Horský vodca: Každá prehliadnutá drobnosť sa kruto vypomstí
Mira KOVÁČIKOVÁ
Ľudia mu možno trochu závidia. Robí to, čo má rád a vo svojom povolaní sa stopercentne našiel. Napriek tomu horský vodca Pavol Rajtar nemôže súhlasiť s tvrdením, že si len tak nezáväzne chodí po výletoch. O tvrdej kôrke vodcovského chlebíka vie svoje. Aj o tom, ako sa vodca musí "obracať", aby svojmu klientovi zabezpečil maximálny "komfort" a splnil jeho sny. Dobre pozná odvrátené stránky profesie, ktorá naoko vyzerá ukážkovo romanticky. Stačí však jedno chybné rozhodnutie a v hre sú ľudské životy. Pavol Rajtar vie, že dostať klienta na vytúžený vrchol vôbec nie je prioritou. Tou zostáva predovšetkým šťastný návrat domov.
S poľskými klientmi sa nedávno vrátil z Južnej Ameriky. Bez vrcholu. Avšak v zdraví, s nošou dobrodružných zážitkov a bez úrazu. "Poznali sme sa z viacerých tatranských výstupov a veľmi túžili po horách v Bolívii. Keďže som vedel, že môj klient je silný fajčiar, dal som si podmienku, že minimálne dva mesiace pred odchodom chcem počuť, že nefajčí. To síce dodržal, ale zlomil si nohu, takže sme museli 'výlet' odložiť. Trochu som sa obával, či sa zlomená noha nepodpíše pod stratu kondície, ale ďalšie odkladanie znamenalo pre nich len sklamanie. Tak sme šli," popisuje prípravy horský vodca Pavol Rajtar.
Priznáva, že do Južnej Ameriky sa rád vracia. "Úžasná príroda s fascinujúcim vencom hôr a úžasní ľudia to je hlavný magnet. Pôvodní obyvatelia síce žijú skromne, možno aj chudobne, ale sú veľmi kultivovaní," zhŕňa bezprostredné dojmy.
Pre svojich klientov pripravil trochu dobrodružnú cestu púšťou Atacama, výlet do indiánskej dedinky na chilskom území, aklimatizačné túry nad 5-tisíc metrov a iné "lahôdky". Prvý pokus o vrchol Huayana Potosi "dali" trochu predčasne, obávali sa totiž zhoršenia počasia. Pokus nevyšiel, pani Margareta naň nebola disponovaná a príliš sa trápila. O dva dni horský vodca už len s mužskou časťou manželskej dvojice klientov pokus zopakoval.
"Túto horu som poznal spred pár rokov, vedel som, že je technicky nenáročná, s nádhernými ľadovcami. Teraz bolo však snehu menej a objavili sa v nej obrovské ľadovcové trhliny. Asi okolo tretej v noci sme sa ocitli v kľúčovom mieste, ktoré pozostáva zo strmej asi 60-stupňovej steny. Teraz však vyzerala úplne inak. Bol to kolmý ľadový komín, ktorý mal v prvej dĺžke lana sklon 80 stupňov, potom sa to trochu položilo. Žiaľ, klient sa mi psychicky i fyzicky zrútil v čase, keď ja som mal už najhoršie miesto prekonané. K vrcholu chýbalo asi 100 výškových metrov," skonštatoval horský vodca.
Tvrdí, že aj tento príbeh dokumentuje, že vodcovstvo vôbec nie je o vrcholoch, ale predovšetkým o dobrodružstve a kompletnom zážitku. "Nie, ten človek nebol sklamaný. Skôr ho trápilo, že ma celý čas tlačil k čomusi, na čo kondične nemal," dodal Pavol Rajtar.
Ako správny vodca na ďalšie dni vymyslel atraktívny program, aby klienti nemali pocit neúspechu, ale naopak, skvelého dobrodružného zážitku.
"Je pravdou, že tých ľudí nechcete sklamať a snažíte sa urobiť všetko pre to, aby sa naplnili ich sny. Lenže zodpovednosť je na vodcovi. Keď klient nemá dostatok síl, aby pokračoval, musím zvažovať všetky možnosti, vidieť už dopredu, ako by vyzeral návrat dolu exponovaným komínom s vyčerpaným klientom. Jednoducho, je na horskom vodcovi, aby zabránil nešťastiu a často sa tesne pod vrcholom treba rozhodnúť. Nikdy som však neľutoval, ak som sa kvôli takýmto okolnostiam musel vrátiť. Život je cennejší, ako vrcholy," skonštatoval.
A ako dodal, vodca nesmie zanedbať nijakú maličkosť, lebo aj prehliadnutá drobnosť sa môže kruto vypomstiť.
Pavol Rajtar tvrdí, že vodcovstvo musí človeku prerásť pod kožu. Inak by to bol len obyčajný obchod.
"Viete, keď vidím tých Bolívijcov, ktorí boli tesne pred prijatím do Medzinárodnej únie horských vodcov, ako sa snažia a vážia si toto povolanie a potom to porovnám s tým, čo vidím u nás doma, je mi z toho smutno. Nemožno naše povolanie vnímať len ako zdroj obživy, hory jednoducho musia byť súčasťou života horského vodcu. A klient je naším partnerom, za ktorého preberáme zodpovednosť ," zafilozofoval si P. Rajtar.
Dnes sa už teší na opakovaný návrat do Južnej Ameriky, tentoraz chce svojim klientom ukázať krásy Ekvádoru.
"Vyzerá to možno ako výlet, ale z približne tridsiatich dní som oddychoval iba dva po štyri hodiny. Neustále prebaľovanie materiálu, transporty, zásobovanie a ...a k tomu tá zodpovednosť. Je to normálna drina, ale nemenil by som," uzavrel muž, ktorému učarili hory.
Autor: SPIŠSKÁ NOVÁ VES
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
