabu. Ženy zásadne nesmú šiť, pretože špička ihly by vraj do domu pritiahla blesky a šičky by počas celého roka boleli ruky. Nebolo vhodné tancovať a ľudia dávali pozor, aby sa nehádali, nekliali a nikoho neohovárali, pretože v tento deň treba myslieť na dobro, má totiž oddávna značný magický význam.
Autor: sam
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári