Rotmajster zo Spiša prežil iracké peklo
Mária ŠIMOŇÁKOVÁ
Limity alebo hranice, za ktoré človek už nejde tie má určite každý z nás. Sú určené povahou, odhodlaním, odvahou či vytrvalosťou. Odvaha to je jeden z momentov, ktorý tie hranice posúva. Tá nechýbala ani 105 slovenským vojakom, ktorí pol roka boli súčasťou slovenského kontingentu v tábore Charlie v meste Al Hillah. Domov sa ich však v auguste uplynulého roka vrátilo už len 102. Medzi nimi aj rotmajster M., ktorý horúce iracké peklo našťastie prežil, i keď ho pri jednom z útokov na tábor minul črep z odpáleného auta s trhavinou iba o vlások.
"Náš tábor bol asi 70 až 100 kilometrov juhozápadne od Bagdadu. Al Hillah je asi polmiliónové mesto. Boli sme v mnohonárodnostnom tábore súčasťou viacerých vojenských zložiek. Mali sme poľské velenie. Mojou úlohou bolo zabezpečiť bezpečný prechod konvoja na určené miesta, kde ženisti robili odmínovacie práce. Zabezpečovali sme, aby žiaden civilista či ozbrojenci sa nedostali do blízkosti mínových polí. Bolo to naozaj veľmi nebezpečné. Ženisti tam za ten čas odmínovali viac ako 100-tisíc metrov štvorcových buď ručne alebo strojom, tzv. Boženou. Okrem protitankových mín to boli aj protipechotné míny takmer na každom kroku. Museli sme byť veľmi obozretní," približuje mladý rotmajster, ktorý bol spolu s ostatnými vojakmi vystavený každý deň potencionálnemu nebezpečenstvu.
"Bolo tam kvantum zbraní. Stalo sa, že sme nemohli ani vyjsť z tábora, pretože pred ním niekto položil tašku. V nej mohla byť nástraha pre najbližší konvoj, ktorý opustí tábor. Musela sa najprv odstrániť. Prakticky každý tam mal zbraň a mohol kedykoľvek vystreliť či zaútočiť. Keď nastal útok, museli sme zareagovať za pár sekúnd, nemali sme čas ani sa obliecť, iba vziať prilbu, nepriestrelnú masku a bežať do bunkru. Zažili sme aj niekoľko ozaj nebezpečných situácii. Hneď prvý útok na tábor prišiel 18. februára, ani nie mesiac po našom príchode do Iraku. Priamo do tábora prešlo cez zátarasy auto naložené 700 kilami výbušniny. Bol pokoj a iba naraz to buchlo. Nevedeli sme, čo sa deje. Silná tlaková vlna povytrhávala na našich bunkách všetky okná, črepiny lietali vzduchom ako vražedné nástroje. Jeden z nich mi dokonca preletel iba kúsok od hlavy. Nebol to dobrý pocit. Nebol týždeň bez útoku. Tie narúšali akúsi pravidelnosť. Keď neboli útoky, naše dni sa stávali akési rutinné a neboli sme až takí ostražití, no po útoku sa to všetko zmenilo. Bola to síce mierová misia, ale zúrila vojna. Nikto nepozeral na to, že sme Slováci, ale videli iba to, že sme votrelci v cudzej krajine, ktorí im prišli robiť poriadky. A to sa im vôbec nepáčilo," zdôrazňuje.
Asi v polovici misie prišli aj tragické chvíle. Traja Slováci sa už z Iraku domov nedostali. Bola to ďalšia z daní, ktorú si nepokoje v Iraku vyžiadali. "Traja naši kamaráti tam zahynuli pri ukladaní nevybuchnutej munície v trhacej jame. Dopadol do nej prvý mínomet a začalo to búchať. Vyhasol vtedy aj život jedného Poliaka a Lotyša. Bolo to hrozné. Keď nám po skončení misie odovzdávali medaily za účasť na mierovej misii pod názvom Iracká sloboda, začalo prudko pršať a pršalo, až kým poslednému z nás nepripli medailu. Všetci sme si vtedy povedali, že nás prišli pozdraviť naši traja kamaráti, ktorí v Iraku zahynuli," spomína na dojímavý okamih mladý rotmajster.
"Spočiatku som nevedel, do čoho idem. Odchádzal som v januári, a u nás bola zima. Prišli sme do Kuvajtu na letisko a bolo tam plus tridsať, takže to bol obrovský teplotný rozdiel. Pár dní nám to trvalo, kým sme sa aklimatizovali. Nevedeli sme, ako budú tamojší ľudia na nás reagovať. No boli sme dobrý kolektív. Pol roka je dosť dlhý čas na to, aby nás to zblížilo. Najmä v nebezpečných situáciách sa náš kolektív upevnil a boli sme ako jeden tím - to bolo naše heslo. A to nás posilnilo," priznáva mladý Spišiak, ktorý počas pobytu v Iraku navštívil aj Kuvajt a poprechádzal sa v komnatách Saddámovho paláca, pričom neobišiel ani staroveký Babylon a postál pri prameni mezopotámskej civilizácie na rieke Eufrat.
Autor: kar
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
