obyvateľstva uviedli ako stále problémy, s ktorými sa potýkajú, starostovia obcí Kecerovce (Anna Bombárová), Vtáčkovce (Milan Zimerman) a Ďurkov (Ondrej Valík) v okrese Košice okolie. Za najväčší problém však označili stavby budované Rómami načierno. Obce majú niektoré právomoci stavebného úradu a môžu nariadiť odstránenie týchto domov. Nerobia to a tak sme sa starostov opýtali, či sú si vedomí, že takto vlastne porušujú zákon.

"Máte pravdu," priznal M. Zimerman. "Ale nikto nekonal v tomto ani pred päťdesiatimi rokmi. Môžem dať za postavenie nelegálnej stavby pokutu, alebo vydať príkaz na jej zbúranie, ale asi by to nikam neviedlo. Pre obyvateľov zlikvidovaných domov nemáme náhradné ubytovanie."

A. Bombárová tvrdí, že ak udelia staviteľom nelegálnych stavieb pokuty, iba horko ťažko ich vymôžu.

"Snažili sme sa týmto ľuďom vybaviť dodatočné zlegalizovanie pozemkov. U niektorých sa nám to podarilo, u väčšiny nie," povedala nám starostka. "Keď aj vyzveme vlastníkov aby pozemky predali Rómom, ktorí si už na nich postavili domy, narážame na veľké ťažkosti. Za vybavenie všetkých náležitostí majitelia zaplatia oveľa viac peňazí, ako by dostali od Róma, ktorý chce parcelu kúpiť a tak radšej s predajom nesúhlasia."

Starosta Ďurkova O. Valík vidí riešenie problému v tom, že iba pri náznaku o pokus začať stavať nelegálne, ho treba zastaviť v samom zárodku.

"My sa budovy, ktoré už stoja viac rokov takisto snažíme zlegalizovať," uviedol. "Veľmi dobrou pákou je príspevok na bývanie. Ak oň chce niekto požiadať, musí mať stavbu i pozemok vysporiadané. Ale je pravdou, že tak ako moji kolegovia i ja som vlastne nútený porušovať zákon."

Ako vyzerá jeho uplatnenie v praxi v súvislosti s odstránením nelegálnych stavieb sme sa opýtali vedúceho odboru výstavby Miestneho úradu mestskej časti Košice - Sídlisko Ťahanovce Mirona Jesenského. V neďalekej lokalite Demeter totiž takisto rastú "čierne" stavby ako huby po daždi.

"Skutočne ide o začarovaný kruh," odpovedal M. Jesenský. "V prvom rade, môže starosta vyrubiť pokutu. Ak ju stavebník ignoruje, nasleduje rozhodnutie o odstránení stavby. Pri neakceptovaní, to môže nariadiť súd. Keď ani to nikto neakceptuje, obec, ak nelegálna stavba stojí na jej či cudzom pozemku, by mohla stavbu zbúrať. Ale, tu zas treba povolenie vlastníka pozemku a musí sa urobiť aj komisionálny súpis majetku užívateľa stavby. Po zbúraní by totiž mohol tvrdiť, že mal v zásuvke napríklad značnú finančnú hotovosť, alebo drahý nábytok či elektroniku. A to som uviedol iba zopár vecí, pre ktoré sa nikomu do likvidácie nelegálnych stavieb nechce ísť."

V Kecerovciach, Vtáčkovciach a Ďurkove sa preto miestne samosprávy (kým nedôjde k právnej úprave v súvislosti s čiernymi stavbami), zamerali na elimináciu iných ťažkostí. Aj vďaka financiám získaných zo štátnych, alebo európskych fondov, vybudovali v Ďurkove novú infraštruktúru v tamojšej rómskej osade, postavili 18 bytových jednotiek, o ktoré sa môžu uchádzať Rómovia i nerómovia. V Kecerovciach sa zase snažia zabezpečiť zamestnanie pre Rómov, ktorých z celkového počtu 2 500 obyvateľov žije 2 100. Veľkú nezamestnanosť v ich radoch zapríčinila podľa A. Bombárovej stavebná uzávera kvôli plánovanej výstavbe atómovej elektrárne v 80. rokoch. Dôsledkom bol hromadný odchod prevažne nerómov do Košíc a Prešova. V Ďurkove začali Rómom, z ktorých väčšina chce bývať v domoch, predávať päť- až sedemárové pozemky urbariátu po desaťtisíc korún.

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári