národnostnému etnografickému výskumu začal venovať už pred 25 rokmi, jeho knihy sa dostávajú na svetlo sveta len v týchto mesiacoch.
Od roku 1980 nazbieral množstvo údajov zo života prostého dedinského ľudu v regióne Použia a rozhodol sa ich knižne spracovať. Jeho cieľom je písomne zachovať tradičný spôsob života svojich predkov a archivovať ich pre budúce pokolenia. Pretože sa zameriava hlavne na maďarsky hovoriace oblasti, jeho knihy preto vychádzajú aj v maďarskom jazyku. Snaží sa tak autenticky komunikovať s národnostnou menšinou, ktorá na južnom Zemplíne prebýva už stáročia. Minulého roku vydal svoju prvú knihu s názvom Moja zem a jej ľud - Földem és népe, a pred mesiacom mu vyšla druhá zbierka: Svet rybárov - A halászok világa, ktorá zachytáva ľudové rybárstvo na riekach Laborec, Uh a Latorica.
Popri týchto riekach Zemplína opisuje aj životy a osudy bežných ľudí z obcí Drahňov, Vojany, Ižkovce, Veľké Raškovce, Oborín a ďalších.
"V knihe som sa okrem iného opieral aj o výskumné výsledky z roku 1968, dnes už nebohého bývalého michalovského muzeológa Milana Bohuckého, ktorý obdobne skúmal ľudové rybárstvo v obciach Lastomír, Lekárovce, Palín, Pavlovce nad Uhom, Pinkovce, Senné, Stretava, Stretavka a Vysoká nad Uhom. Tieto rukopisné materiály a niekoľko záberov je aj podchytených v spomínanej zbierke," prezradil spisovateľ.
Dlhoročné výskumy a nekonečné hodiny pátrania zvládol podľa vlastných slov len vďaka zanieteniu. Na vlastné náklady sa potuloval Zemplínom a jeho históriou len s jediným cieľom: "Chcel som, aby kultúrne hodnoty našich predkov neostali nezakotvené a nikým nepovšimnuté. Okrem odborného pohľadu som sa snažil bežnému čitateľovi priblížiť tento región zjednodušenou formou, ktorá mu je blízka." doplnil.
Pri svojom historickom pátraní dokonca využil aj služby malých pomocníkov. "V prvej zbierke mi robili doplňovacie registrácie žiaci základných škôl. Bolo to v roku 1985, zbierali sme spolu zemepisné názvy obcí," zaspomínal László Varga.
Spomínané knižné tituly, ktoré mu vyšli prednedávnom, vraj nie sú poslednou lahôdkou z jeho tvorivej kuchyne.
"Pripravujem nové veci aj do budúcnosti. Mám skompletizovaný materiál, tak ešte na dve zbierky. Tento rok mi vyjdú súhrnné štúdie ľudových remesiel o pastierstve a pastierskom umení, o Stretavských korytároch, o lysovačoch slnečnicového oleja, obuvníkoch, povrazníkoch a o pestovaní a spracovaní konope v bývalej Vojanskej trepárni. V zbierke spomeniem aj osud Drahňovského košikárskeho družstva, ktoré sa napokon stalo súčasťou michalovského Novexu," prezradil autor niečo do budúcnosti.
Za hotovou knihou a výskumom stojí podľa neho hromada návštev u dedinských ľudí z Použia, ktorí mu odovzdali vzácne bohatstvo svojej ľudovej kultúry. A prečo si zvolil autor pre svoje publikácie prevažne maďarský jazyk?
"Keďže robím predovšetkým národnostný etnografický výskum, je jasné, že svoje údaje zhromažďujem a odovzdávam v ich pôvodnom znení. To však nevylučuje, ba doplňuje a obohacuje každý výskum, keď je možnosť porovnávania kultúrnych prvkov, ktoré sa navzájom prelínajú. Globálna kultúra je o to pestrejšia a cennejšia, keď vidíme vzájomnú spätosť, nadviazanosť a zároveň si pritom každá zachová to svoje charakteristické," zakončil László Varga.
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
