Vlado Majovský: Neviem, či sa "na Šunavu" ešte vrátim
Oliver ONDRÁŠ
Po pätnástich úspešných rokoch a po 25-tich odpremiérovaných predstaveniach opustil Vladimír Majovský (51) režisérsky post v Divadle mladých Šuňava. Vyštudovaný sociológ, učiteľ nemeckého jayzka, šéfredaktor mesačníka Karpaten Blatt, herec a v neposlednom rade i čestný občan obce Šuňava si pred pol rokom povedal, že divadla bolo nateraz dosť. Dôvody, prečo tak urobil, taktne zamlčal.
"Divadlo je absolútny fenomén. Pásol som po ňom od prvej ľudovej. U mňa sa to začalo školskými scénkami, neskôr dedinské predstavenia. Živnou pôdou bola v tomto smere obec Hniezdne. Aj keď išlo o amatérske podmienky páčila sa mi vôňa líčidiel, tréma a autorita pána riaditeľa. Na štúdiách v Bratislave som mal veľa hereckých možností v rôznych súboroch i rozhlasových hrách. Potom nasledovalo 14-rokov s pánom Benkom (Vladimír Benko, šéf popradského divadla Commedia - poz. red.), až som prišiel do Vernára. Dodnes spomínam na desaťdňový úspešný zájazd v Maďarsku, kde sme hrali pre slovenských krajanov Ženský zákon. Do Šuňavy som sa dostal cez bývalú starostku. Po tom, čo sme prekonali detské choroby, nastúpili sme na víťaznú cestu. Robili sme dve premiéry ročne. Jedna bola oddychovejšia, pre publikum, druhá súťažná," začal svoje rozprávanie o svojom divadelnom pôsobení V. Majovský.
Polovicu predstavení naštudovaných pod vedením V. Majovského absolvovali šuňavskí divadelníci vo vyšších, ako okresných súťažiach. "Prerazili sme komédiou Petra Kováčika "Ej Ďurko, Ďurko". Mala vyše 30 repríz. Mimoriadne úspešná bola aj dráma Karola Horáka "Cesta". V tých časoch to bola asi najzohratejšia herecká partia a o súbore sa v divadlených kruhoch hovorilo," doplnil režisér.
Prvé víťazstvo na celoslovenskej prehliadke amatérskych divadlených súborov Divadelné Šurany a postup na Scénickú žatvu "Šuňavcom" vybojovala úprava poviedky Mila Urbana "Jašek Kotuliak spod Bučinky". Po nej nasledovali ďalšie úspešné "kusy", ako napríklad komédia U galantného prasaťa belgického autora Claude Spaaka, alebo Stodolova klasika "Čaj u pána senátora". Všetky tieto naštudovania priniesli V. Majovskému uznanie.
"Byť obdivovaný je fantastický pocit. Napriek mojej ješitnosti som si uvedemil, že ani raz som si nebol prevziať cenu. K tomu som nemal dosť odvahy. Vedel som, že je to kolektív. Aj vo Vernári aj na Šuňave som mal dosť erudovaných ľudí, ktorí to x-krát potiahli za mňa," priznal sa známy divadelník. Toho najviac teší, že na Šuňave dokázal "vychovať publikum".
Momentálne režisérska práca známemu Popradčanovi chýba. Akousi náhradou má byť divadelný krúžok, ktorý založil pri Euroškole v Spišskej Teplici, kde vyučuje. "Je to skôr z núdze cnosť. Záujem študentov o divadlo sa končí s tým, ako odbije koniec vyučovania. Verím ale, že divadlo budem robiť ešte v deväťdesiatke. V divadle dokážeš z ľudí vykresať to, čo si nich nedokázali urobiť ani učitelia v škole. A či sa vrátim "na Šunavu"? To ešte neviem," uzavrel debatu V. Majovský.
Autor: mpo
Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári
