ženy nechať svoje nechcené novonarodené deti. Cieľom je umožniť matkám, ktoré nechcú svoje dieťa, anonymne sa ho zbaviť bez akýchkoľvek právnych následkov. Kedže štatistiky za rok 2004 ešte nie sú známe, pripomenieme, že v roku 2003 evidovala polícia sedem prípadov usmrtenia novorodencov. My sa dnes vrátime k jednému staršiemu z roku 1996, ktorý sa stal v Košiciach.

Bol práve november, keď sa v médiách objavila správa o náleze mŕtvolky v kontajneri na Sídlisku KVP. Dieťa bolo zabalené v taške a pitva potvrdila, že smrť nastala pred takmer dvoma týždňami. Nálezcami boli Rómovia, ktorí pri pravidelnej inventúre kontajnerov otvorili každú igelitku. Krkavčia matka dlho v anonymite neostala. Kriminalistom sa pomerne rýchlo podarilo vypátrať, že vyhodením medzi odpadky sa svojho mŕtveho syna zbavila vtedy 23-ročná Denisa M.

"Ja som to dieťa chcela," začala Denisa M. svoj krátky monológ na okresnom súde z očí sa jej spustili slzy ako hrachy. "Nevedela som, čo robím. Konala som pod tlakom fyzických, psychických i sociálnych problémov. Denne sa pýtam, kde moje dieťa je. Nechcem bez neho na tomto svete existovať..." Podobnými vetami svoj útok na city sudcov skončila a žmoliac slzami nasiaknutú vreckovku ďalej odmietla vypovedať. Predsedníčka senátu to čítaním starších výpovedí urobila za ňu.

Krátko po polnoci vraj Denisa pocítila bolesti. Svojho druha poslala čosi kúpiť a potom na záchode spontánne porodila. "Dieťa bolo mŕtve," tvrdila. "Nehýbalo sa a ani neplakalo. Dala som ho do igelitovej tašky a vyložila na balkón. Druhovi som povedala, že som potratila." Jemu i ďalším príbuzným neskôr oznámila, že dieťa aj s placentou spláchla do záchoda. "Občas som sa naň bola na balkón pozrieť. Nesmrdelo, ani sa nerozkladalo."

Držaním mŕtvolky doma zrejme Denisa rátala s tým, že časom sa na všetko zabudne. Prezradenia sa neobávala zvlášť preto, keďže nebola evidovaná v žiadnej poradni. Po necelých dvoch týždňoch od pôrodu igelitku vyhodila do kontajnera. Rátala zrejme s tým, že tam nikto jej obsah preverovať nebude. Iste, mohla tašku zakopať v lese za Myslavou alebo po prejdení pár kilometrov na Bankove. Vtedy však dievčine vôbec nenapadlo, že kontajner nebude to najlepšie riešenie... Zahladenie stôp a ututlanie skutočnej pravdy totiž prekazila náhoda. S Rómami, hľadajúcimi zrejme darčeky pod vianočný stromček, Denisine plány nerátali...

Okrem dievčiny sa na súde vystriedalo takmer celé jej príbuzenstvo. Matka, brat i ďalší sa zhodli na jednom. Hoci Denisa už jedného trojročného synčeka mala, i to ďalšie dieťa chcela. Zmenu v jej postoji si nevedeli vysvetliť. Údajne to nevedel ani Denisin 29-ročný druh, ktorý na súde odmietol vypovedať. Z čítania jeho starších výsluchov vyplynulo, že o skutočnom osude dieťaťa nevedel. V tú osudnú noc vraj Denisu bolelo brucho, no odmietla volať lekára. Druha poslala čosi kúpiť a keď sa vrátil, všimol si, že jej ´zmizlo brucho´. "Vyzerala strašne," tvrdil. "Bola bledá a celá sa klepala." Na otázku, kde je dieťa, vraj odpovedala, že potratila a spláchla ho do záchoda.

Zo znaleckých posudkov prišla na rad ako prvá správa z pitvy. Podľa patológov sa dieťa narodilo živé, dýchalo a zomrelo udusením. Znemožnením dýchania hrdúsením, prekrytím dýchacích otvorov, alebo v igelitke. Hoci sa to obhajobe nepáčilo, podľa psychológa malo konanie citovo plochej Denisy znaky nechceného tehotenstva. Znalec z gynekológie pripustil, že dieťa nemusí po pôrode javiť všetky známky života. Skonštatoval, že jeho matka pravdepodobne vykonala trestný čin v rozrušení, vyvolanom pôrodom. Naťahovanie sa s Denisiným obhajcom na slovíčkach a jeho spochybňovanie všetkého, čo sa dalo, uzavrel znalec rezolútnym konštatovaním: "Aj ženy v rozrušení môžu konať cieľavedome. Vedia, čo robia a robia to, čo sa rozhodli urobiť..."

Prokurátorka v záverečnej reči poznamenala, že iba vďaka absencii viacerých dôkazov o nechcenom tehotenstve a príprave na vraždu nemá Denisa na krku prísnejší paragraf so sadzbou 12 a viac rokov. "Nechali sme to v tej pozícii, že na dieťa sa tešila, no v rozrušení pri pôrode ho zabila," povedala. Čo však malo spôsobiť to údajné rozrušenie, neskúmala. Trest navrhla v dolnej polovici sadzby (3 až 8 rokov). Denisin advokát operoval argumentom, že trest nemá byť len represívny, ale má pôsobiť i na prevýchovu. Tým chcel zjavne naznačiť, že podmienečná basa by jeho klientku prevychovala skôr, ako keby šla na čas ´sedieť´.

Denisa M. svoje konanie slovne oľutovala. Slzy však na ´okresný´ senát nezabrali. Za vraždu novorodenca dostala 4 roky ´na tvrdo´. Proti verdiktu sa odvolala a na Krajskom súde uspela. Ten pôvodný rozsudok zrušil a s odôvodnením, že je neprimerane prísny, vyriekol svoj. Denisu za vraždu syna ´potrestal´ dvoma rokmi basy s podmienečným odkladom na tri roky.

robo

Autor: Milujete sex?

Najdôležitejšie správy z východu Slovenska čítajte na Korzar.sme.sk. Všetky správy z Košíc nájdete na košickom Korzári